Kandráč zmluva: Východná história Petrovian vo svetle archeológie a súčasnosti

Úvod

Územie dnešných Petrovian má bohatú a dlhú históriu, siahajúcu až do praveku. Táto história bola formovaná rôznymi kultúrami a etnickými skupinami, ktoré tu zanechali svoje stopy. Od najstarších dôb kamennej až po súčasnosť, Petrovany prešli zložitým vývojom, ktorý je prepletený s politickými, spoločenskými a hospodárskymi zmenami.

Najstaršie dejiny: Od neolitu po príchod Slovanov

Archeologické nálezy dokazujú, že územie Petrovian bolo obývané už od mladšej doby kamennej (neolitu), teda približne 5000 rokov pred naším letopočtom. Aj keď priame dôkazy o osídlení v staršej dobe kamennej (paleolite) chýbajú, nálezy z blízkeho okolia, ako sú Prešov, Švábovce a Drienov, naznačujú prítomnosť človeka aj v tomto období. Nález mamutieho kla a zuba v údolí Delne potvrdzuje, že na tomto území žili zvieratá typické pre paleolit.

Obyvatelia v paleolite žili na veľmi primitívnom civilizačnom stupni a živili sa lovom, rybolovom a zberom plodín. V neolite sa obyvateľstvo stredného toku Torysy orientovalo na bukovohorskú kultúru, čo dokazujú nálezy keramiky. Obydlia boli kolové, s obdĺžnikovým pôdorysom a pokryté doskami, kolíkmi, rákosím alebo slamou.

Na prelome tretieho a druhého tisícročia pred Kristom prichádza ľud s kanelovanou kultúrou, ktorý prináša zdokonalený chov dobytka a využíva ho na obrábanie pôdy. Koncom doby kamennej a na začiatku bronzovej doby prichádza zo Zakarpatia pastiersko-roľnícky ľud, tzv. východoslovenských mohýl.

Doba bronzová (1800 - 700 pred Kristom) prináša príliv ďalšieho etnického živlu z juhu, pravdepodobne výbojných kmeňov, o čom svedčí množstvo bronzových sekier a kopijí. V tomto období bola toryská kotlina husto osídlená.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Rozmach technickej kultúry posilnil nový etnický živel - Kelti (500-0 pred Kristom), ktorí priniesli vyspelú laténsku kultúru. Boli to vynikajúci spracovatelia železa a iných kovov a mali blahodarný vplyv na obyvateľov celého údolia Torysy. Vyspelá keltská kultúra bola v nasledujúcich storočiach posilnená rímskou kultúrou (1.-5. storočie), čo sa priaznivo odrazilo na celkovom rozvoji územia.

Významný archeológ Budinský-Krička tvrdí, že stopy sídlisk z doby rímskej sa našli na viacerých miestach v okolí Prešova, vrátane Petrovian.

Prví slovanskí obyvatelia v tejto oblasti si vytvárali osady roľnícko-chovateľského charakteru. Na kyprenie pôdy používali klčovnice, motyky a radlá. O politickom zriadení v ranoslovanskej dobe sa vie málo, hoci hmotných dokladov je značný počet. Na západnom Slovensku sa vtedy vytvorili mohutné ríše, zatiaľ čo na území Petrovian existovalo rodové, kmeňové spoločenstvo, spravované kmeňovými kniežatami.

Z obdobia Veľkomoravskej ríše sa na území Petrovian nezachovali žiadne historické pamiatky, ale predpokladá sa, že zahrňovala aj územie Šariša, a teda aj údolie rieky Torysy. Príchod Maďarov a podmaňovanie Šariša malo pre osudy obyvateľstva ďalekosiahle následky. Slovanské obyvateľstvo sa bránilo proti cudzincom v opevnených hradiskách. Podmaňovanie bolo dovŕšené zaberaním pôdy pre uhorského kráľa a vymáhaním feudálnych povinností.

Stredoveké dejiny: Od prvých písomných zmienok po boje o majetok

V 13.-14. storočí existovali pri Petrovanoch osady Močarmany, Magošít, Mulat a Zbeh. Prvá písomná zmienka o Petrovanoch pochádza z roku 1304, kedy sa spomínajú ako Scenpetur. Názov obce sa v priebehu storočí menil, napríklad v roku 1350 ako Zenthpethur, v roku 1427 ako Zentpéter, v roku 1773 ako Petrovjanj, v roku 1920 ako Petrovany, v roku 1927 ako Petroviany a v roku 1948 ako Petrovany.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Petrovany pravdepodobne získal v druhej polovici 13. storočia od kráľa šľachtic Sinko. V roku 1304 vznikol spor medzi jeho synmi Petrom a Petejom o konanie bohoslužieb v kaplnke v Haršágu (teraz Záborské), ktorý rozsúdil jágerský biskup tak, že nariadil farárovi v Petrovanoch, aby raz do týždňa slúžil svätú omšu v Haršágu.

