Všeobecné splnomocnenie: Zákon, podmienky a dôležité aspekty

Splnomocnenie je dôležitý právny nástroj, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocnencovi) konať v mene inej osoby (splnomocniteľa). Na Slovensku je táto problematika upravená v Občianskom zákonníku, konkrétne v § 31 až 33b. Tento článok sa zameriava na všeobecné splnomocnenie, jeho podmienky, obsah a ďalšie dôležité aspekty.

Čo je splnomocnenie?

Splnomocnenie, známe aj ako plnomocenstvo alebo plná moc, je listina, ktorá preukazuje dohodu o zastúpení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Je to vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže v jeho mene konať v určitej záležitosti. Splnomocnenie sa najčastejšie používa pri zastupovaní na úradoch, pri preberaní zásielok a v podobných situáciách.

Kto môže byť splnomocnencom?

Pri právnych úkonoch môže splnomocniteľa zastupovať fyzická alebo právnická osoba. Ak je splnomocnenie udelené právnickej osobe, právo konať za splnomocniteľa vzniká štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Je možné splnomocniť aj niekoľkých splnomocnencov súčasne. Ak v plnomocenstve nie je určené inak, musia všetci splnomocnenci konať spoločne.

Obsah splnomocnenia

Splnomocnenie musí obsahovať určité náležitosti, aby bolo platné:

• Identifikačné údaje splnomocniteľa: Meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia. Ak je splnomocniteľom právnická osoba, uvádza sa jej obchodné meno, sídlo, IČO a údaje o registrácii.
• Identifikačné údaje splnomocnenca: Rovnaké údaje ako pri splnomocniteľovi.
• Predmet a rozsah splnomocnenia: Presné vymedzenie úkonov, na ktoré sa splnomocnenie vzťahuje.
• Podpis splnomocniteľa: Potvrdenie vôle splnomocniteľa, aby ho daná osoba zastupovala.
• Dátum a miesto vystavenia splnomocnenia: Určenie, odkedy je splnomocnenec oprávnený konať.
• Podpis splnomocnenca a dátum: Hoci nie je povinné, často sa uvádza súhlas splnomocnenca s prijatím plnej moci.
• Overovacia doložka: Overenie pravosti podpisu splnomocniteľa, ak to vyžaduje zákon alebo inštitúcia.

Všeobecné (generálne) splnomocnenie

Ak splnomocniteľ potrebuje, aby splnomocnenie oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých prípadoch, udeľuje sa všeobecné (generálne) splnomocnenie. Toto splnomocnenie umožňuje zastúpenie v rôznych záležitostiach, ktoré sú v ňom obvykle uvedené príkladom. Všeobecné splnomocnenie sa vzťahuje na všetky právne úkony.

Prečítajte si tiež: Generálne Ospravedlnenie v Kontexte Bankrotu

Hlavný rozdiel medzi obyčajnou plnou mocou a všeobecnou plnou mocou spočíva v tom, že všeobecná plná moc nie je obvykle obmedzená časovo a vzťahuje sa na všetky právne úkony súvisiace s danou záležitosťou alebo inštitúciou. V oboch prípadoch platí, že splnomocnenie musí byť notársky overené.

Je však potrebné upozorniť na názor Ústavného súdu SR, ktorý v jednom zo svojich rozhodnutí naznačil, že všeobecné splnomocnenie udelené právnickou osobou by mohlo byť považované za absolútne neplatné. Dôvodom je, že podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí neobmedzený rozsah právomocí výlučne konateľom spoločnosti. Tento názor však nie je jednoznačne akceptovaný a v praxi sa s všeobecnými splnomocneniami udelenými právnickými osobami bežne stretávame.

Forma splnomocnenia

Občiansky zákonník upravuje, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.

Zánik splnomocnenia

Zákon pozná štyri prípady, keď plnomocenstvo zaniká:

1. Vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené.
2. Ak ho splnomocniteľ odvolal. Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
3. Ak ho vypovedal splnomocnenec.
4. Ak splnomocnenec zomrie.

Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Prečítajte si tiež: Generálne plnomocenstvo a mandátna zmluva

Splnomocnenie v súdnom konaní

Ak sa osoba ocitne v súdnom konaní, môže sa dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborovou organizáciou, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Toto pravidlo však neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom. Účastník sa teda môže nechať zastupovať aj viacerými zvolenými advokátmi.

Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Avšak pozor - tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

Kedy nie je možné zastupovanie?

Existujú prípady, kedy zastupovanie nie je možné:

• Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka.
• Vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch.
• V sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou.
• V sporoch o ochranu hospodárskej súťaže.
• V sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo.
• V sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov.
• V sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva.
• V konaní s cudzím prvkom.
• Vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku.

Overenie splnomocnenia

Častou otázkou je, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený. K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

1. Ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti).
2. Ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Podpis môže overiť notár alebo matrika.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o splnomocnení

tags: #generalne #splnomocnenie #zakon #podmienky