Kolízny Opatrovník: Podmienky Ustanovenia a Jeho Úloha v Súdnych Konaniach

Rozvod je náročná životná situácia, ktorá ovplyvňuje nielen samotných rodičov, ale predovšetkým deti. V takýchto prípadoch zohráva kľúčovú úlohu kolízny opatrovník, ktorý má za úlohu chrániť záujmy maloletých detí počas súdneho konania. Tento článok sa zameriava na povinnosti kolízneho opatrovníka, jeho význam a postavenie v súdnom konaní, ako aj na praktické aspekty jeho práce.

Úvod do problematiky

Sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských právach. Úlohou sociálnych pracovníkov je asistovať klientom pri rozvíjaní ich schopností, ktoré by im umožnili vyriešiť ich individuálne alebo skupinové problémy. V kontexte rozvodových konaní to znamená podporiť rodičov, aby sa dopracovali k najlepšiemu riešeniu pre svoje deti, a to bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu alebo iné faktory.

Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa.

Kto je Kolízny Opatrovník?

Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu v prípade, že nastáva kolízia záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Ide o zástupcu dieťaťa, ktorý ho bude zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol ustanovený, alebo skončením príslušného konania. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa.

Je potrebné mať na zreteli, že orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Právny Rámec Ustanovenia Kolízneho Opatrovníka

Právna úprava týkajúca sa kolízneho opatrovníka je obsiahnutá v Zákone o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) a v Civilnom mimosporovom poriadku (zákon č. 161/2016 Z. z.). Tieto právne predpisy upravujú podmienky ustanovenia kolízneho opatrovníka, jeho práva a povinnosti, ako aj postup súdu pri rozhodovaní o veciach týkajúcich sa maloletých detí.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi.

Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom tieto práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností, ako i na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Za iné než bežné veci možno považovať napr. nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine (teraz § 31 ods. 2), podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záumov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom, sa týka zastupovania maloletých detí predovšetkým v prípadoch, kde postavenie občana ako ich zákonného zástupcu vyplýva z toho, že je ich rodičom a že mu ako jedno z rodičovských práv patrí aj právo zastupovať maloleté deti.

Prečítajte si tiež: Ako predať nehnuteľnosť, ak je potrebný kolízny opatrovník?

Ustanovenie § 37 ods. 2 Zákona o rodine (teraz 31 ods. 2) je ustanovením, ktoré určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti, a to bez ohľadu na to, či ide o zastupovanie v konaní (v občianskom súdnom konaní, v konaní pred štátnym notárstvom a pod.) alebo o zastupovanie pri úkonoch, s ktorými sú spojené hmotnoprávne účinky. Maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil, bol svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V rovnakom rozsahu majú teda aj procesnú spôsobilosť, ktorú skúma v konaní súd v súlade s kritériami i uvedenými v § 9 Občianskeho zákonníka ako predbežnú otázku. Pri rozhodovaní o spôsobilosti maloletých na právne úkony podľa § 9 Občianskeho zákonníka súd posudzuje rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého, pričom táto vyspelosť sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na všetkých maloletých rovnaného veku, nezisťuje sa subjektívne s ohľadom na každého maloletého osobitne. Pri zachovaní objektívneho hľadiska, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Dôvody pre Ustanovenie Kolízneho Opatrovníka

Kolízny opatrovník sa ustanovuje najmä v konaniach o rozvod manželstva, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov alebo o striedavú starostlivosť. Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka.

Proces Ustanovenia Kolízneho Opatrovníka

Po podaní návrhu na rozvod alebo na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.

Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Kolízny opatrovník a jeho anglický ekvivalent

Práva a Povinnosti Kolízneho Opatrovníka

Úlohou kolízneho opatrovníka je zastupovať dieťa a chrániť jeho najlepší záujem a práva v konaní pred súdom. Medzi hlavné povinnosti kolízneho opatrovníka patrí:

• Zisťovanie rodinných, sociálnych a bytových pomerov dieťaťa.
• Posudzovanie možností osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi.
• Zisťovanie názoru dieťaťa na všetky veci, ktoré sa ho dotýkajú.
• Podávanie návrhov súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
• Účasť na pojednávaniach a vyjadrovanie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.
• Podávanie odvolaní voči rozhodnutiam súdu, ak je to v záujme dieťaťa.

