Čečejovce: História a Súčasnosť Obce v Abovskom Regióne

Obec Čečejovce, nachádzajúca sa zhruba 22 km juhozápadne od Košíc, je obývaná viac ako dvetisíc ľuďmi, prevažne slovenskej a maďarskej národnosti. V tomto článku sa ponoríme do bohatej histórie tejto obce, od prehistorických čias až po súčasnosť, a preskúmame jej kultúrne a historické pamiatky.

Prehistória a Starovek

Územie Čečejoviec bolo osídlené už v paleolite, čo dokazujú archeologické nálezy kamenných nástrojov starých približne 35 000 rokov p. n. l. Tieto nástroje boli objavené pri železničnej trati a v ďalších lokalitách v katastri obce. Výskum tiež potvrdil existenciu starovekých osád v rôznych častiach obecného chotára, pričom najstaršia z nich pochádza z 5. tisícročia pred Kristom. Z hľadiska archeológie sú dôležité aj artefakty z mladšej doby kamennej, keď územie severovýchodného Maďarska a stredného až východného Slovenska osídlil ľud bukovohorskej kultúry (cca. 5000 - 3900 p. n. l.).

Stredovek

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317, kde vystupuje pod názvom „Cech“. Už v tom čase mala obec kostol. Z ďalších písomných záznamov možno usúdiť, že v prvej polovici 15. storočia tu žilo asi 350 obyvateľov.

Novovek

Maďarskí šľachtici z rodu Szirmay, ktorým patrila dedina od konca 17. storočia, nechali obec osídliť maďarskými rodinami. Tie prevzali aj pôvodný rímskokatolícky kostol z poslednej štvrtiny 13. storočia. V 18. storočí narástol počet Slovákov, čo viedlo k znovuzaloženiu rímskokatolíckej farnosti v roku 1788. Mnohí príslušníci slovenského etnika sa však asimilovali s Maďarmi. Nárast obyvateľov si v roku 1782 vyžiadal založenie nového cintorína a pre potreby zabezpečenia dostatku potravy v dedine fungoval mlyn. Okrem Maďarov a Slovákov prichádzali do Čečejoviec aj Poliaci, Rusíni a Židia. Následkom tohto vývoja tu už začiatkom 19. storočia žilo viac ako tisíc obyvateľov, ktorí sa venovali hlavne poľnohospodárstvu.

V revolučných rokoch 1848 - 49 sa niekoľko miestnych občanov pridalo na stranu maďarských honvédov, s ktorými bojovali proti cisárskym vojakom a slovenským dobrovoľníkom pod vedením Slovenskej národnej rady. Revolúciu meruôsmych rokov dnes v Čečejovciach pripomína drevený pomník. V polovici 19. storočia význam obce vzrástol vďaka pobočke pošty.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov a rozvoj regiónu

Súčasný názov obce preukázateľne pochádza zo začiatku 20. storočia. Prvý raz bol zaznamenaný v Národopisné mapě uhorských Slováků od Lubora Niederleho v roku 1903.

20. Storočie

Do životov obyvateľov tragicky zasiahla I. svetová vojna, keď priamo na bojovom fronte zahynulo 24 Čečejovčanov a ďalších osem podľahlo následkom zranení doma. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa obec stala súčasťou novej Československej republiky (ČSR) a s výnimkou leta 1919, keď Čečejovce obsadili príslušníci maďarskej boľševickej Červenej armády, patrila k Československu až do roku 1938. Vtedy sa musela ČSR podriadiť arbitrážnemu rozhodnutiu fašistického Nemecka a Talianska.

Obdobie, keď boli Čečejovce začlenené do ČSR, však prinieslo množstvo pozitív. V obci bol založený čitateľský krúžok a úverové družstvo. Okrem toho sa darilo aj remeselníkom - pôsobil tu kováč, stolár a obuvník.

Ďalšia hlboká rana zasiahla obec koncom II. svetovej vojny. Mimoriadne tragický bol 1. január 1945, keď sa obec dostala pod paľbu kaťuší, ruských diel a leteckého bombardovania. Následkom toho bolo 83 objektov celkom zničených, 187 ťažko poškodených a 58 objektov ľahko poškodených. Až na tri objekty to boli všetko domy miestnych obyvateľov.

Pamiatky a Zaujímavosti

Pamätník Obetiam I. a II. Svetovej Vojny

Pamätník v obci postavili v roku 1941, teda počas II. svetovej vojny, keď Čečejovce patrili pod Horthyho Maďarsko. Vyrobený bol v Budapešti a slávnostne ho odhalili 15. marca, pričom aktu sa spoločne zúčastnili katolícky aj kalvínsky farár. Na stupňovitom podstavci je osadená tabuľa s menami obetí vojen. Vrchol uzatvára kamenná svätoštefanská koruna. Po II. svetovej vojne a nástupe vlády komunistov museli túto korunu odstrániť a nahradiť červenou hviezdou. Obyvatelia však kamennú korunu nezničili, ale zakopali do zeme. V roku 1968 na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy červenú hviezdu z pomníka odstránili.

