
Istanbulský dohovor, celým názvom Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, vyvolal na Slovensku rozsiahlu a búrlivú diskusiu. Hoci bol podpísaný už v roku 2011, jeho ratifikácia narazila na silný odpor a nakoniec bola odmietnutá. Cieľom tohto článku je preskúmať argumenty oboch strán - prečo je dohovor dôležitý a prečo je jeho prijatie problematické.
Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva, ktorej cieľom je predchádzať a bojovať proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Uznáva, že takéto násilie je porušením ľudských práv a že štáty majú povinnosť chrániť obete a trestať páchateľov. Dohovor sa zameriava na prevenciu, ochranu obetí, trestné stíhanie páchateľov a koordináciu politík.
Zástancovia ratifikácie Istanbulského dohovoru na Slovensku zdôrazňujú najmä tieto body:
Odporcovia ratifikácie Istanbulského dohovoru vyjadrujú obavy najmä v súvislosti s týmito aspektmi:
Jedným z hlavných kameňov úrazu v diskusii o Istanbulskom dohovore je pojem "rod" (gender). Dohovor definuje rod ako sociálny konštrukt, čo znamená, že rodové roly a identity sú formované spoločenskými normami a očakávaniami, a nie biologickým pohlavím.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Kritici sa obávajú, že táto definícia popiera prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami a vedie k relativizácii rodovej identity. Zástancovia však tvrdia, že cieľom dohovoru nie je popierať biologické rozdiely, ale bojovať proti rodovým stereotypom a nerovnostiam, ktoré vedú k násiliu páchanému na ženách. Oľga Pietruchová hovorí, že hystéria okolo „gender ideológie“ ohrozuje ratifikáciu ďalších moderných medzinárodných dokumentov, ktoré sa týkajú žien.
Je dôležité zdôrazniť, že dohovor nedefinuje pojmy pre všeobecné používanie alebo ďalšie prípadné dokumenty. Pojmy sú definované pre tento konkrétny dokument. To sa nazýva operacionalizácia pojmov a je bežne využívaná v odborných prácach. Pomáha udržiavať v dokumentoch jasnosť formulácie.
Odmietnutie Istanbulského dohovoru vyvoláva otázku, aké alternatívy existujú na boj proti násiliu páchanému na ženách. Niektorí odporcovia dohovoru navrhujú posilnenie národnej legislatívy a podporu organizácií, ktoré sa venujú pomoci obetiam násilia. Patrik Daniška chce, aby štát viac podporoval centrá pre týrané ženy, organizácie, ktoré sa téme násilia voči ženám venujú.
Sabine Kräuter-Stockton hovorí, že samotnou ratifikáciou dohovoru sa nič zázračne nevyrieši a je to práve mechanizmus monitoringu a odporúčaní, ktorý je pridanou hodnotou dohovoru.
Slovensko už podniklo kroky v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách. Legislatíva sa do veľkej miery upravila po tom, čo Slovensko v roku 2011 dohovor podpísalo. Vzniklo Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách, ktoré začalo fungovať v roku 2015. Už dnes je možné vykázanie násilníka z domu políciou.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Potenciálne veľkým problémom pre efektivitu boja proti násiliu na ženách je odmietanie konceptu rodovej podmienenosti a rodovej špecifickosti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe