Hranica pre platenie odvodov do dôchodku na Slovensku

Platenie odvodov do dôchodkového systému je kľúčové pre zabezpečenie finančnej stability v starobe. Na Slovensku existujú pravidlá, ktoré určujú, kto a za akých podmienok má povinnosť platiť tieto odvody. Tento článok sa zameriava na hranice príjmov, ktoré určujú povinnosť platenia odvodov, ako aj na výnimky a špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť túto povinnosť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre živnostníkov, SZČO a iné osoby, ktorých sa táto téma týka, s prihliadnutím na zmeny platné od januára 2026.

Povinnosť platenia sociálnych odvodov u živnostníkov a SZČO

Povinnosť platiť sociálne odvody, prípadne jej zánik, sa posudzuje na základe výšky príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za posledný kalendárny rok. Sociálna poisťovňa vychádza z údajov uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb. Vymeriavací základ živnostníka alebo SZČO sa pre vznik či trvanie povinného sociálneho poistenia posudzuje vždy k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka (tzn. k 01.07.2026 podľa daňového priznania za rok 2025) a k 1. októbru nasledujúceho kalendárneho roka, ak si živnostník, resp. SZČO predĺžil lehotu na podanie daňového priznania (tzn. k 01.10.2026 podľa daňového priznania za rok 2025 pri predĺžení lehoty). Podmienkou pre posudzovanie sociálnych odvodov je, aby mal živnostník alebo SZČO k danému dátumu stále aktívne oprávnenie na podnikanie, tzn. či nedošlo k zrušeniu prevádzkovania živnosti, resp. zrušeniu výkonu činnosti podľa osobitných predpisov.

Hranica príjmu pre vznik povinnosti

Živnostník je povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7., resp. 1.10. V roku 2025 je hranica príjmu pre posúdenie povinnosti úhrady odvodov do Sociálnej poisťovne suma 8580 eur za rok 2024. Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur (čiže mali príjem 8 580,01 eura a viac), za rok 2024 nemali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a zároveň majú k 1. júlu 2025 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti. Ak SZČO nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Tým SZČO, ktoré dosiahli príjem rovný alebo nižší ako 8 580 eur, povinné sociálne poistenie nevzniká, resp. zaniká. Ak živnostník, resp. SZČO prekročí túto hranicu príjmov, povinnosť platiť sociálne odvody mu vznikne od 01.07.2026, resp. 01.10.2026 (pri predĺženej lehote). Hranica príjmov sa alikvotne neznižuje.

Príklad

Živnostník Martin dosiahol v roku 2024 celkom príjem z podnikania vo výške 10.000 eur. V roku 2024 preukázateľne zaplatil aj odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne vo výške 880 eur. V daňovom priznaní k dani z príjmu za rok 2024 a podanom v roku 2025 vykázal základ dane vo výške 3000 eur. Keďže príjem Martina dosiahol v roku 2025 viac ako je hranica pre neplatenie odvodov (8 580 eur), vzniká mu povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne od 1.7.2025 vo výške 33,15% z jeho vymeriavacieho základu. Keďže mesačný vymeriavaci základ živnostníka Martina je nižší ako je minimálny vymeriavaci základ pre rok 2025 (715 eur), vznikne Martinovi povinnosť platiť odvody vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu.

Sociálne poistenie a predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Ak si živnostník, resp. SZČO predĺži lehotu na podanie daňového priznania, posúva sa aj termín, od ktorého sa posudzuje povinnosť platenia sociálnych odvodov, a to na 1. október nasledujúceho kalendárneho roka. Sociálna poisťovňa odporučila oznámiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025. Ak by tak neurobil, povinnosť sociálnych odvodov by mu vznikla už od 01.07.2026.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ZŤP občanov

Príklad

Peter si založil živnosť 1.1.2024. Do 31.03.2026 podal daňové priznanie, v ktorom uviedol, že jeho príjem za rok 2025 bol 5 600 eur. Vznikne Petrovi povinnosť platiť povinné sociálne odvody? Keďže sa berie do úvahy len príjem zo živnosti vo výške 5 600 eur a táto suma neprekročila stanovenú hranicu, povinnosť mu nevznikne.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Pre porovnanie, v roku 2024 bol minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 652 Eur, t. j. 33,15 % z vymeriavacieho základu, minimálne 237,02 € v roku 2025 (v r. 2024 min. 216,13 €).

