
Osobný bankrot je inštitút, ktorý má pomôcť ľuďom v ťažkej finančnej situácii vymaniť sa z dlhovej pasce. Na druhej strane, existujú aj prípady jeho zneužívania špekulantmi. Čo prinášajú nové pravidlá a ako sa mení pohľad na osobný bankrot na Slovensku?
Väčšina ľudí, ktorí žiadajú o osobný bankrot, sa naozaj nachádza v zložitej životnej situácii a oddlženie je pre nich jednou z ciest, ako sa z nej dostať. V roku 2023 na Slovensku skrachovalo 16 167 ľudí, čo je historicky najvyšší počet od zavedenia inštitútu osobného bankrotu v roku 2006.
Osobný bankrot však niekedy zneužívajú aj špekulanti, ktorí si užívajú život na dlh, ale nechcú splácať podlžnosti. Príkladom z minulosti je prípad Blaženy Kleinovej, manželky kontroverzného košického podnikateľa Gabriela Kleina. Hoci netrpela núdzou, požiadala o vyhlásenie osobného bankrotu, zatiaľ čo jej manžel bol vyšetrovaný pre podozrenie z daňového podvodu a tunelovania firiem.
Od januára 2024 platia nové pravidlá, ktoré majú sprísniť podmienky bankrotov a zabrániť ich zneužívaniu.
Po novom môže o osobný bankrot požiadať len ten, kto je v exekúcii aspoň jeden rok. Cieľom je zabrániť nepoctivým bankrotom, kedy si ľudia umelo vyvolali exekúciu neuhradením nízkych účtov a následne sa snažili zbaviť všetkých záväzkov.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Verejnosť a veritelia sa zároveň dozvedia o podvodných bankrotoch, pretože sa má zverejňovať aj súdne zrušenie oddlženia.
Správcovia konkurznej podstaty môžu prešetriť príjmy a majetok dlžníka za posledné tri roky, ak majú pochybnosti o poctivom zámere. Zisťujú tak, či dlžník pred podaním žiadosti o oddlženie cielene nezamlčal alebo nepreviedol majetok na iné osoby.
Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová uviedla, že signály z bankového sektora naznačovali, že do procesu vstupovali aj dlžníci, ktorých situácia nebola až taká zlá, ako sa snažili vykresliť. Finančný analytik Marián Búlik si však myslí, že nové podmienky bankrotu pôsobia skôr opačne, čiže zadlžovanie povzbudzujú.
Hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová konštatuje, že ani podmienka vedenia exekúcie dlhšie ako rok nesprísňuje proces oddlžovania, pretože množstvo viacnásobných dlžníkov tvorí dlhy počas dlhšieho obdobia a jednoducho sa prispôsobia. Navrhuje kvalitnú právnu úpravu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorá by chránila veriteľov pred nepoctivým dlžníkmi.
Prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil si myslí, že zverejňovanie súdneho zrušenia oddlženia bude mať skôr preventívny účinok a odradí dlžníkov od nepoctivého konania.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
V prípade, že súd rozhodne o zrušení oddlženia, pohľadávky veriteľov sú opäť vymáhateľné a nepremlčia sa skôr, než uplynie desať rokov. Osoba, ktorej bolo oddlženie zrušené, nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti či v družstve, ani byť vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, prípadne organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.
Ľudia v konaní o osobnom bankrote nemajú nárok na žiadne spotrebiteľské úvery a hypotéky. Po uplynutí ochrannej lehoty a po ukončení osobného bankrotu môžu znovu čerpať pôžičky a úvery, ale pravdepodobnosť, že ich získajú, je nízka.
Od roku 2006 do konca januára 2020 zbankrotovalo na Slovensku takmer 40-tisíc ľudí. V roku 2023 ich počet medziročne vzrástol takmer o 17 percent. Len za prvý mesiac tohto roku išlo do bankrotu 1 160 dlžníkov. Najviac ich bolo vyhlásených v Prešovskom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji. Väčšinu z nich tvorili muži vo veku od 40 do 49 rokov.
Vláda zavŕšila neprimerané plošné zvýhodnenie vybraných dlžníkov rozhodnutím o zastavení všetkých exekúcií spred apríla 2017, v ktorých za posledné tri roky exekútor nevymohol viac ako 15 eur. Podľa Martina Musila kombinácia osobného bankrotu a zastavenia exekúcií znamená, že množstvo podvodníkov sa bez problémov zbaví dlhov na úkor slušných ľudí.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote