
Inominátna zmluva, tiež známa ako nepomenovaná zmluva, predstavuje dôležitý nástroj v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje subjektom upraviť svoje vzájomné vzťahy spôsobom, ktorý nie je priamo definovaný v Občianskom zákonníku. Tento typ zmluvy poskytuje značnú flexibilitu a prispôsobivosť, čo je obzvlášť užitočné v situáciách, kde štandardné zmluvné typy nevyhovujú špecifickým potrebám strán.
Základným právnym rámcom pre inominátne zmluvy na Slovensku je ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie umožňuje stranám uzatvárať zmluvy, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, pokiaľ neodporujú jeho obsahu alebo účelu.
Inominátne zmluvy sú prejavom jednej z najdôležitejších zásad občianskeho práva - zásady zmluvnej slobody. Táto zásada umožňuje stranám slobodne sa dohodnúť na obsahu zmluvy, a to aj mimo rámca štandardných zmluvných typov. Zmluvné strany teda nemusia uzavrieť len typ zmluvy, ktorý je upravený v platnom práve, ale môžu uzavrieť aj zmiešanú alebo nepomenovanú zmluvu. Vyplýva to z ustanovení § 491 ods. 2 a § 853 Obč.
Z toho tiež vyplýva, že názov zmluvy nie je určujúci pre to, akými ustanoveniami sa bude riadiť.
Inominátne zmluvy sa často využívajú v situáciách, kde štandardné zmluvné typy nepostačujú na pokrytie špecifických potrieb strán. Niekoľko príkladov použitia inominátnych zmlúv:
Prečítajte si tiež: Inominátna zmluva: Všetko, čo potrebujete vedieť
Hoci inominátna zmluva nie je výslovne upravená v zákone, musí spĺňať určité základné náležitosti, aby bola platná a právne účinná:
Vzhľadom na to, že inominátna zmluva je špecifická pre každú situáciu, neexistuje univerzálny vzor. Nasleduje príklad štruktúry a základných bodov, ktoré by mala obsahovať:
(ďalej len "Strana A")
(ďalej len "Strana B")
(Strana A a Strana B spolu ďalej len "Zmluvné strany")
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V [Miesto], dňa [Dátum]
[Podpis Strany A]
[Podpis Strany B]
Dôležité upozornenie: Tento vzor slúži len ako orientačný príklad. Pred použitím je nevyhnutné ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam a konzultovať s právnikom.
Je dôležité si uvedomiť, že príjmy dosiahnuté na základe inominátnej zmluvy podliehajú dani z príjmov. Fyzické osoby musia tieto príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich podľa platných predpisov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Každá fyzická osoba v SR “môže” dosahovať tzv. Výhodou je oslobodenie do sumy 500 EUR ročne. Príjem do 500 EUR ročne, resp. maximálne 500 EUR ročne nemusí občan, ktorý ho prijal, nikde uviesť - ani v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane (zamestnanec). A áno: druhá strana, teda vyplácateľ, si však takúto odmenu môže dať do nákladov.
Ak však ktokoľvek dosiahne oficiálny príjem vyšší než 500 EUR ročne, tak už čosi priznať a zdaniť musí. Avšak len rozdiel - tj sumu prevyšujúcu 500 EUR. Tú už uvedie do daňového priznania medzi tzv. ostatné príjmy a zaplatí z nej 19%-nú daň (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a rovnako aj zdravotné poistenie vo výške 14% z celej tejto sumy. Teda dokopy rovných 33%. (Od príležitostných príjmov si podľa zákona zároveň môže odpočítať preukázateľné výdavky na ich “dosiahnutie” - ak ich teda má. Daň 19% a odvody 14% tak platí len zo základu dane - tj rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Ešte raz teda: Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy.
Činnosť, ktorú občan deklaruje ako ostatný príjem, resp. príležitostnú činnosť, by nemala vykazovať znaky pravidelnosti - minimálne teda v príslušnej zmluve nie. Rovnako pozor na znaky závislej práce: ak zmluva s občanom ohľadne príležitostného príjmu vykazuje znaky závislej práce - teda vecne pôsobí ako zamestnávanie - na vyplácateľa sa vzťahujú všetky povinnosti zamestnávateľov (a nie je ich málo - na začiatok napr. ak je príjem nepravidelný a nejde o závislú prácu - vtedy je možné tento príjem považovať za príležitostný a zdaniť ho tak, ako som písal vyššie. ak je príjem pravidelný a ide o “nezávislú” prácu - daný poskytovateľ by sa mal registrovať ako podnikateľ.
Podľa Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”. Osoba, ktorá túto podmienku spĺňa, by sa mala stať minimálne SZČO, samozrejme môže podnikať aj prostredníctvom inej právnej formy, ak sa jej to hodí (napr. ak je príjem pravidelný a ide o závislú prácu (tj vzťah vykazuje znaky nariadenosti a podriadenosti) - je potrebné uzatvoriť pracovný pomer, ideálne trvalý. ak je príjem menej pravidelný a ide o závislú prácu - tiež je to na pracovný pomer, na občasné výpomoci však slúžia “dohody”. Teda “dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“.
Inominátna zmluva môže byť použitá aj vo verejnom obstarávaní, avšak za určitých podmienok. Napríklad, Zmluva podľa § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní (zákazka na poskytnutie služby) v súbehu s § 45 zákona o verejnom obstarávaní a nepomenovaná zmluva podľa ustanovení § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodného zákonníka) a primeraného použitia ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z.
tags: #inominátna #zmluva #podklad #vzor