Majiteľom celého úrodného údolia rieky Torysy bol v 13. storočí Magister Sinka de Sebesch, ktorý si v roku 1307 buduje sídelný hrad nad dedinou Podhradík, nazývaný Castrum Sebeswar alebo Castrum Sebesch. Petrovany sa spomínajú ako jedna z osád, ktoré pod tento hrad patria, a to listinou z roku 1315 a 1327.

Magister Sinka de Sebesch testamentom rozdelil svoj majetok tak, že šebešský hrad aj s polovicou majetkov smerom na juh až po Drienov určil staršiemu synovi Petrovi a druhú polovicu smerom na východ aj s Haršágom mladšiemu synovi Petejovi. Kráľ Róbert z Anjou vydáva kráľovský mandát, ktorým stanoví hranice majetku so sídlom v Haršágu a vyzýva Jágerskú kapitulu, aby ohraničenie majetku zaznamenala.

Peter, syn Magistra Sinka, nechce brať na vedomie otcov testament a snaží sa ho prekrútiť vo svoj prospech, aby Haršág a majere k nemu patriace pripojil ku svojmu dedičstvu. Najviac mu išlo o výnosný majer Kišheď, ktorý aj bratovi násilne zabral. Petej hľadal ochranu u spišského prepošta a potom i u samotného kráľa. Spišský prepošt v mene kapituly vydáva znovu potvrdenie, ktorým určila hranice majetkov obidvoch bratov v súhlase s kráľovským mandátom z roku 1317 a otcovým testamentom.

Peter, vidiac, že si nemôže bratovu čiastku svojvoľne prisvojiť, prikročí po dlhej špekulácii k činu, ktorým urobí lživé a nebratské udanie na brata u kráľa, akoby ten bol kráľovi neverný a spájal sa s Omodejovcami, ktorí boli voči kráľovi nepriateľsky orientovaní od bitky pri Rozhanovciach v roku 1312. Kráľ Karol Róbert, ktorý sa snažil zlomiť moc uhorskej šľachty, nariaďuje, aby sa Petej dostavil na Vyšehrad a zodpovedal sa z nevernosti.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Petrovany v období vojnovej Slovenskej republiky

Počas existencie vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) prežívali Petrovany zložité obdobie poznačené politickými a spoločenskými zmenami. Po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938 a vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939, sa Slovensko ocitlo v sfére vplyvu nacistického Nemecka.

Oklieštenie územia Slovenska Viedenskou arbitrážou, kedy horthyovské Maďarsko okupovalo južné Slovensko, vrátane Košíc, prijali občania Petrovian ako realitu. Vláda Slovenskej republiky sa zamerala na podporu poľnohospodárstva, ktoré bolo hlavným zdrojom obživy pre väčšinu obyvateľov. Poskytovala subvencie na modernizáciu poľnohospodárstva a budovali sa hnojiská s močovými jamami. Gazdovia si mohli výhodne zakúpiť sudy na vodu z Torysy a na močovku.

Pri mlátení obilia boli prítomní komisári, ktorí zapisovali množstvo vymláteného obilia prvej triedy. Gazda si ponechal len nevyhnutnú časť na domácu spotrebu a na kŕmenie dobytka. Počas vojny bolo obilie vzácnosťou a žiadali ho aj Nemci pre armádu. Petrovianski gazdovia súcitili s občanmi v hladových dolinách, kde sa obilie nepestovalo. Ženy odchádzali s obilie na Spiš, kde ho výhodne predávali.

V roku 1949 gazdovia nepredpokladali, že totalitný režim po roku 1948 začne vyvlastňovať pôdu a zakladať družstvá. Jedenásť petrovianskych gazdov sa rozhodlo zakúpiť mláťačku, ktorú im po založení celoobecného družstva komunisti zobrali bez náhrady a dali ju traktorovej stanici v Prešove.

Počas Slovenskej republiky sa vytvorili pre občanov obce aj pracovné podmienky. Pracovali na stavbe trate Prešov - Vranov nad Topľou, na letisku v Kapušanoch, na stavbe rozhlasovej stanice Prešov na petrovianskom chotári Vysielač, na moste nad riekou Sekčov pri rozšírenom vchode vlakov do Prešova z Kysaku a na oprave cesty Petrovany - Prešov.