Kolízny opatrovník má právo nahliadať do spisov, robiť si z nich výpisy a kópie a zúčastňovať sa na všetkých úkonoch konania.

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.

Zisťovanie pomerov dieťaťa

Kolízny opatrovník zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného. Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným.

Úlohou sociálneho pracovníka, ktorý sa dozvie o probléme v rodine na základe oznámenia inej inštitúcie - lekára, školy, súdu (v prípade podaného návrhu na rozvod, či zverenie dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov, určenie, či zvýšenie výživného), je prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov rodičov dieťaťa a záujem rodičov o dieťa.

Zisťovanie názoru dieťaťa

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Kolízny opatrovník sa neformálne rozpráva s dieťaťom, kedy nepriamymi otázkami, primeranými jeho veku a rozumovej vyspelosti, zisťuje jeho názor na všetky veci, ktoré sa ho dotýkajú. Pýta sa ho najmä na vzťah k rodičom, ako často sa stretáva s tým, ktorý už prípadne v domácnosti nežije. Rozprávajú sa spolu o škôlke, či škole, záujmoch, či krúžkoch, o vzťahu k starým rodičom ale aj o tom, či dieťa vie, že sa jeho rodičia idú rozviesť.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa.

V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa.

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

Na základe zistení rodinných, sociálnych a bytových pomerov dieťaťa podáva kolízny opatrovník súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä navrhuje, komu má súd zveriť dieťa do starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Kolízny opatrovník v žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje. Kolízny opatrovník nie je v pozícii, aby hodnotil dôvody rozpadu vzťahu, či manželstva, vyjadroval sa k postojom a pohnútkam rodičov ohľadom ich budúceho života, ale má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy.

Účasť na pojednávaniach

Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je najlepším riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi. V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi. Psychologické výhody takého riešenia sú jasné. Odpadajú časté krátkodobé návštevy otca, ktoré vyvolávali v matke dieťaťa napätie. Pri dlhšom styku sa otec a dieťa lepšie spolu zžijú, stratí sa fenomén „nedeľných návštev“, spolužitie sa viac priblíži všednému životu. Eliminuje sa možnosť podplácania /štylizované výlety, prechádzky, návštevy kultúrnych podujatí, cukrární/ a budovania „neprirodzene pozitívneho obrazu“ v očiach dieťaťa. Dieťa sa má možnosť oboznámiť aj s problémami a starosťami druhého rodiča, jeho vzťah sa stane objektívnejším.

Kolízny opatrovník a sociálna práca

Sociálni pracovníci často zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane záujmov detí a dospelých osôb, ktoré sa ocitli v krízových situáciách. Príspevok sociálnej pracovníčky z TopoľčianPracujem ako sociálna pracovníčka, vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na odbore sociálnych vecí a rodiny pod Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Som presvedčená, že riadim úžasný tím ľudí, ktorí sa snažia našim klientom pomôcť nad rámec nejakého opisu štátnozamestnaneckého miesta a často nachádzajú aj vďaku u svojich klientov. Samozrejme, že nie u všetkých, a nie vždy. Niekedy za to môže pocit zatrpknutosti, niekedy neporozumenia, či akási fáza, kedy je klient zameraný sám na seba a počúva, ale nepočuje, súhlasí, ale zároveň postupuje úplne proti logike toho, čo sám chcel. Náplň našej činnosti, kedy máme chrániť psychický, fyzický a sociálny vývin detí je naozaj neúrekom - od nechceného a odloženého dieťaťa v nemocnici, cez zanedbávané dieťa v „rodine“, dieťa bez pomoci v zahraničí, deti vhodné do náhradnej rodinnej starostlivosti, cez deti s problémových správaním, páchajúcim trestné činy, šikanované deti, či mnohé ďalšie situácie, v ktorých sa deti vyskytnú. Častokrát je situácia v rodina neriešiteľná a rozvod sa javí pre účastníkov konfliktu ako jediné možné východisko.

Námietka zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní.

tags: #kolizny #opatrovnik #podmienky #ustanovenia