Kataster Pozemkov a Zdaňovanie: Komplexný Prehľad

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností, vrátane pozemkov evidovaných v katastri, prešlo po 1. januári 2011 určitými zmenami. Vzhľadom na rôzne výklady a neustále vznikajúce otázky, tento článok komplexne rozoberá zdaňovanie týchto príjmov, kedy sú oslobodené a kedy zdaniteľné, aké výdavky je možné uplatniť a ako sa zdaňujú príjmy z predaja nehnuteľností umiestnených v zahraničí alebo zaradených v obchodnom majetku.

Právny Rámec Zdaňovania Príjmov

Hlavnou právnou normou je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 tohto zákona sú zdaniteľné len príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. V prípade predaja nehnuteľnosti je tento príjem vždy predmetom dane, a preto je potrebné zistiť, či nie je oslobodený.

Definícia Nehnuteľnosti v Zákone o Dani z Príjmov

Pre daňové účely definuje § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov pojem „nehnuteľnosť“. Táto definícia je legislatívnou skratkou používanou v ustanoveniach týkajúcich sa zdaňovania nehnuteľností. Dôležité sú aj definície v nadväzujúcich predpisoch.

Nehnuteľnosti podľa Občianskeho Zákonníka

Podľa § 119 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pre daňové účely je dôležité rozlišovať hnuteľné a nehnuteľné veci aj z pohľadu občianskeho práva.

Pozemky a Ich Vymedzenie

Občiansky zákonník samotný pojem pozemku nevymedzuje. Podľa § 3 ods. 1 katastrálneho zákona je pozemkom časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pozemky nevznikajú ani nezanikajú vo svojom súhrne. Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom, sa považuje za nehnuteľnosť, pokiaľ existuje prirodzené alebo umelé spojenie. Ak dôjde k pretrhnutiu spojenia (napr. vypílenie stromu, zbúranie stavby), vec sa stáva hnuteľnou vecou.

Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť

Rozlišovanie Hnuteľných a Nehnuteľných Vecí

Rozlišovanie medzi hnuteľnými a nehnuteľnosťami má význam v súkromnom práve, pretože podliehajú rozdielnemu právnemu režimu. Veci, ktoré majú charakter nehnuteľnosti (stavby), ale sa nezapisujú do katastra nehnuteľností (napr. dočasné stavby, záhradné altánky, plechové garáže, predajné stánky), nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami. Toto odlíšenie má vplyv aj na posúdenie príjmu z predaja takejto veci.

Stavby ako Nehnuteľnosti

Stavby sú definované ako nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Posúdenie, či ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom, závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Pre občianskoprávne vzťahy nie je dôležité vymedzenie stavby v zmysle stavebných predpisov, ani to, či stavba spĺňa všetky náležitosti stanovené stavebnými predpismi. Dôležitý je moment vzniku stavby ako nehnuteľnej veci, a to okamih, keď je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie práce smerujú k ukončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci.

Vznik Vlastníckeho Práva k Stavbe

Vlastnícke právo k stavbe vzniká, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom jasné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu sú všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, pretože všetko, čo k stavbe „prirastie“, sa stáva jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu stavba patrila ako vec v okamihu jej vzniku. To isté platí aj pre posudzovanie okamihu zániku stavieb. Uvedené sa netýka tzv. špeciálnych stavieb (podzemné stavby, stavby pre energetiku a dopravu, banské diela a pod.).

Stavebné Úpravy a Ich Vplyv

Pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav prirastie a spĺňa podmienky podľa § 120 ObčZ (prístavba, nadstavba, vstavba), sa stáva jej súčasťou bez ohľadu na cenu vykonaných stavebných úprav, zdroje financovania a rozsah kvantitatívneho či kvalitatívneho rozšírenia pôvodnej stavby.

