Zmluva o výkone práva poľovníctva a verejná prístupnosť: Komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá problematikou zmluvy o výkone práva poľovníctva v kontexte verejnej prístupnosti a s tým súvisiacich právnych a praktických aspektov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s prihliadnutím na platnú legislatívu a relevantné dokumenty.

Úvod do problematiky

Právo poľovníctva, ako špecifická oblasť hospodárenia s prírodnými zdrojmi, je úzko späté s verejným záujmom na ochrane prírody a krajiny. Zmluva o výkone práva poľovníctva predstavuje právny nástroj, ktorý upravuje vzťahy medzi vlastníkmi pozemkov a subjektmi, ktoré právo poľovníctva vykonávajú. Súčasne je potrebné zohľadňovať právo verejnosti na prístup do prírody a jej využívanie na rekreačné účely. Hľadanie rovnováhy medzi týmito záujmami je kľúčové pre udržateľný rozvoj a ochranu biodiverzity.

Právny rámec verejných športových podujatí

Zákon upravuje podmienky organizovania verejných športových podujatí, oprávnenia a povinnosti organizátora podujatia, činnosť, oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby, úlohy obce a Policajného zboru, povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia, podmienky na zaistenie bezpečnosti na podujatí, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.Podujatie sa považuje za verejné, ak je prístupné pre individuálne neurčených divákov. Všetky osoby podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom podujatia vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo pokojne sa zhromažďovať na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem opatrení nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

Cieľom je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho poštu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zákon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom. Vzhľadom na nejednoznačnosť predchádzajúcej právnej úpravy sa jednoznačným spôsobom vymedzuje negatívna pôsobnosť zákona tak, aby zákon reguloval iba tie podujatia, kde existujú vecné dôvody implikujúce verejný záujem na ich regulácii. Cieľom návrhu zákona nie je postihovať (organizačne, personálne a finančne zaťažovať) podujatia, pre ktoré takéto negatívne javy nie sú príznačné a nie je ani predpoklad (napr. na základe skúseností iných európskych štátov), že by sa tak v budúcnosti mohlo stať.

Navrhuje sa upraviť režim tzv. malého podujatia, teda podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť menej ako 300 účastníkov podujatia (organizátor podujatia určí predpokladanú účasť tzv. kvalifikovaným odhadom najmä na základe štatistiky počtu účastníkov na obdobnom podujatí), zmierniť právny režim a povinnosti pre organizátorov malých podujatí pri zachovaní štandardu úpravy zákazov a povinností pre účastníkov podujatia (divákov). Pôjde o tisíce podujatí žiackych, dorasteneckých, juniorských ale aj seniorských súťaží, na ktorých sa ako verejnosť zúčastňujú najmä rodičia a iné blízke osoby športovcov a osoby zo súperiacich klubov (realizačný tím a funkcionári), resp. jednotliví športovci pri individuálnych športoch. Navrhovaným znením sa znižuje administratívna, personálna i ekonomická záťaž pre organizátorov malých podujatí, ktorí nebudú povinní oznamovať podujatie obci, ak obec zruší alebo zúži rozsah oznamovacej povinnosti podľa § 4, ktorú bude možné splniť aj elektronicky zaslaním štandardizovaného formuláru. Zloženie i počet členov usporiadateľskej služby bude výlučne na úvahe organizátora, ktorý sa bude môcť voľne rozhodnúť či zabezpečí usporiadateľskú službu vlastnými členmi, zamestnancami, dobrovoľníkmi alebo využije službu externej firmy. Na organizátora malého podujatia sa nebudú vzťahovať aj niektoré ďalšie povinnosti uvedené v § 6, ktoré sú v podmienkach malého podujatia nevykonateľné, resp. ich vyžadovanie by bolo neprimerané. Ak by však malé podujatie bolo označené ako rizikové alebo by sa malo konať mimo športového zariadenia, bude sa naň vzťahovať zákon v celom rozsahu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vo vzťahu k účastníkovi podujatia je právne relevantné to, že sa vedome zúčastňuje na verejne prístupnom športovom podujatí (často aj za prítomnosti detí), kde je primerané od neho očakávať a vyžadovať dodržanie ustanoveného štandardu správania, ktorý vychádza z pravidiel slušného správania s dôrazom na prevenciu tých konaní, ktoré môžu podnecovať akty diváckeho násilia alebo iné nežiaduce asociálne javy (napr. rasizmus alebo iné formy diskriminácie). Ak sa účastník podujatia dopustí protiprávneho aktu (priestupku) v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí, toto konanie bude posudzované a sankcionované podľa osobitnej právnej úpravy priestupkov spáchaných na verejnom športovom podujatí, vrátane priestupkov diváckeho násilia. Inak by hrozilo, že delikventi sa budú vedome sústreďovať práve na malé podujatia (dorastenecké, žiacke, obecné), kde by im pri vylúčení aplikácie navrhovanej právnej úpravy hrozila napr. za všeobecný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, či priestupok proti verejnému poriadku pokuta iba vo výške do 33, 99 resp. 165 eur a nebolo by ani možné využiť významný preventívny inštitút predbežného zákazu účasti na verejných športových podujatiach, ktorý taktiež upravuje iba navrhovaná právna úprava. Právom vyžadovaný/ustanovený základný štandard správania (povinností a zákazov) účastníkov verejných športových podujatí by mal byť aj z toho dôvodu rovnaký pre všetky verejné podujatia (aj malé) a mal by byť upravený v navrhovanom zákone. Sprísnený štandard by mal byť na podujatí s osobitným režimom a najmä na rizikovom podujatí.