Ťažké časy nastali po vypuknutí Slovenského národného povstania. V chotári Magašid partizáni vyhodili most na trati Prešov - Kysak. Po odzbrojení dvoch východoslovenských divízií pod Duklou sa vojaci Slovenskej armády tajne snažili dostať na stredné Slovensko pomôcť povstaniu. Petrovianski učitelia D. Jinda a A. Geltz vydávali falošné legitimácie, aby ich fašistickí vojaci nechytili bez dokladov.

Aktívne v Slovenskom národnom povstaní bojovali Juraj Zusko, Jozef Sedlák, Ján Varga, Ján Tkáč, Juraj Hatok, Ján Nemec, Jozef Koma, Štefan Srokovský, Ján Mihálik, Andrej Spišiak a Jozef Sabanoš. V Slovenskej armáde slúžili Štefan Krivý, Ondrej Čordáš, Ján Krivý, Jozef Bunetický, Ondrej Mihok a Ján Sabolčík.

Čím sa front pohyboval ďalej a porážka fašistického Nemecka bola istá, tým viac odporovali. Pri domových prehliadkach našli Nemci v dome Andreja Drozdu obraz prezidenta Beneša a uväznili ho. Jozefa Sopka a Annu Vargečkovú Gestapo uväznilo, lebo po dedine hovorili, že vojna sa skončí víťazstvom Červenej armády. Gestapo zaútočilo i na farára J. Jacka, ktorého žiadali, aby im dal zoznam občanov sympatizujúcich s Červenou armádou. Všetkých mužov od 16 do 60 rokov vyhnali na opevňovacie práce.

Dňa 17. januára 1945 Nemci v Kendiciach mužov zajali a viedli ich ako zajatcov smerom na Poprad. Vo Svite sa im podarilo za pomoci miestnych občanov zutekať do blízkeho lesa. Miestny občan Ondrej Jurko v Petrovanoch počas nútených prác ochorel a po injekcii od nemeckého lekára päť mesiacov ležal medzi životom a smrťou, nakoniec mu po oslobodení Petrovian museli amputovať nohy.

Pred príchodom Červenej armády vyhlásili evakuáciu, ale občania toto nariadenie nerešpektovali.

Budovanie ľudovodemokratického zriadenia a socializmu

Posledné nemecké jednotky prechádzali obcou 18. januára 1945. Dňa 19. januára 1945 Červená armáda oslobodila Petrovany spod fašistického jarma. Po roku 1948 nastúpilo Československo cestu tzv. ľudovodemokratického zriadenia, po roku 1960 tzv. cestu budovania socializmu.

V obci sa utvoril miestny národný výbor (MNV) a miestna milícia (ML). Mnohí občania boli však sklamaní. Sovietsky spôsob využívania pôdy začali preberať aj tunajší komunisti, ktorých postupne pribúdalo. Po februári 1948 komunistický režim stanovil kontingentový systém. Komunisti predpísali každému súkromne hospodáriacemu roľníkovi kontingenty bez ohľadu na výnos úrody. Pre občanov stanovili prídelový systém múky, cukru, mäsa. Súkromne hospodáriaci roľníci nemali nárok na prídel mäsa.

Roku 1953 bola peňažná reforma. Občanov obrali komunisti o peňažné úspory, výmena starých peňazí k novým bola v pomere 1 : 50. Podľa sovietskeho zväzu určili dedinských kulakov (dedinských boháčov podľa marxisticko-leninskej teórie a pozície). Komunisti vynútili triedny boj a začala sa kolektivizácia pôdy.

Roku 1949 založili komunisti jednotné roľnícke družstvo (JRD), do ktorého včlenili kostolné, farské, kantorské pozemky a pozemky veľkostatkára na Vysielači. Na čele družstva boli komunisti. Začal sa boj o založenie celoobecného roľníckeho družstva. Bezzemkovia sa radovali, roľníci plakali, lebo sa museli zriecť všetkého, čo poctivo nadobudli.

Súčasnosť

V súčasnosti sú Petrovany modernou obcou, ktorá sa snaží rozvíjať a zlepšovať život svojich obyvateľov. Obec sa zameriava na rozvoj infraštruktúry, kultúry a sociálnej oblasti.

Riešenie problémov obce

Obec sa snaží riešiť problémy, ktoré trápia jej obyvateľov. Medzi ne patrí aj stav miestnych komunikácií. Obec Ladce sa zapojila do projektu výmeny zastávok v okrese Ilava. V rámci tohto projektu dôjde k výmene vybraných autobusových zastávok. Z tohto dôvodu sa čakalo aj s výmenou prístrešku na autobusovej zastávke pod nadjazdom v Tunežiciach. Spomínaná zastávka je na súkromnom pozemku a nepodarilo sa nám dohodnúť dlhodobý prenájom ani odkúpenie pozemku od majiteľky, ktorá žije v zahraničí. Preto bude musieť realizovať prístrešok z vlastných financií.

