
V posledných dvoch rokoch sa stal predčasný odchod do dôchodku finančne veľmi atraktívnou možnosťou, čo viedlo k výraznému nárastu počtu ľudí, ktorí sa pre túto cestu rozhodli. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje na negatívne dopady tohto trendu, najmä na verejné financie a trh práce.
Najvýraznejší nárast záujmu o predčasný dôchodok bol zaznamenaný v novembri a decembri 2023, kedy počet žiadostí prudko stúpol. Ďalšia, hoci menej výrazná vlna, sa objavila v máji 2024, tesne pred zavedením legislatívnych zmien. Sociálna poisťovňa eviduje za roky 2023 a 2024 celkovo 61 200 nových poberateľov predčasného dôchodku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ilustrovala výhodnosť predčasného odchodu do dôchodku na modelovom príklade poistenca, ktorý by 1. januára 2025 dosiahol nárok na starobný dôchodok. Tento poistenec celý život zarábal priemernú mzdu a v decembri 2023 mal odpracovaných 40 rokov. Aké mal možnosti?
Tento príklad demonštruje, že pre mnohých pracujúcich sa neoplatilo pracovať ďalšie dva roky, kým by mohli ísť do starobného dôchodku. Finančne si tak na penzii prilepšili.
Hromadný odchod do predčasného dôchodku však predstavuje značnú stratu pre štát. Najvýraznejší dopad bol zaznamenaný v roku 2024, kedy na trhu práce chýbalo približne 22 000 ľudí mesačne. Tento negatívny efekt by mal postupne slabnúť, no úplne zmizne až po roku 2031.
Prečítajte si tiež: Situácia s domovmi pre seniorov na východe Slovenska
Odliv pracujúcich sa prejavuje aj na verejných financiách. Ak by k nemu nedošlo, štát by medzi rokmi 2023 a 2031 získal o 776 miliónov eur viac na daniach a odvodoch. Tieto prostriedky budú v štátnej kase chýbať, čo je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo vláda musí pristúpiť k ďalšej konsolidácii.
Problémy s odchodmi zamestnancov sa netýkajú len dôchodkového systému a trhu práce vo všeobecnosti. Príkladom je aj Slovenská národná galéria (SNG), kde v nedávnej dobe došlo k odchodu viacerých vedúcich zamestnancov, vrátane riaditeliek vysunutých pracovísk. Dôvodom mali byť nátlak zo strany terajšieho šéfa SNG Jaroslava Niňaja a celkový stav inštitúcie pod jeho vedením.
Zamestnanci poukazovali na novú organizačnú štruktúru, presúvanie zamestnancov na nové pozície bez usmernenia a porušovanie zákonov na pracovisku. Už v novembri minulého roka vyhlásili hromadnú výzvu na ochranu inštitúcie a varovali pred hromadnou výpoveďou, ak ministerstvo kultúry nezastaví nekompetentné zásahy do fungovania SNG. Odchádzajúci zamestnanci upozorňujú na riziká pre galériu a jej expozície v súvislosti s oslabením odborných kapacít a na znižovanie medzinárodnej reputácie SNG. Kritizujú autoritatívny štýl riadenia a nezáujem o dialóg.
Nestabilita a odchody sa nevyhýbajú ani slovenskej politickej scéne. Jedným z príkladov je odchod Alojza Hlinu, ktorý pôsobil v rámci platformy Umiernení v Dobrej voľbe. Dôvodom mala byť odlišná predstava o spolupráci s inými politickými stranami, konkrétne so stranou Hlas-SD. Hlina so svojou platformou Umiernených nechcel spolupracovať s Hlasom-SD a radšej sa rozhodol pre pôsobenie ako občianska názorová platforma s cieľom podporiť stredopravé nepopulistické politické formácie.
Hlina v minulosti opustil aj KDH, pričom ako dôvod uvádzal, že konzervativizmus je potrebné brániť pred konzervatívcami, ktorí sa podľa neho stali súčasťou "panoptika", v ktorom sú Kotleba, Mazurek, Kollár, Záborská a Vašečka.
Prečítajte si tiež: Najlepší záujem dieťaťa
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?