Prečítajte si tiež: Hodnotenie zariadenia pre seniorov v Močenku

Ranogotický Kostol

Najvzácnejšou pamiatkou v obci je ranogotický kostol z 13. storočia. V roku 1800 v obci postavili na žiadosť katolíckych veriacich, ktorým kalvíni odňali kostol začiatkom 18. storočia počas posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho, rímskokatolícky kostol sv. Jána apoštola.

Kaštieľ Rodu Szirmay

Ďalšou pozoruhodnou stavbou v Čečejovciach je kaštieľ rodu Szirmay z polovice 18. storočia. Kaštieľ dal v druhej polovici 18. storočia postaviť Štefan Sirmai (István Szirmay) a slúžil ako rodinné sídlo približne sto rokov. Nachádzal sa v rozľahlom parku, z ktorého kvôli výstavbe do dnešných čias pretrvala iba časť. Približne okolo roku 1870 sa Sirmaiovci z Čečejoviec odsťahovali.

V druhej polovici 19. storočia už boli vcelku majetné aj zemianske rody, dokonca aj niektoré sedliacke rodiny bez stavovského titulu. Práve tie sa stali nasledujúci obyvateľmi kaštieľa, pričom objekt dosť často menil majiteľov. Od vysťahovania Sirmaiovcov po koniec II. svetovej vojny tu žili rodiny Gömöri, Czinner, Hofmeister, Palencsár a Ertl.

V januári 1945, keď Červená armáda spustila na Čečejovce kanonádu aj letecký útok, strechu kaštieľa zasiahla pravdepodobne mína z mínometu. Ďalšia dopadla i do záhrady, tá však nevybuchla. V nasledujúcich mierových rokoch kaštieľ najskôr slúžil ako obecná škola, od roku 1958 v ňom zriadili stredné odborné poľnohospodárske učilište. Práve v tomto čase zanikla aj časť niekdajšieho parku výstavbou nových objektov a v historickej budove kaštieľa boli realizované viaceré stavebné zásahy, ktoré zmenšili jeho historicko-architektonickú rýdzosť. Z okien boli odstránené umelecké kované rokokovo-klasicistické mreže, z fasády zmizli mnohé dobové štukové výzdoby. Donedávna sa v školou opustenom kaštieli konali pravidelné mesačné burzy starožitností, ktoré navštevovali najmä Košičania.

Vstup ku kaštieľu je vedený cez bránu v barokovom slohu s dvojicou pilastrov a stĺpom. Samotný kaštieľ je jednopodlažný, resp. so zvýšeným prízemím a má dva trakty. Na hlavnej fasáde je trojosový stredný rizalit členený dvojitými pilastrami, okrídlenými frontónmi okien a veľkým trojhranom tympanónu.

Prečítajte si tiež: O Hospici Prievoz Kaštieľ

Kaštieľ je v súčasnosti majetkom súkromnej osoby a prechádza kompletnou rekonštrukciou pod dozorom pamiatkového úradu. Jeho majiteľ plánuje po ukončení prác kaštieľ prevádzkovať ako školiace stredisko pre remeselné práce sociálne znevýhodnených obyvateľov, rovnako aj ako miesto na ubytovanie pre organizované výlety detí z detských domovov. Kaštieľ by mal zároveň poskytovať aj ubytovacie kapacity pre turistov.

Kráľovská Aleja

Obec skrášľuje aj tzv. kráľovská aleja pozostávajúca z ôsmich drevených sôch uhorských kráľov. Medzi nimi nájdeme napríklad podobizeň tretieho kráľa Uhorska, Samuela Abu (panoval v r. 1041 - 1044), podľa ktorého bol zrejme pomenovaný Abovský región, kam patria aj Čečejovce. Nechýba ani socha prvého panovníka Uhorska, Štefana I. (vládol v r. 997 - 1038).

Obecný Cintorín

Na obecnom cintoríne pochovali napríklad grófa Sándora Telekiho (1913 - 1944) a tunajších kňazov. V tesnej blízkosti cintorína sa nachádza Dom smútku, postavený v 80. rokoch 20. storočia. Čo sa týka správy pohrebiska a Domu smútku, podľa starostu obce, Mgr. Lukáša Macáka, cintorín funguje v štandardnom režime, ale s ohľadom na aktuálne prijaté opatrenia COVID automatu.

Významné Osobnosti

Čečejovce sú rodiskom člena uhorského parlamentu Lajoša Frieda (1852 - 1918), ako i bývalého riaditeľa zoologického oddelenia Maďarského národného múzea v Budapešti, Géza Horvátha (1847 - 1937).

tags: #kastiel #cecejovce #história #a #súčasnosť