Zmluva o dielo ako zárobková činnosť: Podmienky a aspekty

Zmluva o dielo patrí medzi často využívané zmluvné typy v slovenskej právnej praxi a uplatňuje sa v rôznych situáciách. Slovenská legislatíva rozlišuje zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka. Použitie závisí od toho, či ide o vzťah medzi nepodnikateľmi alebo medzi podnikateľskými subjektmi. Tento právny inštitút zohráva kľúčovú úlohu v rôznych odvetviach, napríklad v stavebníctve, pri zhotovení vecí na zákazku, či pri vývojoch softvérov. Dielo nemusí byť len výsledkom materiálnej činnosti, ale zmluvou o dielo sa môžu spravovať aj činnosti duševnej povahy.

Právny rámec zmluvy o dielo

V rámci slovenskej právnej úpravy rozlišujeme dva druhy zmlúv o dielo:

• Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka: Používa sa v prípadoch, keď ani jedna zo zmluvných strán nie je podnikateľom.
  • Príklad: Manželia Eva A. a Adam A. sa rozhodli, že si dajú postaviť chatu v obci XY. Oslovili preto firmu ABC, s.r.o., ktorá sa venuje výstavbe zrubov.
• Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka: Používa sa v prípadoch, keď sú obe zmluvné strany podnikateľmi.
  • Príklad: Účtovná firma XYZ, s.r.o. sa rozrástla o nových klientov, preto sa rozhodla investovať do lepšieho softvéru. S jeho vývojom oslovila firmu A, a.s. Zhotoviteľ aj objednávateľ sú obaja právnickými osobami - podnikateľmi.

Zmluva o dielo ako zárobková činnosť počas rodičovskej dovolenky

Rodičovská dovolenka predstavuje obdobie, kedy sa rodič venuje starostlivosti o dieťa. Mnohí rodičia počas tohto obdobia hľadajú možnosti, ako si privyrobiť a zlepšiť tak rodinný rozpočet. Jednou z možností je práca na zmluvu o dielo. Je dôležité si uvedomiť, ako táto forma zárobkovej činnosti ovplyvňuje nárok na rodičovský príspevok a materské pri prípadnom reťazovom pôrode.

Práca popri materskej dovolenke

Počas poberania materského je dôležité dodržiavať určité pravidlá, aby nedošlo k strate nároku na túto dávku.

Materské: Dávka nemocenského poistenia

Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa ženám počas tehotenstva alebo pri starostlivosti o narodené dieťa. Túto dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na materské má tehotná poistenkyňa, poistenkyňa starajúca sa o dieťa alebo iný poistenec, ktorý sa o dieťa osobne stará. Štandardná dĺžka materskej dovolenky je 34 týždňov od vzniku nároku. Matke vzniká nárok na materské, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Možnosti zárobkovej činnosti počas poberania materského

Z jednej pracovnej zmluvy nie je možné poberať zároveň mzdu aj materské. Existuje však niekoľko možností, ako si privyrobiť počas poberania materského:

• Uzatvorenie novej pracovnej zmluvy alebo dohody u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícii.
• Uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo dohody u iného zamestnávateľa.
• Podnikanie počas materskej dovolenky: Matka môže založiť živnosť, resp. v nej pokračovať a slobodne podnikať aj počas poberania dávky materské.
• Je dôležité, aby bola počas práce zachovaná podmienka starostlivosti o dieťa, ktorá je nezastupiteľná inou osobou.

Zmluva o dielo ako alternatíva zárobku

Zmluva o dielo je jednou z možností, ako si privyrobiť počas rodičovskej dovolenky.

Charakteristika zmluvy o dielo

Zmluva o dielo sa uzatvára medzi dvoma stranami - objednávateľom a zhotoviteľom. Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní.

Zdaňovanie príjmu zo zmluvy o dielo

Ak ide o samostatný výkon, resp. zhotovenie diela, ktoré nie je možné klasifikovať ako tzv. autorské dielo, občan-zhotoviteľ si odmenu zdaní sám - ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov). V prípade, že ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Pozor, doplnenie: od r. 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je.

Občan-zhotoviteľ je z odmeny povinný platiť zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. V konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže. Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o dielo a rodičovský príspevok

Práca na zmluvu o dielo počas poberania rodičovského príspevku je možná. Výška zárobku zo zmluvy o dielo nebude mať vplyv na výšku materskej dávky ani rodičovského príspevku pri reťazovom pôrode (ak od 1.1.2019 materská nemôže byť nižšia ako prvá materská).

Je nutné sa registrovať na daňovom úrade na získanie DIČ a následne príjem zdaniť.

Rodičovský príspevok: Podmienky a výška

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

• 370 EUR mesačne dostáva rodič, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberal materské alebo obdobnú dávku v inom členskom štáte EÚ, alebo bol v posledných 2 rokoch pred narodením dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistený.
• 270 EUR mesačne dostáva rodič, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepoberal materské ani obdobnú dávku a ani nebol v posledných 2 rokoch pred narodením dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistený.
• Ak rodič zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne.

