
Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je kľúčovou témou pre odborných zamestnancov sociálnych služieb. Snaha o dosiahnutie optimálnej udržateľnosti a zvyšovania kvality života seniorov je neustále prítomná. V sociálnej praxi sa vytvára priestor pre využitie terapeutických techník prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb, najmä v oblasti procedurálnych podmienok. Tento článok sa zameriava na pripravenosť odborných zamestnancov (sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie), podmienky a očakávaný efekt pre klienta pri využití terapeutických techník v praxi.
Kľúčové slová: Kvalita života, odborní zamestnanci, sociálne služby, terapeutické techniky, seniori, zdravotný stav, sociálna rehabilitácia.
Starnutie populácie predstavuje demografickú výzvu, ktorá si vyžaduje adekvátnu starostlivosť o seniorov, a to aj v inštitucionálnom prostredí. V tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť udržateľnú kvalitu života seniorov s ohľadom na ich individuálne potreby a zdravotný stav, ktorý je často ovplyvnený procesom starnutia. Uplatňovanie štandardov kvality sociálnych služieb v zariadeniach pre seniorov predstavuje významný krok smerom k skvalitňovaniu poskytovaných služieb a ovplyvňovaniu kvality života seniorov.
S pribúdajúcim počtom dlhovekých seniorov sa do povedomia odbornej verejnosti dostáva termín krehký/zraniteľný senior. Starostlivosť o takéhoto seniora je náročná pre rodinného príslušníka resp. opatrovateľa, ale aj pre zdravotníckych pracovníkov v domácej i ústavnej starostlivosti.
Krehkosť je pojem úzko spojený so starnutím. Vo veku 65-70 rokov je prítomná v 35%, vo veku 85-89 sa vyskytuje u 26% ľudí, jej výskyt stúpa vekom, častejšia je u žien. Krehkosť patrí ku kľúčovým charakteristikám geriatrických pacientov. Z pohľadu geriatrie je krehkosť vnímaná ako nešpecifická vulnerabilita organizmu vyvolaná jeho involúciou, ktorej následkom je vo všeobecnosti pokles potenciálu zdravia. Pojem krehký senior nie je synonymom postihnutý/chorý senior, je skôr spojený s vysokým rizikom straty funkcie.
Prečítajte si tiež: Hodnotenia rehabilitácie v Martine
Frailty syndróm a jeho fenotyp je určovaný prítomnosťou aspoň troch z piatich základných znakov- nechcený úbytok telesnej hmotnosti (minimálne 4,5 kg. V ošetrovateľskej terminológii je krehkosť jednou z funkčných kategórii určujúcich stupeň nesebestačnosti. Pri určovaní diagnózy sa hodnotí príjem potravy, nutričný stav, mobilita, svalová sila, miera kognitívneho deficitu, depresie. Laboratórne sa zhodnotia zápalové a metabolické parametre, sebestačnosť, sebaobsluha- ADL, IADL, FIM.
Na identifikáciu krehkosti sa používajú skríningové škály- Index krehkosti (70 premenných, určí sa kategória rizikovosti seniora z hľadiska inštitucionalizácie a smrti), Škála klinickej krehkosti- Canadian Study of Health and Ageing (2005), Clinical Frailty Scale (CFS), Identification of Seniors at Risk (ISAR), Kritéria seniorskej krehkosti podľa Morley et al (2011): F (Fatique-únava, R (Resistence- problémy, neschopnosť), A (Ambulantion- neschopnosť prejsť vzdialenosť 1 bloku domov), I (Illness- prítomnosť komorbidít), L (Loss of weight- strata hmotnosti).
Liečba krehkého seniora musí byť komplexná a vyžaduje si spoluprácu lekára, sestry s rodinou, opatrovateľom, sociálnym pracovníkom a inými profesionálmi podľa aktuálneho zdravotného stavu seniora. Súčasťou je depistáž a aktívna dispenzarizácia krehkých geriatrických pacientov, optimalizácia geriatrického nemocničného režimu a koordinácia komunitných služieb.
Sestra je dôležitým členom tímu na všetkých úrovniach starostlivosti o seniora. Podieľa sa na prevencii, diagnostike a liečbe krehkého seniora. Základom preventívnych opatrení je edukácia pacienta a identifikovanie rizikových faktorov pre vznik geriatrickej krehkosti. V preventívnych opatreniach sa sústreďujeme na ovplyvniteľné rizikové faktory, medzi ktoré patrí: podpora nutrície, pohybovej aktivity, udržanie svalovej sily, prevencia izolácie, udržanie seniora v prirodzenom prostredí, pravidelné hodnotenie funkčného a zdravotného stavu.
Sestra posudzuje aktuálny zdravotný, psychický stav a funkčnú zdatnosť seniora. K najčastejším diagnózam, ktoré súvisia s geriatrickou krehkosťou patria- intolerancia aktivity (00092), zhoršená schopnosť premiestňovať sa (00090), zhoršená chôdza (00088), zhoršená telesná pohyblivosť (00085), nedostatok záujmových aktivít (00097), bolesť chronická (00133), nevyvážená výživa/menej než je skutočná potreba (00002), znížený objem tekutín v organizme (00027), únava (00093), deficit sebaopatery (00108, 00109, 00102, 00110), úzkosť (00146), správanie náchylné k zdravotným rizikám (00188) a i.
