
Príspevok sa zaoberá problematikou nevyplatených miezd a odstupného v kontexte konkurzného konania, pričom analyzuje možnosti zamestnancov pri uplatňovaní svojich nárokov.
Príbeh pani M., ktorej bola neoprávnene daná výpoveď a následne sa tri roky ťahala so súdmi, ilustruje zložitú situáciu, v ktorej sa ocitajú zamestnanci pri nevyplatení mzdy. Napriek tomu, že súd dal pani M. za pravdu, svoju výplatu doposiaľ neobdržala. Tento prípad poukazuje na problémy s prieťahmi v súdnych konaniach a následným konkurzom spoločnosti, ktorý zamestnancom komplikuje vymáhanie ich nárokov.
V marci 2015 dostala pani M. výpoveď po roku práce v malom obchodnom reťazci, kde pracovala ako manažérka logistiky. Zamestnávateľa upozornila, že takáto výpoveď je neplatná a chcela pracovať ďalej. Ten jej však v ústrety nevyšiel. Inšpektorát práce našiel vo firme pochybenia a pani M odporúčal, aby sa obrátila na súd. Neplatnosť výpovede potvrdil súd v Martine a neskôr aj krajský súd v Žiline. Spor sa ťahal od jari 2015 do júla minulého roku. Podľa oklamanej zamestnankyne firma zámerne naťahovala čas.
Počas pojednávaní, ktoré sa stále prerušovali, robil zamestnávateľ-žalovaný prieťahy a obštrukcie. Napríklad tým, že si nepreberal poštu. Spoločnosť z Martina podľa nej opakovane spôsobila odročovanie pojednávania, ospravedlňovali sa svedkovia aj právna zástupkyňa. Často aj päť minút pred začiatkom pojednávania.
V marci podal vtedy ešte jej právny zástupca na jej naliehanie návrh na náhradu mzdy. Navyše podanie mal adresovať na okresný súd v Ružomberku a nie v Martine. Už dlhšie sa pani M. zdalo, že právny zástupca si neplní svoje úlohy tak, ako má. Neskôr zistila, že sudca, ktorý spomínaný návrh dostal, je právnikov svokor. To však nebolo všetko. Jeho manželka bola spolužiačkou a kamarátkou právnej zástupkyne žalovanej firmy. Právneho zástupcu v súčasnosti preveruje disciplinárna komisia na základe podnetu jeho klientky.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku
Dve súdne pojednávania, ktoré mali vyriešiť náhradu ušlej mzdy, nedopadli nijako. Súd sa odročil na neurčito. Sudca vyhlásil, že na vypočítanie ušlej mzdy potrebuje znalecký posudok. To bolo v septembri 2017. V januári sa bývalá zamestnankyňa dostala k časti peňazí, ktoré jej poslala Sociálna poisťovňa z garančného fondu.
Situácia sa však ešte viac skomplikovala. Daňový úrad v Žiline navrhol na spoločnosť konkurz a 25. septembra ho súd vyhlásil. Nezaplatená mzda pani M je oproti dlžobám tejto firmy iba kvapkou. Na daniach a poistnom dlhuje viac ako pol milióna eur.
Pani M. dostala v polovici septembra ďalšiu výpoveď. Výpovedná doba však nebola uvedená správne, a tak je výpoveď opäť neplatná. Ešte predtým začiatkom augusta 2017 som osobne aj písomne opäť vyzvala na dohodu a ukončenie celého sporu, ak mi vyplatia 8 000 eur a nepodám trestné oznámenie. Pani právna zástupkyňa mi povedala s výsmechom, že mi nikto nedá 8 000 eur a mám sa postaviť do radu dlžníkov. Firma vraj nikoho od 01.08.17 nezamestnáva a nevykonáva žiadnu činnosť.
Na tohto zamestnávateľa podali trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy minimálne ďalšie dve zamestnankyne. Ani tie však nepochodili. Trestné oznámenie chce polícia údajne odmietnuť, lebo vraj nejde o trestný čin opakovaného nevyplácania miezd. Vraj ide o pracovno-právny spor. Spoločnosť z okolia Martina, ktorá si už vytvorila „nástupnícku“ firmu, podniká veselo ďalej a hľadá nové posily do tímu.
