
Slávna grobská husacina je neoddeliteľnou súčasťou jesenných hodov a patrí k slovenskému kultúrnemu dedičstvu. Slovenský Grob je vyhlásený za mekku husaciny a toto spojenie poznajú skoro všade na svete. Tento článok vás prevedie históriou, tradíciami a tajomstvami prípravy tejto jedinečnej pochúťky.
Husacie hody majú na Slovensku bohatú tradíciu, ktorá siaha až do stredoveku a je spojená najmä so sviatkom svätého Martina, ktorý sa slávi 11. novembra. Podľa legendy, hlasný gágot husí prezradil, kde sa svätý Martin skrýval, keď sa chcel vyhnúť svojmu zvoleniu za biskupa. Na počesť tohto svätca sa začali na Martina podávať husacie hody ako znak hojnosti a prosperity.
Spočiatku išlo o dedinské oslavy ukončenia poľnohospodárskej sezóny. V minulosti sa hus chovala nielen pre mäso, ale aj pre perie, ktoré bolo dôležitou súčasťou hospodárstva. Jesenné obdobie bolo ideálnym časom na prípravu husí, pretože po lete boli vtáky prirodzene vykŕmené. Mnohé historické pramene spomínajú tradíciu spojenú so sviatkom svätého Martina. Postupne sa tieto oslavy udomácnili vo veľkom. Dnes reštaurácie po celom Slovensku organizujú "husacie hody". Táto špecialita sa stala nielen kulinárskou tradíciou, ale aj turistickou atrakciou, ktorá spája históriu so súčasnosťou.
Slovenský Grob je obec, ktorá sa stala doslova synonymom pre husacie hody. Už viac než 120 rokov sa tu pečú najväčšie a najkvalitnejšie husi, pričom recepty sa odovzdávajú z generácie na generáciu. „Slovenský Grob a husacina je dvojica, ktorú poznajú skoro všade na svete,“ tvrdia miestni a milovníci dobrého jedla. Pečené husi a husacie hody patria k tejto obci neodmysliteľne už desaťročia a tradície tu zostali takmer nezmenené dodnes.
Grobské gazdinky zvykli piecť hus v piatok a ponúkať ju pri svojich dvoroch, čo sa postupne stalo známou zárukou kvality. Hustá husacia sezóna trvá v Grobe prakticky celý rok, aj keď vyvrcholenie je tradične na jeseň v mesiacoch september až december. Všetko to paradoxne naštartovala hospodárska kríza začiatkom 20. storočia. Kedysi sa totiž na území obce a v jej okolí nachádzali jazierka a močariská s množstvom husí a kačíc. A kríza donútila miestne gazdiné, aby chovali husi nielen na osobnú spotrebu, ale aj na predaj. Postupne ich začali ponúkať pečené a ich odbyt začal rásť. Vznikla tak tradícia, počas ktorej sa každý piatok piekli husi v hlinených pekáčoch na chleba. Vďaka tomu získavali husi požadovanú zlatohnedú farbu a chrumkavosť kože. To všetko dopĺňala neodolateľná vôňa a lahodné husacie mäsko, ktoré sa rozplývalo na jazyku spokojných zákazníkov, ktorí postupne začali vyhľadávať túto delikatesu aj priamo v obci. Gazdinky si potom dávali piecť husi u miestneho pekára a hostili nimi svojich návštevníkov aj u seba doma, najčastejšie v obývačke. Neskôr si zadovážili vlastné pece a zriaďovali sa aj osobitné miestnosti pre hostí cestujúcich do Grobu za husacinou. V roku 1964 vznikla v Slovenskom Grobe prvá reštaurácia, ktorá sa zamerala na grobské špeciality a počas totality bola jedinou v obci.
Prečítajte si tiež: Pohľad na komplex Atlantída v Chorvátskom Grobe
Chrumkavá pečená hus môže byť pripravená podľa tradičnej receptúry podobne ako v reštaurácii. Hlavné zásady sú starostlivosť o surovinu a pomalé pečenie. Slávni husacinári odporúčajú nasoliť hus dokonale deň vopred a nechať ju cez noc odležať, aby soľ prenikla aj do najhlbších častí mäsa.
Hus najlepšie upečiete v hlinenom pekáči. Uložte ju prsiami dole a podlievajte vodou, aby sa para rovnomerne šírila. Pohár mlieka nanesený na kožu pred pečením dodá husacinke krásny zlatistý odtieň. Hus prekryte.
Upečenú hus naporcujte na menšie kusy a podávajte ju horúcu s domácimi prílohami, ručne šúľanými zemiakovými lokšami a dusenou červenou kapustou. Výsledkom pomalého pečenia podľa domácich gazdiniek je hus s lahodnou chrumkavou kožou a jemným mäsom. Pomaly pečená hus na stole zachová všetky šťavy a arómy, vďaka čomu je jej chuť naozaj výnimočná.
K pečenej husacine neodmysliteľne patria zemiakové lokše, tenké placky z varenej zemiakovej kaše, ktoré sa ručne šúľajú a pečú na suchej platni. Lokše sa tradične potierajú čerstvou husacou masťou a sú považované azda za najtradičnejšiu prílohu k husacine. Dnes sú v mnohých reštauráciách dostupné aj bezlepkové lokše (pripravené zo špeciálnej múky), aby si chuť grobskej husaciny mohli vychutnať aj celiatici. K tomu vždy podávame karamelizovanú sladkokyslú dusenú červenú kapustu, ktorá chuť husi príjemne dopĺňa. Nezabúdame ani na kyslé prílohy ako nakladané uhorky, feferónky, baranie rohy, ktoré tradične doplňajú každú husacinu.
Ingrediencie:
Prečítajte si tiež: Dostupnosť bytov v Slovenskom Grobe
Postup:
Ručne šúľané zemiakové lokše pečené na suchej platni sú azda najtradičnejšou prílohou k husacine a podávame ich potreté výpekom.
Ingrediencie:
Postup:
Prvým „predjedlom“ husi býva husacia pečienka, delikatesa, na ktorú sa hostia veľmi tešia. Husacia pečeň, najmä tá pripravená na spôsob Slovenského Grobu, predstavuje kulinársky zážitok, ktorý je synonymom pre slovenské gastronomické tradície. Táto delikatesa, často spájaná s jesennými hodmi a vinobraním, si získala popularitu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej príprava, hoci sa môže zdať náročná, je v skutočnosti pomerne jednoduchá, ak sa dodržiavajú správne postupy a používajú kvalitné suroviny.
Prečítajte si tiež: BSK: Zmluvy a objednávky
Kľúčom k vynikajúcej husacej pečeni je výber kvalitnej suroviny. Ideálna je pečeň z vykŕmenej husi, ktorá je väčšia, svetlejšia a má jemnejšiu štruktúru. Dôležité je, aby bola pečeň čerstvá a bez akýchkoľvek známok poškodenia. Pred prípravou je potrebné pečeň dôkladne očistiť od žíl a blán, aby sa predišlo horkej chuti.
Existuje niekoľko spôsobov, ako pripraviť husaciu pečeň. Jedným z najobľúbenejších je opekanie na husacej masti, čo pečeni dodáva bohatú a intenzívnu chuť. Ďalšou možnosťou je príprava pečene vo vákuu (sous-vide), ktorá zaručuje dokonalú konzistenciu a zachovanie všetkých chutí.
Príprava husacej pečienky je podľa Mareka Kostolanského malou kuchynskou alchýmiou.
Ingrediencie:
Postup:
Husacia pečeň sa tradične podáva s lokšami, ktoré sú zemiakové placky pečené na peci alebo panvici. Ďalšou obľúbenou prílohou je dusená červená kapusta, ktorá svojou sladkokyslou chuťou dokonale dopĺňa chuť pečene. Okrem toho sa k husacej pečeni hodí aj chlieb, knedľa alebo zemiaková kaša.
K husacej pečeni sa odporúča podávať kvalitné biele víno, ideálne s vyšším obsahom zvyškového cukru. Vhodné sú vína ako Rizling rýnsky, Tramín červený alebo Devín.
Husacia pečeň s jablkami je jedno z najluxusnejších a najchutnejších jedál. Táto kombinácia tradičnej husacej pečene s jemnou sladkosťou jabĺk vytvára dokonalú harmóniu chutí, ktorá zanecháva nezabudnuteľný dojem na každom gurmánovi. Jablká dodávajú husacej pečeni potrebnú sviežosť a kontrast. Ich jemná sladkosť perfektne dopĺňa bohatú a výraznú chuť husacej pečene.
Dnes už nie sú hody z husaciny len miestnou oslavou v dedinách. Rozšírili sa aj do reštaurácií a gastronomických zariadení po celej krajine. Okrem tradičných jedál, ako je pečená hus, lokše a kapusta, môžeme ochutnať rôzne variácie a moderné interpretácie týchto chutných jedál. Husacie hody sa stali nielen gastronomickým, ale aj turistickým zážitkom.
K predjedlám, teda najmä k husacej pečeni, sa hodia dezertné vína. Samotná pečeň má mierne sladkastú chuť, preto takýto výber. Víno by malo mať vysoký zvyškový cukor a primeraný obsah kyseliniek. Siahnuť môžete po ľadových vínach alebo sa spoľahnúť na overený Tokaj. K samotnej husi či kačke vyberajte svieže vína, možno trochu viac kyselkavé. Z bielych vín nespravíte chybu s rizlingom alebo chardonnay, z tých červených bude dobrou voľbou Pinot Noir, teda Rulanské modré, alebo merlot. Jablkový mušt svojou prirodzenou kyslosťou a ovocnými tónmi dobre vyváži tučnosť husacieho mäsa.