Prečítajte si tiež: Ako hodnotiť žiaka pre sociálny úrad
Podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, sociálna rehabilitácia sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom s rôznymi obmedzeniami dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií. Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio - psycho - sociálnej ale aj spirituálnej integrity jedinca. Sociálna rehabilitácia zahŕňa stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života.
V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie.
Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii. Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. Ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent. Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj terapeutické techniky.
Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je jednoznačné. V praxi sa v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti vyskytujú pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný ako liečba, ale ako techniky, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú bez vytvorenia terapeutického vzťahu a liečebného efektu. Ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, často podmienené vývinovým obdobím starnutia.
Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie. Preto sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky. Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie, ktoré sa využívajú napr. v reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. V období starnutia má svoje postavenie aj umenie, ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov.
Prečítajte si tiež: Asistentky štúdie v ošetrovateľstve
Oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi.
V každom zariadení sociálnych služieb nájdeme špecializovaných pracovníkov, respektíve ergoterapeutov, ktorých snahou je v rámci možností aktívne napĺňať voľný čas seniorov. Účasť na týchto aktivitách je dobrovoľná, čo môže u niektorých klientov vyvolať skôr opačný účinok vedúci k úpadku do nečinnosti, samoty, pocitu opustenosti až depresii. Samotná terapia je jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. Terapia sa začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov.
Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Pri poskytovaní sociálnych služieb sa musí navzájom prepájať profesionalita s odbornosťou všetkých zamestnancov v spojení s etickým rozhodovaním. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné, aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom vytvoril pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.
Terapeutické techniky si zaslúžia väčšiu pozornosť z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov.
Vzdelávanie v podporných terapiách (terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť rôzna.
Výskum je súčasťou projektu KEGA Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Cieľom projektu je identifikovať najčastejšie používané nefarmakologické liečebné postupy v terapii seniorov. Zistiť, pri ktorých diagnózach sa najčastejšie využívajú a ako je realizovaná tímová starostlivosť v ústavných zariadeniach.
Pri realizovaní vlastného výskumu sme mali definované štyri ciele a po vyhodnotení zozbieraných výsledkov s využitím metodologickej triangulácie sme zistili aké majú sestry vedomosti o syndróme, ktoré nástroje používajú pri posudzovaní zdravotného stavu seniora a aké intervencie najčastejšie realizujú.
K najdôležitejším zisteniam patrí: sestry sa stretli s termínom krehký senior, vedomosti mali hlavne sestry s vysokoškolským vzdelaním, s dĺžkou praxe 2-10 rokov. Pri hodnotení zdravotného stavu sú limitované možnosťami dokumentácie. Z hodnotiacich nástrojov je najčastejšie využívaný Barthelovej test, Nutričný skríning, najmenej uvádzaný bol Test sily stisku dominantnej ruky. Sestry používali univerzálne nástroje, uplatniteľné u seniorov s rôznymi diagnózami, na rozdiel od zahraničných štúdií, kde to boli predovšetkým ISAR, FRAIL, TRST (Triage Risk Stratification Tool), Index Fa, ktoré sú zamerané na hodnotenie frailty syndrómu. Preventívne činnosti realizujú sestry predovšetkým v dlhodobej starostlivosti. V domácom prostredí sú sestry limitované poisťovňou. Problémom pri realizovaní preventívnych a liečebných intervencii sú opakované návštevy. Efekt starostlivosti významne závisí od pomoci a spolupráce s rodinnými príslušníkmi a dostupnosti sociálnych služieb.
Našou ambíciou bolo sledovať niekoľko aspektov pri uplatnení terapeutických techník v subjektoch sociálnych služieb - konkrétne v zariadeniach pre seniorov. Základným cieľom bolo preskúmať aké sú možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a akú hodnotu prinášajú tieto techniky klientom. Taktiež sme sa zaoberali legislatívnym ukotvením terapeutických techník v našich podmienkach. Vychádzajúc z cieľa nášho výskumu sme si stanovili základnú výskumnú otázku zameranú na zistenie využívania terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov, odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie pri realizácii týchto techník v praxi. Z hľadiska účasti participantov sme pre užší výber použili náhodný výber v ktorom sme sa zamerali na zariadenia pre seniorov v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, ako vzorku sme oslovili všetky typy zariadení pre seniorov, či už ide o verejných poskytovateľov, ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedených subjektov sa nám podarilo získať 14 participantov. Pri reinterpretácii získaných odpovedí sme v oblasti vzdelania zisťovali, aké majú naši participanti najvyššie dosiahnuté vzdelanie a ktorí z nich majú absolvovaný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie. Stredoškolské vzdelanie má ukončený jeden participant a to v zdravotníckom odbore. S ukončeným 1. stupňom vysokoškolského vzdelania je taktiež jeden participant, ktorý má vyštudovaný odbor sociálna práca. Až 12 participantov má ukonče…
tags: #hodnotenie #zdravotneho #stavu #seniorov #metody