Konečný Užívateľ Výhod: Transparentnosť a Výhody pre Podnikanie

Konečný užívateľ výhod (KÚV) je pojem, ktorý sa stal kľúčovým v oblasti podnikania, transparentnosti a obchodovania so štátom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane definície, povinností, výhod a potenciálnych sankcií.

Úvod do problematiky konečného užívateľa výhod

V spojitosti s registrom partnerov verejného sektora a najnovšie aj v obchodnom registri sa stretávame s pojmom konečný užívateľ výhod a jeho identifikáciou. Ide o jednotný koncept, ktorý sa uplatňuje v AML predpisoch (Anti-Money Laundering), v procese identifikácie v rámci registra partnerov verejného sektora (RPVS), aj pri posudzovaní vlastníckych a riadiacich štruktúr obchodných spoločností. Hlavnou podstatou pojmu konečný užívateľ výhod je identifikácia fyzickej osoby, ktorá má zo spoločnosti skutočný prospech alebo ju fakticky ovláda.

Definícia konečného užívateľa výhod

Definícia konečného užívateľa výhod (KÚV) je zakotvená v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Podľa tohto zákona je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Povinnosti spojené s identifikáciou a zápisom KÚV

Zápis do obchodného registra

Takmer každá spoločnosť je povinná zapísať údaje konečného užívateľa výhod do obchodného registra. Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra je možný od 1. novembra 2018.

Právnická osoba, ktorá už je zapísaná v obchodnom registri, oznámi údaje o konečných užívateľoch výhod registru elektronicky alebo v listinnej podobe, prostredníctvom formulára č. Pri novozaložených spoločnostiach je potrebné údaje konečných užívateľov výhod oznámiť obchodnému registru už pri zápise spoločnosti do registra.

Prečítajte si tiež: Daňové povinnosti Tichého Spoločenstva

Údaje o konečných užívateľoch výhod nie sú v obchodnom registri verejne prístupné, t. j. nie sú viditeľné na internetovej stránke www.orsr.sk a ani v listinnej forme výpisu z registra, ktorý je prístupný verejnosti, ale sú zapísané v neverejnej časti obchodného registra. Prístup k nim majú len vybrané subjekty (napr. orgány verejnej moci, povinné osoby).

Povinnosť zapísať svojich konečných užívateľov výhod do OR majú všetky právnické osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, s výnimkou subjektov verejnej správy a emitentov CP obchodovaných na regulovanom trhu. Povinnosť zápisu KÚV do obchodného registra teda majú všetky súkromné obchodné spoločnosti - s.r.o., v.o.s., k.s. a a.s., ktorých akcie nie sú obchodované na burze.

Zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS)

Upozorňujeme vás, že nejde o totožnú povinnosť ako pri zápise do Registra partnerov verejného sektora (RPVS). Účelom identifikácie konečného užívateľa výhod a zápisu do oboch registrov (t. j. do obchodného registra a do RPVS) je určenie fyzickej osoby, ktorá má reálne z podnikania prospech.

Rozdiel je v náročnosti určenia konečného užívateľa výhod pri zápise do RPVS, sankciách, ako aj v tom, že zápis do RPVS môže vykonať len zákonom vymedzený okruh subjektov (napr. advokát, notár, audítor).

Dňa 1.1.2019 vstúpila do účinnosti novela č. 373/2018 Z. z., ktorá priniesla zjednodušenie pre právnické osoby zapísané do RPVS tým, že pre subjekty, ktoré sú zapísané v RPVS sa zápis konečných užívateľov výhod do obchodného registra netýka. To znamená, že ak je vaša spoločnosť partnerom verejného sektora zapísaným v RPVS, nemáte povinnosť duplicitne zapisovať údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra (§ 2 ods. Naopak to však neplatí. Ak teda máte údaje konečných užívateľov zapísané v obchodnom registri, nezbavuje vás to povinnosti zápisu konečných užívateľov výhod do RPVS.

