
Žilina, štvrté najväčšie mesto Slovenska, je významným administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Jej historický vývoj a geografická poloha na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčianka ju predurčili k dôležitému postaveniu. V tomto kontexte zohráva významnú úlohu aj kataster pozemkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou správy a rozvoja mesta. Osobitnú pozornosť si zaslúži architekt Emil Galovič, ktorého tvorba významne ovplyvnila vzhľad Žiliny, najmä výstavbou najväčšieho sídliska Vlčince.
Prvé stopy prítomnosti človeka na území Žiliny siahajú až do poslednej doby ľadovej, okolo roku 20 000 pred n. l. Trvalejšie osídlenie sa začalo po príchode Slovanov v 5. storočí. Prvá písomná zmienka o Žiline pochádza z roku 1208. Okolo roku 1290 získali žilinskí Slováci spolu s nemeckými kolonistami z Tešína mestské privilégiá a vybudovali mesto na dnešnom Mariánskom námestí.
Žilina sa prvýkrát spomína ako mesto v roku 1312, pričom prvé zachované mestské privilégium pochádza z roku 1321. V tom čase bolo mesto majetkom kráľa. Rozvinuli sa tu remeslá a obchod, a mesto sa stalo právnym strediskom pre celú oblasť Kysúc a Považia. Žilinčania boli zakladateľmi mnohých obcí na tomto území. Diaľkový obchod s ovčou vlnou a súkennými výrobkami prispel k rozmachu mesta. V roku 1378 bola spísaná Žilinská kniha. Pre dejiny Slovákov je významný prvý knižný zápis v slovenčine z roku 1451 a Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381, ktorým kráľ Ľudovít zrovnoprávnil Slovákov s Nemcami.
V 18. storočí mesto začalo upadať v dôsledku stavovských povstaní, pobytu vojsk, úbytku obyvateľstva a moru. Veľký požiar v roku 1848 a zemetrasenie v roku 1850 spôsobili ďalšie škody. Opätovný rozvoj nastal po postavení Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872 a ďalších železníc v rokoch 1883 a 1889. Žilina sa stala dopravnou križovatkou, čo spôsobilo rozvoj priemyslu a obchodu.
V roku 1911 mala Žilina už 10 000 obyvateľov a mesto sa rozrástlo v smere k železničnej stanici a k chemickej továrni na Závaží. Po roku 1955 sa začala budovať zóna ľahkého priemyslu, strojárstva, stavebníctva a potravinárstva medzi Žilinou a Bytčicou. Na spriemyselňovanie mesta nadväzovala bytová výstavba sídlisk Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik.
Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť
Architekt Emil Galovič sa významne zapísal do histórie Žiliny projektom najväčšieho sídliska Vlčince. Výstavba tohto sídliska začala v roku 1971 a bola ukončená v roku 1982.
Sídlisko Vlčince pozostáva zo štyroch menších častí označených Vlčince I. až IV. Pred výstavbou sídliska sa na tomto území nachádzalo vojenské a neskôr civilné letisko, z ktorého v rokoch 1946 - 1948 lietala pravidelná letecká linka do Bratislavy. Od roku 2005 sa sídlisko zahusťuje výstavbou časti Vlčince V a Rezidencie Lesopark. Od roku 2007 sa na Vlčincoch nachádza 22-podlažný polyfunkčný komplex Europalace, ktorý dominuje celému sídlisku.
Sídlisko Vlčince je dôležitou súčasťou Žiliny, poskytuje bývanie pre značnú časť obyvateľstva a prispieva k rozvoju mesta. Jeho výstavba bola významným krokom v modernizácii a raste Žiliny.
Kataster pozemkov je verejný register, ktorý eviduje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Obsahuje informácie o vlastníkoch, parcelách, budovách a iných objektoch. Kataster pozemkov je dôležitý pre správu nehnuteľností, prevody vlastníctva, daňové účely a územné plánovanie.
Kataster pozemkov zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji mesta Žilina. Presné a aktuálne údaje o pozemkoch umožňujú efektívne plánovanie výstavby, infraštruktúry a verejných priestorov. Kataster tiež prispieva k transparentnosti trhu s nehnuteľnosťami a uľahčuje prevody vlastníctva.
Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote
História katastra pozemkov v Žiline siaha do minulosti, pričom jeho vývoj bol spojený s administratívnymi a právnymi zmenami v krajine. V súčasnosti je kataster pozemkov spravovaný príslušnými orgánmi štátnej správy a je prístupný verejnosti prostredníctvom elektronických systémov.
Kataster pozemkov v Žiline čelí výzvam spojeným s digitalizáciou, aktualizáciou údajov a integráciou s inými informačnými systémami. Perspektívou je ďalšie zlepšovanie kvality a dostupnosti katastrálnych údajov, čo prispeje k efektívnejšej správe nehnuteľností a rozvoju mesta.
Žilina sa môže pochváliť bohatým kultúrnym dedičstvom a množstvom historických pamiatok, ktoré svedčia o jej dlhej a bohatej histórii.
Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami, ktoré sa začalo formovať v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738.
Kostol najsvätejšej Trojice bol postavený okolo roku 1400. Trojloďový kostol bol pôvodne gotický, po prestavbe má renesančný charakter.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti
Budatínsky zámok sa nachádza na sútoku Váhu a Kysuce. Ako strážny hrad vznikol v 13. storočí. Najstaršou časťou je valcovitá veža vysoká 20 metrov o priemere 12 metrov a s múrmi hrubými 2 metre. Dnes sídli v zámku Považské múzeum s expozíciou dejín Žiliny a archeológie.
Medzi ďalšie významné pamiatky patrí kostol sv. Štefana (podľa niektorých autorov z obdobia Veľkej Moravy), farský kostol, barokové kostoly sv. Pavla a Barbory a synagóga z roku 1935.
Žilina ponúka bohatý kultúrny život s množstvom galérií, múzeí a divadiel.
Divadlo v Žiline existovalo už v minulosti, v roku 1991 obnovilo svoju činnosť pod názvom Mestské divadlo.
V roku 1942 vzniklo mestské múzeum, ktoré v súčasnosti poznáme pod názvom Považské múzeum, so sídlom v Budatínskom zámku.
Profesionálny Štátny komorný orchester a Žilinský zmiešaný zbor vystupuje v budove bývalého kina, prestavaného pre jeho potreby v roku 1988.
Žilina leží na severozápadnom okraji Žilinskej kotliny pri vyústení Rajčianky a Kysuce do Váhu. Pahorkatinný až vrchovinový povrch chotára tvoria v kotline prevažne málo odolné ílovce centrálno-karpatského treťohorného flyšu, v Kysuckých vrchoch o niečo odolnejšie druhohorné usadeniny bradlového pásma, slienité a bridlicovité horniny a odrody vápencov. Má mierne teplé, vlhké podnebie.
K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike. Územný a demografický vývin mesta bol v 20. storočí ovplyvnený pričleňovaním, resp. odčleňovaním susedných obcí. Od roku 1949 sa stali súčasťou mesta obce Závodie a Budatín, od roku 1970 Bánová, Považský Chlmec, Bytčica, Strážov a Trnové, po roku 1980 i Višňové, Rosina, Mojšova Lúčka, Zádubnie, Zástranie, Vranie, Brodno, Porúbka, Lietavská Lúčka, Turie a Teplička. Dňa 23. novembra 1990 sa od mesta odlúčili obce Lietavská Lúčka, Porúbka, Višňové, Rosina, Turie a Teplička nad Váhom.
Žilina bola rodiskom, respektíve pôsobisko, množstva významných osobností, ako boli napríklad: Jur Bánovský-Sklenár, skladateľ duchovných piesní, D. Dúbravius, pedagóg, E. Gerometta, národný pracovník, E. Ladiver, filozof a dramatik, Š. Martinček, organizátor slovenského národného hnutia, A. Petrovský-Šichman, archeológ, J. Žucha, zakladateľ slovenskej neurochirurgie, H. Gavlovič, barokový básnik, I. Hálek, lekár a spisovateľ, J. Božetech Klemens, maliar, A.