Byt ako Osobitný Druh Nehnuteľnosti

Za osobitný druh nehnuteľnosti ako stavby sa považuje byt. Stavby v zmysle občianskoprávnych predpisov sú pozemné stavby, ktorými sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote

Ďalšie Predpisy Upravujúce Pojem Nehnuteľnosti

Okrem uvedených predpisov existujú aj ďalšie, ktoré upravujú pojem nehnuteľnosti a majú vplyv na daňové posúdenie napr. následného zdanenia alebo oslobodenia príjmu (napr. zákon č. 182/1993 Z. z.).

Obchodný Majetok a Jeho Vplyv na Zdaňovanie

Obchodným majetkom je aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Zaradenie majetku do obchodného majetku má vplyv na prípadné zdanenie.

Oslobodenie Príjmov z Predaja Nehnuteľností

Do 31. decembra 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja bytov alebo obytných domov (aj rodinné domy) najviac s dvomi bytmi vrátane súvisiacich pozemkov posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti. Táto možnosť bola po 1. januári 2011 zákonom č. 548/2010 Z. z. zrušená.

Posudzovanie Splnenia Podmienok pre Oslobodenie

Splnenie podmienok (dĺžka trvalého pobytu na nehnuteľnosti nadobudnutej do 31. decembra 2010 alebo doba vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku, alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr.

Príklady Posudzovania Splnenia Podmienok

Príklad 1: Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. apríla 2006. V roku 2011 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. apríla 2011. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. apríla 2011. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2011. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa posudzuje podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. apríla 2011), pretože tento deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. apríla 2011).

Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti

Príklad 2: Daňovník nadobudol chatu kúpou 20. júna 2006. V roku 2011 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode bola uzavretá 21. júna 2011. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal už 16. júna 2011. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v septembri 2011. Splnenie podmienok pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti od dane sa posudzuje podľa dňa prijatia platby (16. júna 2011), pretože k platbe došlo skôr, ako bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti (21. júna 2011). V tomto prípade príjem z predaja nehnuteľnosti nebude oslobodený od dane, lebo neprešlo 5 rokov odo dňa nadobudnutia chaty do dňa jej predaja (platba bola prijatá pred uplynutím piatich rokov).

Samostatné Posudzovanie Rodinného Domu a Pozemku

Ak daňovník predáva rodinný dom spolu s pozemkom, tieto sa pre daňové účely posudzujú samostatne, aj v nadväznosti na § 120 ObčZ, podľa ktorého sa stavby nepovažujú za súčasť pozemku. Aj v prípade, ak v kúpnej zmluve určia účastníci kúpnu cenu úhrnnou sumou, splnenie podmienok na oslobodenie príjmov z predaja predmetných nehnuteľností od dane sa posudzuje samostatne za každú z predávaných nehnuteľností - samostatne za pozemok a samostatne za rodinný dom.

Doba Nadobudnutia Nehnuteľnosti

Doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu.

Oslobodenie Príjmov z Predaja v Závislosti od Trvalého Pobytu (do 31.12.2010)

Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v závislosti od splnenia zákonom stanoveného časového testu sa uplatňuje len na príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. decembra 2010 sa príjem z predaja takýchto nehnuteľností oslobodzuje od dane, ak v nich mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Toto oslobodenie sa naďalej používa pri príjmoch z predaja uvedených nehnuteľností nadobudnutých do 31. decembra 2010 bez ohľadu na skutočnosť, či trvalý pobyt mali v tejto nehnuteľnosti až od 1. januára 2011. Uvedené upravuje prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 zákona č. 548/2010 Z. z., ktoré sa viaže len na moment nadobudnutia nehnuteľnosti do 31. decembra 2010 a nie aj na podmienku vzniku trvalého pobytu predávajúceho do 31. decembra 2010.

Príklad

Daňovník nadobudol byt do vlastníctva 30. novembra 2010. Trvalý pobyt má v tomto byte až od 15. januára 2011. Áno, môže, pretože podľa § 52j ods. 2 zákona č. 548/2010 Z. z. bol byt nadobudnutý do 31. decembra 2010 a aplikujú sa ustanovenia zákona platného do 31. decembra 2010.