Na usporiadateľa podujatia sa v prípade tzv. malého podujatia nebude vzťahovať povinnosť mať v čase konania podujatia oblečenú reflexnú vestu alebo reflexnú rovnošatu s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele a povinnosť predložiť na vyzvanie doklad totožnosti a osvedčenie hlavného usporiadateľa, osvedčenie bezpečnostného manažéra alebo preukaz usporiadateľa organizátorovi podujatia, dozornému orgánu obce, príslušníkovi Policajného zboru a delegátovi zväzu. Malé podujatie je však vyňaté spod pôsobnosti zákona iba vtedy, ak takéto podujatie nie je rizikovým podujatím alebo medzinárodným podujatím, pri ktorých sa vyžaduje postup podľa tohto zákona bez ohľadu na počet účastníkov. Rizikové podujatie, ale i medzinárodné podujatie svojou povahou odôvodňujú, aby o jeho konaní bola informovaná obec, Policajný zbor a príslušný športový zväz, aby v rámci plnenia svojich úloh mohli zohľadniť, že sa koná takéto podujatie. Pri medzinárodnom podujatí ide o podujatia, ktorými sa Slovenská republika prezentuje navonok, aj preto je primerané, aby toto podujatie bolo oznámené uvedeným subjektom.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené podujatia, ktoré majú komunitnú povahu, ak nie sú určené pre individuálne neurčených účastníkov podujatia. To znamená, že ide o podujatia, ktoré si pre svojich žiakov, či študentov organizuje príslušná škola, zamestnávateľ pre svojich zamestnancov, či právnická osoba pre svojich členov. Takýmto podujatím je aj klubová súťaž organizovaná iba pre členov klubu, prípadne ak si dva alebo viac klubov zorganizuje spoločnú súťaž bez účasti verejnosti. Tu je relevantné, že sa na podujatí zúčastní známy okruh fyzických osôb - členov klubov, ktorých správanie a konanie je jednak predvídateľné a tiež je regulované internými predpismi príslušného klubu. Podstata “komunitných” podujatí ostáva zachovaná aj pri účasti blízkych osôb týchto osôb. Tieto podujatia svojim charakterom nenapĺňajú znaky verejného športového podujatia vymedzeného týmto zákonom, nakoľko sa na nich zúčastňujú iba osoby z konkrétnej uzavretej skupiny osôb a ich blízke osoby. Pri blízkych osobách ide znovu o uzavretý konkrétny okruh známych osôb. Predmetom právnej úpravy sú verejné športové podujatia, t. j. podujatia, kde sa môže zúčastniť akákoľvek fyzická osoba bez ohľadu na to, či je účasť na podujatí podmienená zaplatením vstupného alebo nie. O verejné podujatie ide aj v prípade, ak je podmienkou účasti zakúpenie vstupenky na meno a priezvisko, pretože takúto vstupenku si môže zakúpiť akákoľvek fyzická osoba.

Zdôrazňuje sa, že o zabezpečenie riadneho výkonu práva pokojne sa zhromažďovať sú povinné sa vo vzájomnej súčinnosti postarať všetky subjekty podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom verejného športového podujatia. Tieto subjekty vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo zhromažďovania sa na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem prípadov, ak by boli významne dotknuté iné ústavou garantované práva a slobody. V takom prípade je potrebné v súlade s princípom primeranosti vykonať opatrenia nevyhnutné na ochranu dotknutých práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia. Na zhromaždenie osôb na verejnom športovom podujatí sa nevzťahuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

Definícia pojmov

Pre správne pochopenie problematiky je nevyhnutné definovať základné pojmy:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Rizikové podujatie: futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie dvoch najvyšších súťaží v kategórii dospelých alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých, podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov.
• Miesto konania podujatia: miesto určené organizátorom podujatia v oznámení podľa § 4 ods. 3 písm. e).
• Divák: osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti.
• Rizikový účastník podujatia: fyzická osoba, u ktorej je predpoklad, že môže v súvislosti s účasťou na podujatí svojim správaním alebo konaním narušiť verejný poriadok, ohroziť bezpečnosť, zdravie, majetok alebo životné prostredie alebo narušiť pokojný priebeh podujatia, najmä fyzická osoba, ktorá je evidovaná v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach podľa § 22 ods. 2.