Prečítajte si tiež: Kontext tichého spoločníka uchádzača

Kto je považovaný za konečného užívateľa výhod?

Konečného užívateľa výhod právnickej alebo fyzickej osoby je potrebné identifikovať pri zápise v registri partnerov verejného sektora prostredníctvom oprávnenej osoby, ktorá uskutočňuje verifikáciu.

Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne (nie iba formálne) ovláda a kontroluje danú obchodnú spoločnosť alebo v prospech ktorej spoločnosť vykonáva svoju činnosť. Jednoducho povedané, konečný užívateľ výhod je ten, kto má z obchodnej činnosti podnikateľa nejaký prospech.

V obchodných spoločnostiach najčastejším konečným užívateľom výhod sú:

• štatutárny orgány spoločnosti (konateľ), resp. členovia štatutárneho orgánu,
• spoločníci, akcionári,
• tichí spoločníci,
• prokurista alebo
• členovia manažmentu a pod.

Právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ môže mať zapísaných viacerých konečných užívateľov výhod a každý môže byť zapísaný z iného dôvodu. Ide najmä o osoby, ktoré majú podiel najmenej 25 % na hlasovacích právach právnickej osoby, alebo na jej základnom imaní (spoločník, tichý spoločník), alebo osoby, ktoré majú právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, iné skupiny osôb, ktoré spoločnosť ovládajú, alebo osoby, ktoré majú právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania spoločnosti.

Konečnými užívateľmi výhod sú fyzické osoby nielen s priamym podielom na základnom imaní a hlasovacích právach, ale aj s tzv. nepriamym podielom, teda podielom, ktorý je v držbe inej právnickej osoby.

Prečítajte si tiež: O filme Tichý spoločník

Čo sa týka hospodárskeho prospechu z podnikania spoločnosti, je ním myslené právo na plnenie vo forme časti z obratu spoločnosti. Súčasne je potrebné skúmať, či za uvedené plnenie fyzická osoba poskytla primerané protiplnenie. Teda či získala hospodársky prospech za trhových podmienok. Ak ho získala bez primeraného protiplnenia, teda plnenia v bežnom rozpätí porovnateľných plnení dostupných na trhu v čase, keď uvedený nárok vznikol, musí sa považovať za konečného užívateľa výhod.

Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa uvedené kritériá, za konečných užívateľov výhod danej právnickej osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu. Za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista, alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Pri štátnom podniku alebo právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu, obce alebo vyššieho územného celku nie je potrebné určiť konečného užívateľa výhod.

Ako identifikovať a overiť KÚV

Identifikácia konečného užívateľa výhod nie je administratívna formalita. Právny rámec vyžaduje posúdenie skutočného stavu, nie len obsah deklarovaný klientom. Najčastejším prvým krokom je analýza vlastníckej štruktúry. Tá zahŕňa výpisy z obchodných registrov, dokumenty zo zahraničných jurisdikcií, akcionárske dohody či investičné zmluvy, ktoré vysvetľujú, kto je oprávnený vykonávať vlastnícke práva a v akom rozsahu. Súčasťou posúdenia je aj riadiaca štruktúra. Nie vždy totiž majoritný vlastník vykonáva kontrolu. Tretím krokom je analýza ekonomických práv. V niektorých typoch investičných štruktúr môže mať formálne menšinový spoločník nárok na väčšinu zisku, preferenčné výnosy alebo likvidačný zostatok. Vo výsledku nejde o mechanický výpočet, ale o vecné posúdenie všetkých relevantných skutočností.

Vzhľadom na to, že sa v praxi môžu vyskytovať aj nejasné alebo neúplné štruktúry, právne predpisy predpokladajú aj tzv. náhradné kritériá. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritéria pre určenie KÚV, za konečných užívateľov výhod sa považujú členovia vrcholového manažmentu.