Obytný Dom s Najviac Dvoma Bytmi

Aj keď stavebný zákon ani iné súvisiace osobitné predpisy nedefinujú pojem „obytný dom s najviac dvoma bytmi“, uvedeným sa rozumejú pre daňové účely aj rodinné domy najviac s dvoma bytmi.

Príklady

Príklad 1: Daňovník majúci trvalý pobyt v rodinnom dome od roku 2000 sa chce presťahovať do iného mesta a predáva tento rodinný dom. V roku 2011 uzavrel s kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu bola vyplatená dohodnutá suma vo výške 100 000 €. Po uzavretí kúpnej zmluvy si daňovník odhlásil trvalý pobyt v predávanej nehnuteľnosti.

Príklad 2: Daňovník kúpil v januári 2008 byt, v ktorom mal zároveň od tohto mesiaca aj trvalý pobyt. V októbri 2010 sa oženil a odsťahoval sa spolu s manželkou do iného bytu a zároveň si tam prehlásil aj trvalý pobyt. V marci 2011 tento byt predal. Výnimka (platná aj po 1. januári 2011 na uvedené nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. decembra 2010) sa aplikuje na príjmy z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku, bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom, ak pôjde o nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. decembra 2010).

Príklad 3: Daňovník bol od januára 2011 vlastníkom bytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája 2009. V marci 2011 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2011 vyplatená suma 100 000 €. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2011. Pretože predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá do dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane.

Príklad 4: V apríli 2011 uzavrel daňovník zmluvu o prevode bytu a súčasne mu aj bola vyplatená kúpna cena. V predávanom byte mal trvalý pobyt od mája 2010 a vlastnil ho od januára 2006. Byt využíval len na osobné účely (nemal ho zahrnutý do obchodného majetku).

Príklad 5: Daňovník vlastní byt od decembra 2006. Nemal v ňom trvalý pobyt ani ho nemal zahrnutý do obchodného majetku, t. j. byt využíval len na osobné účely. V roku 2011 sa rozhodol byt predať. V novembri 2011 dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a v januári 2012 zaplatí kupujúci predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k bytu v decembri 2011. Podľa § 9 ods. 4 zákona sa splnenie podmienok na účely oslobodenia u predávajúceho posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku, alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode bytu, pričom rozhodujúci je vždy deň, ktorý nastal skôr. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že na účely oslobodenia príjmov z predaja bytu u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k bytu kupujúci. V danom prípade dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v novembri 2011 a až následne v januári 2012 bude zaplatená kúpna cena. To znamená, že splnenie podmienok na účely oslobodenia od dane sa bude posudzovať podľa dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že predávajúci nemal v byte trvalý pobyt a k momentu uzavretia kúpnej zmluvy byt vlastnil menej ako päť rokov, príjem z predaja tohto bytu nie je oslobodený od dane.

Predaj Nehnuteľnosti po Zániku Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Podľa § 149 ObčZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vysporiadanie. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva zo zákona, za trvania manželstva súdnym rozhodnutím a za trvania manželstva zo zákona. K vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby.

Príklad

Vo februári 2005 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2009, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2011 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Pretože ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Predaj Nehnuteľnosti Nadobudnutej Dedením

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. potomok alebo predok (napr. syn, otec).

Príklady

Príklad 1: V marci 2011 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2009 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2003.

Príklad 2: V apríli 2011 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2010 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2004. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale keďže nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať…

Daň z Nehnuteľností: Povinnosti a Postupy

Daň z nehnuteľností je miestnou daňou, ktorú ukladá mesto alebo obec. Ak vlastník nadobudol nehnuteľnosť dražbou alebo dedením, je povinný podať daňové priznanie do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. Tá vzniká prvým dňom mesiaca po mesiaci, v ktorom sa vydražiteľ alebo dedič stal vlastníkom. Ak napr. vzniká 1. zaniká 31.