Druhy podujatí

Návrh zákona špecifikuje novú skupinu podujatí, a to “podujatia s osobitným režimom”. Ide o nový pojem, ktorý zahŕňa podujatia, pri ktorých sa na rozdiel od bežných podujatí vyžaduje prísnejší režim, pokiaľ ide o prípravu, organizáciu, samotný priebeh ako aj vykonávanie dozoru na podujatí z dôvodu existencie bezpečnostného rizika. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje rizikové podujatie (v akomkoľvek športe), ako aj každé futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie dvoch najvyšších súťaží a posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje aj podujatie väčšieho rozsahu, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo z hľadiska kapacitného zaplnenia podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia, ktoré má kapacitu 2 000 a viac divákov. Pri organizovaní podujatí s osobitným režimom návrh zákona špecifikuje osobitné podmienky a povinnosti, ktoré musí organizátor takého podujatia splniť. Najvyššie nároky na organizátora podujatia, ale aj na účastníka podujatia, zákon ustanovuje pri rizikových podujatiach. Medzi podujatia s osobitným režimom neboli zaradené medzinárodné podujatia z dôvodu, že na Slovensku sa koná množstvo menších medzinárodných podujatí v športoch, v ktorých nikdy nebol zaznamenaný problém s prejavmi diváckeho násilia a nie je ani predpoklad, že by sa tam mohol takýto problém vyskytnúť.

Zmluva o výkone práva poľovníctva

Zmluva o výkone práva poľovníctva je upravená v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmluva upravuje vzťah medzi vlastníkom poľovného pozemku a užívateľom poľovného revíru. Jej obsahom je predovšetkým prenechanie výkonu práva poľovníctva za odplatu. Zmluva musí byť písomná a musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom.

Verejná prístupnosť a obmedzenia

Právo verejnosti na prístup do prírody je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v ďalších právnych predpisoch. Toto právo však nie je neobmedzené a môže byť obmedzené v záujme ochrany prírody, bezpečnosti osôb a majetku, ako aj v záujme nerušeného výkonu práva poľovníctva. Obmedzenia verejnej prístupnosti môžu vyplývať zo zákona, z rozhodnutia orgánu štátnej správy alebo zo zmluvy o výkone práva poľovníctva.

Konflikty záujmov a ich riešenie

V praxi často dochádza ku konfliktom medzi záujmami verejnosti na prístup do prírody a záujmami užívateľov poľovných revírov na nerušený výkon práva poľovníctva. Tieto konflikty je možné riešiť rôznymi spôsobmi, napríklad:

• Dohodou: Vlastníci pozemkov, užívatelia poľovných revírov a zástupcovia verejnosti sa môžu dohodnúť na pravidlách správania sa v prírode, ktoré zohľadňujú záujmy všetkých strán.
• Reguláciou: Orgány štátnej správy môžu vydať všeobecne záväzné predpisy, ktoré upravujú prístup do prírody a obmedzujú určité činnosti v záujme ochrany prírody a bezpečnosti.
• Kompenzáciou: Užívatelia poľovných revírov môžu kompenzovať vlastníkom pozemkov obmedzenia verejnej prístupnosti, napríklad formou finančnej náhrady alebo poskytnutím iných výhod.

Praktické aspekty výkonu práva poľovníctva a verejnej prístupnosti

Pri výkone práva poľovníctva je potrebné zohľadňovať nielen právne predpisy, ale aj praktické aspekty, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• Informovanie verejnosti: Užívatelia poľovných revírov by mali informovať verejnosť o termínoch a miestach konania poľovačiek, aby sa predišlo nebezpečným situáciám.
• Označovanie pozemkov: Poľovné pozemky by mali byť zreteľne označené, aby verejnosť vedela, kde sa nachádzajú a aké obmedzenia tam platia.
• Spolupráca s obcami: Užívatelia poľovných revírov by mali spolupracovať s obcami pri riešení problémov súvisiacich s verejnou prístupnosťou a výkonom práva poľovníctva.