Novela AML zákona a jej dopad na KÚV

Novela AML zákona predstavuje dôležitý krok k posilneniu transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku a k zosúladeniu s európskymi aj globálnymi štandardmi. Pre právnickú obec to znamená potrebu dôslednejšej analýzy vlastníckych štruktúr klientov, najmä pri cezhraničných prípadoch alebo menej tradičných právnych formách. Aj keď novela formálne nemení koncept KUV, prakticky významne zasahuje do spôsobu jeho identifikácie.

Hoci novela AML zákona priamo nezmenila zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, jej dopad na jeho aplikáciu je významný. Aj keď sa zákon o RPVS samotnou novelou neaktualizoval, rozšírenie a spresnenie definície KUV v AML zákone má priamy dopad na posudzovanie, koho a v akých prípadoch je potrebné ako konečného užívateľa výhod do registra zapísať.

Sankcie za nesplnenie povinností

Právny rámec predpokladá sankcie pri nepravdivých, neúplných alebo neaktuálnych údajoch o konečnom užívateľovi výhod, pričom tieto následky dopadajú na partnera verejného sektora aj na osoby, ktoré zabezpečujú jeho identifikáciu. Pri RPVS môže nesprávne určenie konečného užívateľa výhod viesť k uloženiu vysokej finančnej pokuty - zákon počíta so sankciami až do výšky jedného milióna eur, pričom pokuty môžu byť uložené nielen samotnému subjektu, ale aj členom jeho štatutárneho orgánu. Sankcie sa môžu dotknúť aj oprávnenej osoby, ak konala v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo uviedla údaje, ktoré nezodpovedajú zistenému stavu.

V prípade nesplnenia povinnosti zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra, resp. za nesprávne alebo neúplne označenie konečného užívateľa výhod hrozí štatutárnemu orgánu spoločnosti (pri eseročke konateľovi) pokuta vo výške 3 310 eur.

Výhody správnej identifikácie a zápisu KÚV

Kvalitne vykonaná identifikácia konečného užívateľa výhod nie je len splnením zákonnej povinnosti. Je to nástroj na zníženie rizík - právnych, obchodných aj reputačných. V režime verejného sektora má identifikácia konečného užívateľa výhod význam priamo podmienky účasti na obchodných vzťahoch, pretože bez nej nie je možné subjekt zapísať do RPVS.

Praktické príklady a špecifické situácie

• Holdingové štruktúry: O niečo komplikovanejšie je to pri holdingových štruktúrach, v ktorých je slovenská spoločnosť vlastnená subjektom v zahraničí, ktorý je vlastnený fyzickou osobou. Vtedy je potrebné preukázať vlastnícku štruktúru až po fyzickú osobu.
• Menšinový podiel s kontrolou: Špecifické sú situácie, v ktorých kontrolu vykonáva osoba s menšinovým podielom. Typicky ide o investičné projekty, kde je spoločník s 20 % podielom vybavený zásadným právom veta, právom schvaľovať strategické rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu nad konateľmi.
• Nadácie a neziskové organizácie: Pri nadáciách, neziskových organizáciách a združeniach sa posúdenie orientuje na osoby, ktoré ovládajú správne orgány alebo sú beneficientmi.
• Roztrieštené vlastnícke štruktúry: Špecifickou situáciou sú roztrieštené vlastnícke štruktúry, kde nikto nevlastní ani nepriamo nekontroluje viac ako 25 % subjektu. V takýchto prípadoch sa za KÚV považujú členovia vrcholového manažmentu.
• Tichý spoločník: Ako koneční užívatelia výhod vystupujú jediný spoločník a tichý spoločník, keďže obaja ovládajú spoločnosť a majú z podnikateľskej činnosti eseročky prospech. Obaja musia byť zapísaní do obchodného registra ako koneční užívatelia výhod eseročky.

tags: #tichy #spolocnik #konecny #uzivatel #vyhod