V prípade, že zamestnávateľ neplatí mzdu, má zamestnanec niekoľko možností, ako situáciu riešiť. Medzi ne patrí dohoda so zamestnávateľom, podanie trestného oznámenia alebo žaloby.
Prečítajte si tiež: Zarábame menej? Porovnanie
Ak výplata mešká viac ako 15 dní, zamestnanec môže do jedného mesiaca podať okamžitú výpoveď. Ak to nestihne, môže dať výpoveď tiež, ale už s planutím výpovednej doby.
Zamestnanec má právo podať žalobu, resp. návrh na platobný rozkaz na príslušný súd.
Neplatenie mzdy je trestným činom. Musí však byť splnená podmienka, že zamestnávateľ v tento deň (t. j. deň splatnosti konkrétneho nároku) mal peňažné prostriedky na ich výplatu a nevyhnutne ich nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa.
Inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu; je oprávnený nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenie zákona a prípadne mu za porušenie zákonnej povinnosti uložiť pokutu.
Ak je zamestnávateľ v konkurze, zamestnanec má dve hlavné možnosti:
Prečítajte si tiež: Minimálna mzda a príjmová nerovnosť
Nárok na dávku garančného poistenia vznikne zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ sa stal platobne neschopným (napr. je v konkurze) a nemôže uspokojiť nárok zamestnanca na mzdu, či ďalšie nároky v zmysle zákona. Tlačivá žiadostí o poskytnutie dávky garančného poistenia sú k dispozícii v príslušných pobočkách Sociálnej poisťovne a na internetovej stránke Sociálnej poisťovne, pričom túto žiadosť je potrebné podať na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Nároky z pracovnoprávneho vzťahu potvrdzuje zamestnancovi správca. Dávka garančného poistenia má zákonom stanovenú maximálnu výšku.
Zamestnanec má možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok zamestnávateľa. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať aj zamestnanec, resp. bývalý zamestnanec, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, ktorý však musí byť zastúpený odborovou organizáciou (aj keď nie je jej členom), pričom k takémuto návrhu je potrebné priložiť písomné vyhlásenie s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov zamestnávateľa, o nesplnení ich pohľadávky na mzde 30 dní po lehote splatnosti. V takomto prípade je zamestnanec podávajúci návrh na vyhlásenie konkurzu oslobodený od platenia preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok, nároky na vyplatenie týchto miezd sa považujú za tzv. 1. triede veriteľov.
Mzdy alebo platy zamestnancov zamestnávateľa (úpadcu) a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovnoprávnych zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkami proti podstate. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti. Ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate (teda v tomto prípade zamestnancovi) za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Je potrebné si však uvedomiť, že účelom konkurzu je uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov pomerne. A aj keď zamestnanci sú jedným z veriteľov, nemôžu očakávať, že od vysoko zadlženého podniku dostanú peniaze v plnej výške.
Pracovnoprávne nároky zamestnancov sa uspokojujú dávkami garančného poistenia, ak sa stal zamestnávateľ platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca. Zamestnávateľ sa považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Nárok na výplatu dávky garančného poistenia vznikne splnením podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p., splnením podmienok nároku a podaním žiadosti o jej priznanie.
Vyhlásenie konkurzu predstavuje nútený spôsob ukončenia podnikateľských aktivít. V konkurznom konaní má dôležité postavenie správca konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu prechádzajú niektoré kompetencie na správcu, ktorý sa stáva akoby zamestnávateľom. To vedie k zmenám v danej spoločnosti (napr. inú pozíciu). Správca konkurznej podstaty môže dať zamestnancom výpoveď (z dôvodu zrušenia zamestnávateľa). Zamestnanec však môže pracovnú zmluvu vypovedať s dvojmesačnou výpovednou dobou.
V prípade, že spoločnosť smeruje ku konkurzu, je dôležité vziať nohy na plecia a utekať, určite nečakať na vyhlásenie konkurzu. Zamestnanci by mali viesť v účtovníctve nároky na mzdy a iné plnenia osobitne podľa jednotlivých zamestnancov. Ak je nevyplatená mzda splatná do troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu, ide o pohľadávku proti podstate, ktorá sa prihlasuje u správcu.
Ne vyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj z trestnoprávneho hľadiska. Pre posúdenie tohto problému je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, môže ísť o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1 Tr. zák.