Bacúch: Komplexný pohľad na kataster, históriu a súčasnosť obce

Obec Bacúch, situovaná v severnej časti Banskobystrického kraja, v okrese Brezno, predstavuje zaujímavý príklad slovenskej obce s bohatou históriou a rozmanitým prírodným prostredím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o katastri obce, jej historickom vývoji, baníckej minulosti a súčasnom stave, s dôrazom na využitie dostupných informácií.

Geografická charakteristika katastra obce Bacúch

Katastrálne územie obce Bacúch sa nachádza v nadmorskej výške 590-630 m. Územie patrí do troch geomorfologických celkov: Horehronské podolie, Nízke Tatry a Veporské vrchy. Rieka Hron preteká Horehronským podolím a oddeľuje severnú a južnú časť katastra.

Katastrálne územie má pretiahnutý severo-južný smer, dosahuje dĺžku 14 km. Jeho šírka v smere západ-východ je len 5 km v južnej časti územia a minimálna šírka je 1,5 km v obci. Najsevernejším bodom je Jánov grúň (1393 m n. m.) v Nízkych Tatrách, najjužnejšiu časť tvorí územie medzi vrchmi Blato (1195 m n. m.) a Lešník (1312 m n. m.) vo Veporských vrchoch. Najnižšia nadmorská výška je 550 m, v mieste, kde Hron opúšťa katastrálne územie. Najvyššia nadmorská výška je v severnej časti územia (vrch Končisté, 1474 m n. m.), v Nízkych Tatrách.

Východná administratívna hranica katastrálneho územia vedie z Jánovho grúňa (1393 m n. m.) po chrbátnici k Bacúšskemu potoku. Nad obcou sa hranica stáča na juhovýchod a vedie východne od obce. Pretína hlavnú cestu, železničnú trať, rieku Hron a smeruje na juh na vrch Brestovec (943 m n. m.). Odtiaľ sa hranica stáča na juhovýchod, na vrch Magura (1101 m n. m.). Východná hranica končí asi 1 km východne od Lešníka (1312 m n. m.). Ďalej hranica smeruje na západ až severozápad a vedie cez Lešník, Blato (1195 m n. m.) na Michalovú (1149 m n. m.).

Katastrálne územie obce Bacúch na východe susedí s katastrálnym územím Polomky, na juhu s Pohronskou Polhorou a Michalovou, na západe s Beňušom a Braväcovom, na severozápade a severe s Jarabou a Vyšnou Bocou.

Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť

História baníctva v Bacúchu a okolí

História Bacúcha je úzko spätá s baníctvom. Kráľ Ladislav IV. udelil županovi Bogomírovi právo ryžovania zlata na Boci, ktorý pri hľadaní zlata prechádza na južné svahy Nízkych Tatier, kde zakladá banícku osadu Wazych (Bacúch). Baníci v okolí Bacúcha dolovali zlato, striebro a meď. V XV. storočí sa pôvodná osada rozrástla na obec okolo železnorudných baní a hút.

V čase panovania kráľa Gejzu II prichádzajú nemeckí saskí osadníci. Neskôr prichádzajú z Tirolských oblastí vo väčšom počte baníci, ktorých prilákalo baníctvo v Banskej Štiavnici, kde sa dolujú drahé kovy - zlato, striebro, meď. Uhorským kráľom pribúda do pokladnice striebro z hlbinnej ťažby, ktorú zaviedli v Banskej Štiavnici nemeckí hostia.

Vzhľadom na turecké vpády do mesta boli zničené výsadné listiny, je predpoklad, že Banská Štiavnica sa stala banským mestom v r.1238. Rozvoj baníctva úspešne pokračoval v ťažbe v Kremnici, meď sa ťaží v Španej doline, na Starých horách a v okolí Banskej Bystrice. Pri ťažbe striebra v okolí Banskej Bystrice sa narazilo na bohaté ložiská medenej rudy. Výdatné ložiská sa našli aj v Španej doline, ktorá ťažbou predbehla aj Banskú Bystricu. Baníctvo a hutníctvo naďalej podporovali panovníci aj osídľovaním ďalších baníkov z Tirolska, ktorým poskytovali rôzne výhody a práva.

Po tatárskych vpádoch v r.1241 upadlo aj baníctvo. Kráľ Belo IV. povolal ďalších baníkov so Saska, Meissenu, Durínska, ktorých osadil v okolí Banskej Bystrice. V r.1255 povýšil mesto Banská Bystrica na kráľovské banské mesto. Banícka a hutnícka činnosť sa rozširovala smerom na Liptov cez Lypču - Partizánska Ľupča. V listine privilégií z r.1230 kráľ Štefan V. dáva hosťom zo Saska povolenie hľadať a kutať v doline Boca a jej okolí, zároveň aj povolenie na klčovanie lesa. Baníci, ktorí majú skúsenosti dôkladne dolujú nájdené zlato, striebro a meď, až po ďumbiersku časť chotára. Odtiaľ prechádzajú do dolín v okolí Jarabej a Bystrej.