Od 1. januára 2026 dôjde k zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov až na 16 764 eur mesačne. Od januára budúceho roka sa najvyšší limit, z ktorého sa počítajú sociálne odvody, posunie z 15 730 eur na 16 764 eur mesačne, čo zodpovedá jedenásťnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Príjem presahujúci túto sumu už poistným nepodlieha. Nový maximálny vymeriavací základ pre výpočet sociálnych odvodov vychádza z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 (1 524 eur), ktorá je vynásobená jedenástimi. V roku 2025 bol maximálny vymeriavací základ 15 730 eur, z ktorého vychádzali maximálne sociálne odvody vo výške 5 214,49 eur mesačne. Po navýšení na 16 764 eur sa maximálne mesačné odvody dostanú na úroveň 5 557,26 eur. Toto zvýšenie sa dotkne len tých podnikateľov, ktorí dosahujú príjmy presahujúce novú hranicu vymeriavacieho základu. Aj zamestnancom sa odvody do Sociálnej poisťovne počítajú len do maxima.

Dobrovoľné platenie odvodov z maximálneho vymeriavacieho základu

Niektorí ľudia si dobrovoľne nastavujú vymeriavací základ na maximum, aj keď ich príjem je nižší. Toto sa oplatí hlavne tým, ktorí majú pred sebou kratší čas do dôchodku a chcú si rýchlo zvýšiť osobný mzdový bod.

Výška odvodov a ich zloženie

Živnostníci odvádzajú na sociálne poistenie zo svojho vymeriavacieho základu celkovo 33,15 %, z ktorých 4,4 % smeruje na nemocenské poistenie, 18 % na starobné, 6 % na invalidné a 4,75 % do rezervného fondu solidarity. Na zdravotné poistenie živnostníci odvádzajú 15 % zo svojho vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Vplyv majetku na opatrovateľský príspevok

Odvody pre osobu s ŤZP

Podnikatelia s preukazom ťažkého zdravotného postihnutia platia polovicu, teda 7,5 % na zdravotné poistenie. Najnižší mesačný odvod od januára vychádza na 114,30 eura a pri ŤZP sa táto suma skracuje na 57,15 eura.

Preddavky na zdravotné poistenie

Živnostník v roku 2025 platí preddavky na zdravotné poistenie vo výške 15 % z vymeriavacieho základu (v prípade zdravotného postihnutia 7,50 % z vymeriavacieho základu) a to do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká živnostníkovi odo dňa, kedy sa stal samostatne zárobkovo činnou osobu.

Výnimky z platenia preddavkov na zdravotné poistenie

Existujú aj výnimky, kedy nemusí živnostník platiť odvody do zdravotnej poisťovne (preddavky) hneď od začiatku podnikania. K takejto situácií dochádza ak je súčasne popri podnikaní študentom, či na materskej, dôchodku, alebo je súčasne zamestnanec a živnostník. Rovnaký minimálny vymeriavací základ ako pri sociálnom poistení platí aj pre zdravotné poistenie, t.j. pre rok 2025 je vo výške 715 Eur.