Správca Dane a Rozhodujúci Stav

Správcom dane je obec, resp. mesto. Na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Znamená to, že sa neprihliada na zmeny, ktoré vzniknú počas tohto obdobia. V praxi to znamená, že ak napr.

Lehota na Podanie Daňového Priznania

Daňové priznanie musíte podať správcovi dane (t. j. obci / mestu) najneskôr do 31. januára 2024, podľa právneho stavu k 1. januára. do 31. januára od 1. januára do 31. januára.

Výpočet Dane z Nehnuteľnosti

Na základe sadzby dane určenej obcou sa následne vypočíta vaša daň. Výpočet dane z nehnuteľnosti predstavuje súčin výmery podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru (pri dani z bytov a nebytových priestorov) a sadzby dane. Do podlahovej plochy bytu sa nezapočíta balkón alebo lodžia. V niektorých prípadoch (napr. mesto Bratislava) určil správca dane štyri pásma sadzby dane podľa atraktivity lokality, pričom mestskú časť Staré mesto a Nivy zaradil do štvrtého pásma s najvyššou sadzbou dane z bytov (napr.

Splatnosť Dane z Nehnuteľností

Na rozdiel od dane z príjmu, daň z nehnuteľností neplatíte zároveň v termíne podania daňového priznania. Daň z nehnuteľností zaplatíte až po jej vyrubení. Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. To nadobúda právoplatnosť po uplynutí lehoty na podanie odvolanie (30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia). V praxi je tak daňovník povinný uhradiť daň do 45 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Sankcie za Nepodanie Daňového Priznania

Ak daňovník nepodá daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote, správca dane mu uloží pokutu vo výške od 5 eur až 3000 eur.

Tlačivo Daňového Priznania

Daňové priznanie sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré je rovnaké aj pre fyzické aj pre právnické osoby. prostredníctvom formulára tu ». 15. 01.

Povinnosť Podania Daňového Priznania

JUDr. nadobudli nehnuteľnosť, pričom k 1. januára predali nehnuteľnosť a k 1. januáru. Príklad : „Ak vklad kataster nehnuteľností povolil do 1. januára 2016 daňové priznanie podávajú vlastníci na rok 2016 najneskôr do 1. februára. Priznanie podáva aj ten, kto v predchádzajúcom roku menil účel využitia stavby. Napríklad ak niekto zmenil nebytový priestor na byt alebo naopak a to aj keď sa vlastník nezmenil. Tiež aj v prípade, že začal užívať pozemok na základe zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, v takom prípade totiž bude platiť daň v tomto roku už nájomca. Ďalej aj ak na liste vlastníctva došlo k zmene druhu pôdy, napríklad orná pôda sa zmenila na trvalý trávny porast alebo na záhradu, či zastavanú plochu, keďže sa už na príslušnú výmeru bude vzťahovať iná sadzba dane. Pokiaľ niekto vlani dostal právoplatné stavebné povolenie na prístavbu, na rekonštrukciu stavby, priznanie podáva až po právoplatnom skolaudovaní stavby. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením, daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.

Výmer s Výškou Dane

Ak vlastníte nehnuteľnosť už dlhšie a priznanie ste už podali dávnejšie, obec či mesto vám pošle do konca mája výmer s výškou dane.

Predmet Dane z Nehnuteľností

Daň z nehnuteľnosti je miestnou daňou, ktorú ukladá mesto alebo obec. stavieb (napríklad aj skleníkov, chát či samostatne stojacich garáží). Pri garážach sa zohľadňuje, či ide o samostatne stojace, hromadné garáže a hromadné garáže umiestnené pod zemou. z pozemkov, na ktorých sú trafostanice alebo predajné stánky.

Daňovníci pri Spoluvlastníctve

Ak nehnuteľnosť vlastnia viacerí spoluvlastníci, každý z nich je daňovníkom podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Daňové priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie alebo dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností podá každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa však dohodnú, môže to urobiť jeden z nich. Ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.