Bocianske bane sa v historických dokumentoch vyskytujú v r. 1276, kde ich dostal ako léno služobník kráľa Belu IV. Comes - župan Bogomír, ktorého základom dôchodkov bolo baníctvo. Na jeho žiadosť kráľ Ladislav IV. nariadil výsadnou listinou právo ryžovania zlata v oblasti potokov Bacúšsky a Maková. Keď z Bockej strany prešli baníci na južnú stranu Nízkych Tatier, zišli do úžľabiny na Hutkách, kde pravdepodobne založili osadu Wazych (Bacúch) v r.1274, ako to uvádza historik Kechelman v Das alter und die Schicksale des ungerichen Bergbaues. Saskí a tirolskí baníci sa pričlenili ku Slovanom, spoločne objavujú aj rudy iných kovov. Na Bacúchu zostali zachované priezviská - Gruber, Schvantner, Nickel a iné.

Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote

Koncom XIV. storočia baníctvo upadá. Kráľ Žigmund(1393 - 1437) v roku 1405 komorskému grófovi vydal príkaz, aby sa bane obnovili. Bývalé bane boli už vyťažené a niektoré bane zaplavila voda. Baníctvo ožíva po roku 1475. Ťažiar z Krakova Ján Thurzo v okolí Banskej Bystrice vykúpil viaceré dlhmi zaťažené bane, od kráľa Vladislava dostal do prenájmu najväčšie banské zariadenia. Ťažba začína prekvitať. Ako sme už spomenuli, medzi najstaršie banské lokality na území Brezna boli Bacúch a Beňuš kde sa dolovalo zlato, striebro , meď. V XV. a XVI. storočí od Bacúcha smerom na východ územie, ktoré je majetkom Muránskeho panstva až po Telgárt osídlili valasi a baníctvo v tej dobe začína znovu stagnovať.

Zachovalé dokumenty sú dôkazom, že boli pokusy o obnovu baníctva. V zázname z r.1784 sa uvádza, že ruda na Hutkách nad Bacúchom obsahuje 4 - 12 % medi. Prevoz vyťaženej rudy na spracovanie do Starých hôr len zvyšoval náklady. Ťažiarstvo v r.1787 dá sa povedať zaniká. V roku 1811 sa štát pokúsil o ťažbu, kde za 3 roky sa vyťažilo iba 32 centov rudy, preto v roku 1814 štát ťažbu tu zastavuje. Ťaží sa iba v okolí Jarabej - Mlynná dolina, Kumštová, Malý Gápeľ. Ťažba v náročnom horskom teréne bola veľmi namáhavá (nadmorská výška, počasie, ťažká dostupnosť ku cestám). Ťažilo sa všetko - zlato, striebro, meď a železná ruda. V priebehu XVII a XIX storočia sa na území Horehronia baníci venujú ťažbe železnej rudy. Vzhľadom na to, že je tu ešte dostatok dreva na výstuže baní, palivo, spracovanie rúd sa prevádza v blízkosti baní.

Ložiská železnej rudy v okolí Bacúcha

Oblasť Bockej doliny je známa nielen zlatom, ale aj železnou rudou. V minulosti sa tu ťažilo tzv. "alpské železo" - siderit, "kremenné železo" - hematit s limonitom a kremeňom, a "krveľové železo" - hematit. Bane sa nachádzali nad Nižnou Bocou pod Špíglovým (obsah vyše 36 % železa) a nad Vyšnou Bocou pod Fišiarkou (1480 m) - bane „Helena“, ‚Fišerka“ a „Štefan“. V Starobockej doline, pri pravom prameni Bocianky, sa nachádza niekoľko zasypaných štôlní, napríklad pod Janovým grúňom (1393 m) a pod Končitým (1475 m). Rimamuráňsko - Šalgotarjánska spoločnosť tu otvorila 80 metrov dlhú štôlňu, ale pre nespokojnosť s kvalitou rudy práce zastavila.

Známe sú aj bane v Malužinskej doline (patrili princom Albrechtovi a Fridrichovi), ktoré podľa geológa HAUERA z roku 1863 obsahovali 33% železa. Ruda z týchto baní sa vyvážala do Hrádockej huty (maše), ktorá prestala pracovať po vybudovaní Železnice počas hospodárskej krízy v rokoch 1873 - 1875.

Siderit sa vyskytuje v rôznych formách, od kryštálov po hrubo- až jemnozrnné agregáty, oolitické alebo obličkovité štruktúry. Ľahko zvetráva na limonit. Hematit predstavuje hojne rozšírenú bohatú železnú rudu sedimentárneho pôvodu, tvoriacu hrubé polohy.

Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti

Fytogeografické členenie katastra obce Bacúch

Katastrálne územie Bacúcha môžeme na základe fytogeografického členenia začleniť do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Územie ležiace na sever od Hrona patrí do obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum) a do okresu Nízke Tatry. Územie ležiace na juh od Hrona zaraďujeme do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a do okresu Slovenské rudohorie.