Zárobková činnosť a rodičovský príspevok

V zmysle zákona o rodičovskom príspevku môže rodič dieťaťa počas poberania rodičovského príspevku vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v Slovenskej republike. Pracovať teda môžete aj na starú zmluvu, neplatia pre vás žiadne obmedzenia, ani čo sa týka výšky príjmu. Ak sa rozhodnete nastúpiť do práce po skončení materskej, nemusíte riešiť žiadne nové pracovné dohody a nastupujete na vaše pôvodné miesto. Je však dôležité, aby bola dodržaná podmienka riadnej starostlivosti o dieťa. Výška príjmu nie je nijako obmedzená.

Rodič môže mať príjem oslobodený od dane, resp. príjem ktorý nie je predmetom dane, napr. príjem z podielov na zisku, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku, príjem príležitostný na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Reťazový pôrod a materské

V prípade reťazového pôrodu, kedy žena otehotnie počas poberania rodičovského príspevku na prvé dieťa, má pri druhom dieťati nárok na materské, ak je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke alebo ak je povinne nemocensky poistená SZČO a má prerušené povinné nemocenské poistenie. Doba prerušenia povinného nemocenského poistenia sa totiž započítava do doby potrebných 270 dní nemocenského poistenia na priznanie nároku na materské. To znamená, že po skončení poberania materského bude mať nárok na zvýšenú sumu RP.

Ak by šlo o ženu, ktorá počas doby, kedy poberala RP na prvé dieťa, nebola zamestnaná a nebola by ani povinne nemocensky poistená SZČO a nemala by ani dobrovoľné nemocenské poistenie, tak pri druhom dieťati nebude mať nárok na materské. Preto nebude mať nárok ani na zvýšenú sumu RP.

Príležitostné príjmy a ich zdaňovanie

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú ostatnými príjmami príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Ak príjem fyzickej osoby pochádza z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu a vyplácajúci daňovník (právnická osoba alebo fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP) si môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú fyzickej osobe na základe vystaveného účtovného dokladu, nepovažuje sa tento príjem za príjem z príležitostnej činnosti, ale sa zdaňuje ako ostatný príjem "iný" podľa § 8 ZDP.

Príklady:

• Daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahol aj príjem z predaja poľnohospodárskych produktov dopestovaných vo vlastnej záhrade (zeleniny), pričom nejde o činnosť vykonávajú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka. Príjem z predaja poľnohospodárskych produktov dopestovaných vo vlastnej záhrade (poľnohospodárske prebytky) predaných na trhoviskách, pričom nejde o činnosť vykonávajú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka, je možné považovať za príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, nakoľko v tomto prípade kupujúci nevystavil žiadny účtovný doklad. Takýto príjem je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur.
• Daňovník, ktorý je celý rok zamestnaný, príležitostne pokosí trávnik susedovi a dosiahne príjem 100 eur za rok. Ak sused nie je podnikateľom, ktorý si môže vyplatenú sumu zahrnúť do daňových výdavkov, ide o príjem z príležitostnej činnosti.

Závislá práca vs. podnikanie a "švarcsystém"

Definícia závislej práce je zakotvená v § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Medzi znaky závislej práce patrí osobný výkon práce, nadriadenosť a podriadenosť, práca vykonávaná v mene zamestnávateľa, pracovný čas a miesto určené zamestnávateľom. Tieto znaky odlišujú závislú prácu od podnikania.

"Švarcsystém" predstavuje závislú prácu vykonávanú SZČO mimo pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu pre zamestnávateľa. Tento systém je nelegálny, nakoľko dochádza k zastretému výkonu závislej práce.

Riziká a nevýhody švarcsystému

• SZČO nepožíva rovnakú mieru ochrany a práva ako zamestnanec (napr. nárok na platenú dovolenku, stravovanie, odstupné).
• Zamestnávateľ sa vyhýba plateniu odvodov a daní, čo je protizákonné.

Ako rozlíšiť legálnu spoluprácu so SZČO od švarcsystému?

• SZČO používa vlastné priestory a pracovné prostriedky (alebo priestory a pracovné prostriedky zamestnávateľa, ktoré má SZČO v prenájme).
• SZČO nepodlieha pracovným pokynom zamestnávateľa ohľadom pracovných postupov a pracovnej doby.
• SZČO poskytuje plnenia viac odberateľom.
• Podstatné je, či u zamestnávateľa pracujú na totožných pozíciách vedľa SZČO aj zamestnanci odberateľa, ktorí majú uzavreté pracovné zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer a či SZČO vykonávajú prácu za tých istých podmienok ako títo zamestnanci.

Kontrola a sankcie

Kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vykonáva Inšpektorát práce. Za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie hrozia zamestnávateľovi prísne pokuty.

Zmeny v Zákonníku práce

S účinnosťou od 1.11.2022 nastali v Zákonníku práce viaceré zmeny, ktoré posilňujú ochranu zamestnanca. Medzi ne patrí aj zákaz zaväzovať zamestnanca k mlčanlivosti o mzdových podmienkach a zakazovať mu výkon inej zárobkovej činnosti (mimo pracovného času), s výnimkou konkurenčnej činnosti, ktorá vyžaduje písomný súhlas zamestnávateľa.

tags: #zmluva #o #dielo #ako #zárobková #činnosť