Daňovníci pri Bezpodielovom Spoluvlastníctve Manželov

Ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Opravné Priznanie

Opravné priznanie: Označí daňovník, ktorý opravuje priznanie k dani pred uplynutím lehoty na podanie priznania.

Tlačivá a Ich Vyplnenie

Tlačivá aktuálnych priznaní sú zverejnené na webovej stránke ministerstva financií. Tlačivo je určené pre viac druhov daní. Daňovník vyplní len úvod a konkrétny oddiel. Daň nevypočítava.

Oddiely Tlačiva

I. Oddiel - údaje o daňovníkovi (napríklad meno, priezvisko, rodné číslo, IČO, adresa, …). II. III. IV. Oddiel - daň z bytov a z nebytových priestorov v bytových domoch (údaje o daňovníkovi, informácie o byte alebo nebytovom priestore - napr.

Doručenie Daňového Priznania

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je možné poslať poštou alebo ho daňovník podá osobne v podateľni oddelenia miestnych daní a poplatkov. Ak podáva priznanie k dani z nehnuteľností poštou, mal by uviesť aj ďalší kontakt, napríklad adresu elektronickej pošty alebo telefónny kontakt a priložiť uvedené prílohy v obyčajnej neoverenej fotokópii. Pri zdedenej nehnuteľnosti treba právoplatné osvedčenie o dedičstve alebo rozhodnutie o dedičstve. Priznanie sú občania povinní doručiť na mestský úrad do 31. januára.

Zdaňovanie Stavebných Pozemkov

Zdaňovanie stavebných pozemkov ako samostatného druhu pozemkov na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „ zákon o miestnych daniach“) je téma stále aktuálna. Stavebné pozemky sú ako samostatný druh pozemku zdaňované daňou z pozemkov už od 1. januára 1993, keď sa zaviedla daň z nehnuteľnosti zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v z. n. p. Definovanie stavebného pozemku bolo a je v daňovom zákone stanovené len na účely tejto dane, ktoré nebolo a nie je rovnaké s definovaním stavebného pozemku uvedeným v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), na ktorý daňový zákon ani neodkazuje. Tieto skutočnosti uvádzame preto, lebo z daňového hľadiska je aj v súčasnosti najviac polemík a sporov medzi daňovníkom a správcom dane pri zdaňovaní a vyrubovaní stavebného pozemku. pozemok sa stáva stavebným až od 1. januára.

Povinnosť Podania Daňového Priznania k Dani z Nehnuteľností

BRATISLAVA, 17. januára: Ľudia, ktorí v minulom roku nadobudli nehnuteľnosť, musia do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľností je na rozdiel od napr. dane z príjmu miestnou daňou, ktorú ukladá mesto alebo obec. Príslušnosť sa stanovuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Daňová povinnosť vzniká daňovníkovi, ktorý sa v priebehu predchádzajúceho roka stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľností. Táto vzniká 1. januára. Daňové priznanie musí daňovník následne podať do 31. januára roku, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Uvádzajú sa tu informácie rozhodujúce pre výpočet dane ako napríklad rozloha pozemku, počet podlaží a podobne. Až na základe týchto údajov mesto, či obec vyrubí daň. Tú daňovník zaplatí až keď mu správca dane pošle výmer, s uvedením výšky dane. Zvyčajne sa tak stane do 15. mája. K daňovému priznaniu nie je potrebné dokladať dokumenty ako list vlastníctva a pod. Tie by si úrady mali overiť sami v katastri nehnuteľností. V súvislosti s problémami, ktoré aktuálne eviduje kataster, môžu mať niektorí daňovníci problém zistiť, či ich vlastníctvo bolo alebo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností v minulom roku, a teda či im vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Finančná správa v týchto prípadoch dáva do pozornosti ustanovenie daňového poriadku, ktoré hovorí, že správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. (17. januára.

#

tags: #kataster #pozemkov #zdaňovanie