Prehľad mesačných odvodov živnostníka na rok 2025 a 2024

Začínajúci živnostník (v 1. roku podnikania):

• Sociálne poistenie: neplatí povinné poistné a príspevky
• Zdravotné poistenie: 15% z vymeriavacieho základu, min. 107,25 € v roku 2025 (v r. 2024 min. 91,32 €)

Živnostník, ktorý podniká dlhšie ako 1 rok:

• Sociálne poistenie: 33,15 % z vymeriavacieho základu, minimálne 237,02 € v roku 2025 (v r. 2024 min. 216,13 €)
• Zdravotné poistenie: 15% z vymeriavacieho základu, min. 107,25 € v roku 2025 (v r. 2024 min. 91,32 €)

Zmeny v odvodoch od 1. júla 2025

Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im do 21. júla 2025 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025. Tieto oznámenia Sociálna poisťovňa bude posielať automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Z oznámenia Sociálnej poisťovne sa živnostníci dozvedia všetky potrebné informácie o výške ich vymeriavacieho základu na platenie poistného, o výške poistného na sociálne poistenie, vrátane informácie o dátume splatnosti a spôsobu úhrady poistného. Prvýkrát SZČO zaplatia poistné v novourčenej výške do 8. augusta 2025 (za mesiac júl 2025). Týka sa to živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31. marca 2025. Uvedené sa netýka SZČO, ktoré podávajú daňové priznanie za kalendárny rok 2024 v predĺženej lehote - tým Sociálna poisťovňa informácie o vzniku, pokračovaní alebo zániku povinného sociálneho poistenia oznámi do 21. októbra 2025 a novourčené poistné následne prvý raz zaplatia do 10. novembra 2025.

Kalkulačka na informatívny výpočet poistného pre SZČO

Sociálna poisťovňa pre SZČO aj tento rok pripravila praktickú pomôcku, v ktorej si môžu zistiť výšku odvodov v predstihu - Kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre SZČO od 1. 7.

Prečítajte si tiež: Spodná hranica dôchodku

Osobitné prípady a výnimky

Zamestnanci s dohodami a dôchodcovia

Dohoda o vykonaní práce (DoVP), Dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) a Žiacka odborná činnosť (ZoČŠO)

Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max. 200 eur mesačne. Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max. 200 eur mesačne. Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max. 200 eur mesačne. Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max. 200 eur mesačne.

Špecifické typy dohôd

• DoVP, DoPČ inv. dôch.
• DoVP, DoPČ predč. dôch.
• DoVP, DoPČ ostatní pravid.
• DoVP, DoPČ ostatní nepravid.
• Člen družstva nepravid.

Osoby, za ktoré platí poistné štát

Štát platí poistné za:

• vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2.
• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1.
• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR.

Osoby s príjmami na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka

Osoba, ktorá má príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkaznej zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Výnimky z povinného poistenia v nezamestnanosti

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.

Výnimky z platenia poistného na invalidné poistenie

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.

Garančné poistenie

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii: štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.

Zmeny v sadzbách poistného

Poistné na poistenie v nezamestnanosti

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnávateľa je 1 %, ak zamestnávateľ neplatí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).

Poistné na zdravotné poistenie pre osoby so zdravotným postihnutím

Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce

Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce platí zamestnávateľ len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vzťahuje sa to aj na takých zamestnancov, za ktorých sa neplatí povinné poistenie v nezamestnanosti (napr. dôchodcovia).

Jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.

Vymeriavací základ a jeho určovanie

Minimálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. januára 2025 neexistuje.

Určovanie vymeriavacieho základu pre dobrovoľne poistené osoby

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu a výpočet poistného

Poznámka: Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.

Optimalizácia odvodov prostredníctvom s.r.o.

Častokrát živnostníci zvažujú prechod na s.r.o. z dôvodu optimalizácie odvodov. Niet sa čomu čudovať, keďže pri s.r.o. je viacero možností, ako ušetriť na platení odvodov. Najčastejší prípad optimalizácie je taký, že do zdravotnej poisťovne platíte len minimálny preddavok a do Sociálnej poisťovne sa neplatí žiaden odvod.

Kategórie poistencov

Kategórie poistencov a platitelia poistného

• Zamestnanec - poistné od 1. 1.
• Zamestnávateľ - poistné od 1. 1.
• SZČO - poistné od 1. 1.
• Dobrovoľne poistená osoba - poistné od 1. 1.
• Štát - poistné od 1. 1.

tags: #hranica #pre #platenie #odvodov #do #dôchodku