Na základe Plesníkovho fytogeografického členenia môžeme územie začleniť do dvoch vegetačných jednotiek. Najsevernejšia časť katastra vo vrcholovej časti Nízkych Tatier patrí do ihličnatej zóny, ihličnatého okresu nízkotatranského a do podokresu kráľovohoľského ihličnatého. Druhá vegetačná jednotka - buková zóna, začína v južnej nižšie položenej časti úboče Nízkych Tatier a vypĺňa celú centrálnu a južnú časť katastra. Celá buková zóna spadá do podzóny kryštalicko - druhohornej oblasti bukovaj zóny a člení sa na tri okresy. Svahy Nízkych Tatier patria do nízkotatranského bukového okresu a podokresu prašivsko - kráľovohoľského bukového. Horehronské podolie zaberá okres horehronské podolie a Veporské vrchy okres veporské vrchy.

Zvyky a obyčaje v Bacúchu

Zvyky a obyčaje v priebehu roka boli veľmi pestré a spájali sa s cirkevnými sviatkami. Tieto zvyky sa udržali zhruba do druhej svetovej vojny, kedy začali postupne zanikať. Len málo sa ich zachovalo dodnes.

Sviatok sv. Jozefa

Sv. Jozef je patrón kostola v Bacúchu. Na Jozefa sa dopoludnia slúžila svätá omša, na ktorú prichádzali pútnici pešo s procesiou z Beňuša, Polomky, Heľpy a Pohorelej. Žobráci stáli alebo sedeli od kostolných schodov nadol. Za kostolnou bránou boli postavené krámiky, kde sa dali kúpiť rôzne upomienkové predmety. Bacúšania pozývali svojich známych zo susedných dedín na pohostenie.

Fašiangy

Obdobie od Vianoc do popolcovej stredy sa nazýva fašiangy. Vyvrcholením bola trojdňová fašiangová veselica. V utorok o polnoci sa pochovala basa, nasledovala popolcová streda a potom štyridsaťdňový pôst. Pretože muzika hrala tri dni, striedala sa cigánska kapela s bacúšskou. Matky, ktoré mali odrastené dcéry, smažili doma pampúšiky a nosili ich chlapcom na muziku, aby im dievka v kúte nestála. Po domoch ženy pili „na ľan“ a ťahali sa navzájom za vlasy, aby ľan narástol veľký. Na fašiangy mládenci od dievok dostali pierka z umelých kvetov, alebo pierka z káčerov. Tancovali národné tance a víťazom bol ten mládenec, ktorý pri tancovačke najvyššie vyskočil.

Pôstne obdobie

Obdobie od popolcovej stredy do slávenia Veľkonočného tajomstva sa nazýva obdobím pôstu. Každú pôstnu nedeľu po litániách sa veriaci chodili modliť ku krížom. Ako vychádzali z kostola, hneď pri kostolných dverách začali spievať. Na konci Kostolnej ulice sa rozdelili, horniaci šli ku svojim krížom nahor a dolniaci nadol. Nedeľa pred smrtnou nedeľou sa volala šúľková nedeľa, lebo sa na obed varili šúľky, aby na obilí narástli veľké klasy.

Smrtná nedeľa

Podľa starej liturgie sa piata pôstna nedeľa nazývala „smrtnou nedeľou“. V minulosti sa aj u nás chodilo na smrtnú nedeľu s morenou, ale priebeh tejto hry nebol nikde zaznamenaný a v obci sa na ňu už nepamätá nikto. V túto nedeľu po litániách sa chodilo modliť ku krížu v cintoríne.

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa je podľa novej liturgie nedeľa utrpenia pána. Na kvetnú nedeľu sa pri bohoslužbách posviacajú ratolesti, ktoré sa v Bacúchu volajú „púzelky“ - výhonky listnatých kríkov. Mládenci donesú za náruč „púzelkov“ a … (text nedokončený v pôvodnom dokumente).

Súčasnosť obce Bacúch

Obec Bacúch si aj v súčasnosti zachováva svojrázny charakter. Hoci banícka história je už minulosťou, obec má potenciál v rozvoji turizmu, vďaka svojej polohe v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier a Veporských vrchov. Dôležitým faktorom pre rozvoj obce je aj aktívny prístup k modernizácii verejnej správy.

V kontexte modernizácie verejnej správy je dôležité spomenúť Správu o stave verejnej správy za rok 2024, ktorú v stredu 12. novembra 2025 rezort vnútra predložil na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Verejná správa by nemala byť len súborom úradov a formulárov. Rovnaký meter pre samosprávy, ktorý platí v mestách aj obciach, musí byť samozrejmosťou v samosprávnych krajoch. Modernizáciu samosprávy musí sprevádzať diskusia.

Viac ako 1200 predstaviteľov miest a obcí sa stretlo na celonárodnom kongrese, ktorý sa stal strategickým priestorom dialógu medzi štátom a samosprávou. Zamestnanci odborov krízového riadenia na 39 okresných úradoch dostali nové služobné terénne vozidlá Dacia Duster do užívania v pondelok 20. októbra 2025. Klientske centrum Okresného úradu Bratislava sídli v priestoroch na Tomášikovej ulici.

tags: #kataster #obce #Bacúch #informácie