Okrem investícií, ktoré sme realizovali v Ladcoch aj v Tunežiciach, bola v tomto roku plánovaná značná investícia do rekonštrukcie oplotenia Ladeckého cintorína. Následne je plánovaná oprava cesty k domu smútku a oprava parkoviska pri cintoríne. Z dôvodu zmeny projektu, oplotenia cintorína, ktorý nastal v súvislosti so zamietavým stanoviskom na výrub dvoch stromov (jaseňov pri vstupe), bolo potrebné projekt prepracovať a tiež odstrániť budovu starého domu smútku. Cesta, alebo skôr chodník ku železničnej stanici bude opravený súčasne s cestou pri cintoríne.

Všetky stromy v Ladcoch sú v predpísaných intervaloch kontrolované a ošetrované arboristom, najmä však vysoké a staré stromy. V tomto roku, po doporučení odborníka, boli niektoré staré lipy odstránené a nahradené náhradnou výsadbou.

Triedený zber, ktorý spadá pod Organizácie zodpovednosti výrobcov, v našom prípade je našou OZV spoločnosť ELEKOS, postupuje podľa nariadení vlády. Zberovou spoločnosťou, ktorá spolupracuje s našou OZV je firma Marius Pedersen a.s., ktorá od druhého štvrťroku 2024 zaviedla pre svoje obce nulový donáškový systém zberu vyseparovaného a komunálneho odpadu. O všetkých zmenách boli občania vopred informovaní prostredníctvom letáčikov, oznamov na webovej stránke obce a podobne.

V minulom roku bola navýšená hrádza Lúčkovského potoka v mieste, kde došlo k preliatiu a vyčistený priestor pod mostom od nánosov bahna pri vjazde na ulicu Za kaštieľom. Ďalej bol vybudovaný takzvaný bajpas okolo mosta, aby sa ešte viac zvýšil prietok v profile mosta počas povodne.

Obmedzenia v obytnej zóne sú dané zákonom a platia v celom rozsahu aj v Ladcoch, v lokalite kde je v rámci projektu dopravného značenia určená obytná zóna.

Spomaľovače na ceste smerom do lomu, boli nainštalované na podnet viacerých občanov, ktorí bývajú v tejto časti. A to z dôvodu, že vodiči motorových vozidiel, nerešpektovali max. povolenú rýchlosť, ktorú tam určuje dopravná značka.

V týchto dňoch prebieha posledná etapa výmeny osvetlenia v obci. Jedná sa o riadený systém verejného osvetlenia, kde sa dá nastavovať svietivosť jednotlivých svietidiel v konkrétnom čase.

Pre obyvateľov bytoviek platí rovnaký systém spoločného zberu, to znamená že do žltého kontajnera budete dávať plasty, kovy a tetrapaky. Papier sa bude dávať stále do modrého kontajnera, prípadne môžete veľké kartóny doniesť na zberný dvor.

Príklad zo Zvolena

Zaujímavým príkladom pre Petrovany môže byť aj projekt občianskych hliadok vo Zvolene. Mesto Zvolen začiatkom roka 2018 zaviedlo občianske hliadky s cieľom zlepšiť verejný poriadok a predchádzať problémom, ako je pitie alkoholu na verejnom priestranstve, hlučné správanie a obťažovanie okoloidúcich. Mesto našlo šiestich ľudí, ktorí sa zaradili k mestskej polícii. Prešli školeniami zameranými na verejný poriadok, zákony a komunikáciu. Hliadky sa pohybujú v problémových lokalitách a snažia sa riešiť problémy preventívne.

Kauza Kandráč a meganájomné v Sečovciach

V nedávnej minulosti sa objavila kauza spojená s menom Štefana Kandráča, ktorý v minulosti pôsobil ako vedúci odboru školstva Úradu KSK. Táto kauza sa týka astronomického nájomného, ktoré päť rokov platila Spojená škola v Dobšinej za priestory svojej pobočky v Sečovciach. NAKA v tejto súvislosti obvinila viacero osôb z majetkovej trestnej činnosti.

Podľa polície Kandráč nevykonal opatrenia, aby uzavretiu nevýhodnej zmluvy a dodatkov zabránil, naopak dal riaditeľke školy súhlas s použitím peňazí na tento účel.

tags: #Kandráč #zmluva #Východná #história