Daňové aspekty

Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení. Predmetom úpravy je daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb. Tretia časť upravuje daňové vzťahy právnických osôb. Podľa tejto časti postupujú všetky právnické osoby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku či na predmet činnosti. Štvrtá časť obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, a to sadzbu dane, všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, daňové výdavky, rezervy a opravné položky, odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku, technické zhodnotenie majetku, odpočet daňovej straty, prepočítací kurz. Piata časť ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám daňové povinnosti. Ide o podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov, povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca. Táto časť má tri oddiely. Prvý oddiel je určený pre fyzické osoby, druhý oddiel pre právnické osoby a tretí oddiel, ktorý je spoločný, upravuje vyberanie dane zrážkou, povinnosti v súvislosti so zabezpečením dane, podávanie prehľadov a hlásení, zaokrúhľovanie a použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Zásadné zmeny v tejto časti sú realizované s účinnosťou od 1. januára 2012, a to v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Šiesta časť obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmocnené na vydanie všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s týmto zákonom. Ďalej táto časť rieši vplyv zákona na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom, ako aj vplyv noviel zákona na ustanovenia platné do účinnosti týchto noviel a postup daňovníkov v tzv. prechodnom období.

Zákonom sa upravuje iba daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb, ako aj spôsob ich platenia a vyberania. V ustanovení tohto odseku sa výslovne deklaruje prednosť úpravy zdanenia, ktorá je obsiahnutá v medzinárodných zmluvách. V danom prípade ide najmä o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. V tomto ustanovení je vymedzený predmet dane, a to ako príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou. Peňažné a nepeňažné príjmy sú na daňové účely rovnocenné. V tomto ustanovení je ďalej upravený postup, ako sa na daňové účely oceňujú nepeňažné príjmy daňovníka. Za príjem (nepeňažné plnenie) sa považuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14ZDP, aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko-odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Ustanovenie definuje daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o fyzické osoby alebo o právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ustanovenie upresňuje, ktoré príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú predmetom dane. V tomto ustanovení sa špecifikuje predmet dane u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP. Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane. Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti.

Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný. Nezaúčtovaný výdavok nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v daňovom priznaní, a to u fyzických osôb, ale aj u právnických osôb. Na uvedené tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Ak daňovník dosiahne daňovú stratu, daň za príslušné zdaňovacie obdobie neplatí, s výnimkou daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak činnosť, pri ktorej vykáže daňovú stratu, dosiahne aj napr. príjem zo závislej činnosti, potom platí daň z príjmov len z príjmov zo závislej činnosti.

Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Kalendárny rok je spravidla aj účtovným obdobím na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zákon o účtovníctve však umožňuje účtovným jednotkám (s výnimkou fyzických osôb a subjektov verejnej správy) uplatniť ako účtovné obdobie aj hospodársky rok, ktorým je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, t. j. začína 1. januárom a končí 31. decembrom. Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. ZDP však oproti Obchodnému zákonníku požaduje, aby o obchodnom majetku bolo účtované alebo sa o ňom aspoň viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Ustanovenie § 2 písm. n) ZDP všeobecne za závislú osobu považuje osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú. Blízkou osobou je podľa § 116 a § 117 OZ príbuzný v priamom rade.

Písmeno o) dopĺňa ustanovenie písmena n), pretože upravuje, čo sa na daňové účely považuje za ekonomické a personálne prepojenie. Ekonomické prepojenie vzniká vtedy, ak jedna osoba má priamy alebo nepriamy podiel na majetku alebo kontrole inej osoby (min. 25 %). Vedením sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov k obchodnej spoločnosti alebo družstvu. Za závislú osobu sa na daňové účely považuje aj „inak prepojená osoba“. Ustanovenie definuje, že iným prepojením je akýkoľvek vzťah vytvorený len za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Nie je podstatné, kto je subjektom týchto vzťahov a ani to, o aký druh obchodného vzťahu ide. V ustanoveniach § 2 písm. n) až p) je zadefinované, ktoré osoby sa považujú za závislé osoby. Ustanovenie písmena r) ďalej dopĺňa, kedy ide o zahraničnú závislú osobu. Z toho dôvodu bolo potrebné špecifikovať termín „finančný prenájom“. Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale súčasne sa „vyžaduje“ splnenie osobitných podmienok. ak je predmetom nájmu pozemok, potom doba trvania nájmu musí byť najmenej 12 rokov (60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do 4. Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Postavenie platiteľa dane má fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.

tags: #zmluva #o #výkone #práva #poľovníctva #verejná