Odovzdanie PN po ukončení pracovného pomeru: Všetko, čo potrebujete vedieť

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Ukončenie pracovného pomeru počas PN alebo po nej prináša so sebou niekoľko otázok a povinností, ktoré je potrebné poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa v súvislosti s PN a ukončením pracovného pomeru na Slovensku.

Zmeny pracovných podmienok a výpoveď

V zásade platí, že k akejkoľvek zmene pracovných podmienok zamestnanca môže dôjsť len na základe dohody oboch účastníkov pracovného pomeru. Existujú však výnimky, kedy je zamestnávateľ oprávnený a zároveň povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, a to v situáciách uvedených v § 55 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce).

Pokiaľ ide o výpoveď zamestnanca pre nadbytočnosť, Zákonník práce v § 63 ods. 1 písm. b) neuvádza, že v rámci organizačných zmien musí výslovne dôjsť k zrušeniu pracovného miesta na to, aby bolo možné hovoriť o nadbytočnosti zamestnanca. Požaduje však písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, s ktorými by ste museli byť oboznámená. Takisto sa vyžaduje, aby medzi organizačnými zmenami a nadbytočnosťou zamestnanca existovala príčinná súvislosť, ktorá by sa skúmala v prípadnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ak by ste ho na súde iniciovali. Vychádzalo by sa z toho, či práca, ktorú ste vykonávali, sa stále vykonáva, kto ju vykonáva, či bol počas Vašej PN prijatý do zamestnania nový človek, alebo sa Vaša pracovná náplň prerozdelila a pod.

Výpovedná doba a odstupné

Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď, v tom prípade, keďže Váš pracovný pomer trval viac ako jeden rok, ale menej ako 5 rokov, výpovedná doba bude najmenej dva mesiace. Z hľadiska preklenutia doby do požiadania o predčasný starobný dôchodok je teda v zásade irelevantné, či výpoveď dáte vy, alebo Vám ju dá zamestnávateľ.

Z Vašej pozície by teda bolo ideálne, ak by sa Vám podarilo dohodnúť so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru ku 31.07.2013, z dôvodu nadbytočnosti, keďže by ste okrem mzdy mali nárok aj na odstupné. Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupne.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?

Je dôležité upozorniť na možnosť priznania dávky v nezamestnanosti. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak spĺňate podmienku pre priznanie dávky v nezamestnanosti, odporúčame zvážiť, či nepožiadať po skončení pracovného pomeru najskôr o dávku v nezamestnanosti, ktorú by ste poberali 6 mesiacov a až následne požiadať o predčasný starobný dôchodok, pričom by sa Vám krátil o nižšiu sumu.

Dôležité body:

• Jednostranné preradenie bez Vášho súhlasu je možné len v prípadoch, ktoré sme vyššie citovali.
• Z hľadiska preklenutia obdobia do požiadania o predčasný starobný dôchodok nie je rozhodujúce, či podáte výpoveď vy, alebo Vám ju dá zamestnávateľ.
• Nárok na odstupné pri výpovedi (z ktorejkoľvek strany) nebudete mať.

Práceneschopnosť a náhrada príjmu

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca považujú za zamestnancov.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok

Elektronická PN (ePN) a povinnosti zamestnávateľa

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Príklad: Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06.

Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje. Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

PN v skúšobnej dobe a skončenie pracovného pomeru

Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer. Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia (ako je chronický zápal žalúdka), zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce v ust. § 72 ods. 1 neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN.

Počas trvania skúšobnej doby sa pracovný pomer neukončuje výpoveďou, ale ako uvádzame vyššie jednoduchým písomným oznámením o skončení prac. pomeru v skúšobnej dobe. Vy nie ste povinná skončiť prac. pomer v skúšobnej dobe, čo Vám ani neodporúčame. Kroky ku prípadnému skončeniu prac. pomeru sú na strane zamestnávateľa, teda nech to urobí on, Vy nie.

Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne. PN teda pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, len už nebudete zamestnancom a nebudete mať nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale len na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Ak by zamestnávateľ trval na tom, aby ste dali výpoveď Vy, jeho požiadavka nie je v zmysle zákona a nie ste povinná zo zákona jej ani vyhovieť.

V zmysle § 72 Zákonníka práce platí, že v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a s dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Predĺženie skúšobnej doby

Podľa § 45 ods. 4 Zákonníka práce sa skúšobná doba predlžuje o dni, počas ktorých zamestnanec nepracoval pre prekážky v práci na jeho strane (napr. PN). Ak bola dohodnutá skúšobná doba trojmesačná (od 01.01 do 31.03. = 90 dní), potom, podľa toho, čo uvádzate ešte neuplynula.

Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN

Zákonník práce totiž nezakazuje skončiť pracovný pomer výpoveďou počas PN. Výpoveď je jednostranný prejav vôle zamestnanca skončiť pracovný pomer, a na jej platnosť sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa.

Forma a doručenie výpovede

Pre platnosť výpovede je dôležité, aby bola písomná a doručená zamestnávateľovi. Doručenie výpovede je kľúčové pre začiatok plynutia výpovednej doby.

Písomná forma

Výpoveď musí byť vyhotovená písomne. V dokumente jasne uveďte, že ide o výpoveď a podpíšte sa. Môžete použiť krátky list s názvom "Výpoveď", kde uvediete, že podávate výpoveď z Vášho pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa ……………….., a to podľa § 67 Zákonníka práce.

Doručenie výpovede

Výpoveď je najlepšie doručovať priamo na pracovisku, aby ste mali zaručené jej priame doručenie, čo je potrebné na platnosť výpovede. Odovzdajte ju buď Vášmu priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení. Ak to nie je možné, tak je povinný doručovať doporučenou poštou. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnanec povinný doručiť ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľovi buď na pracovisko alebo ako doporučenú zásielku.

Výpovedná doba

Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Dĺžka výpovednej doby

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace (§ 62 ods. 6 a 7 Zákonníka práce).

• Menej ako 1 rok: 1 mesiac
• 1 rok a viac: 2 mesiace

Plynutie výpovednej doby počas PN

Práceneschopnosť nemá vplyv na začiatok ani na trvanie výpovednej doby. To znamená, že ak podáte výpoveď počas PN, výpovedná doba začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnávateľovi a pokračuje bez ohľadu na to, či ste stále na PN. Vo vašom prípade, keď výpoveď podávate vy ako zamestnanec, práceneschopnosť bežanie výpovednej doby neprerušuje.

Ak sa chcete vyhnúť plynutiu výpovednej doby, je možné požiadať zamestnávateľa o skončenie Vášho pracovného pomeru dohodou k určitému dátumu. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. S tým by musel však Váš zamestnávateľ súhlasiť. Váš zamestnávateľ by musel súhlasiť nielen s Vaším skončením ale aj s Vami navrhovaným dátumom skončenia.

Ukončenie dohodou počas PN

Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN bez uvedenia dôvodu, ako aj k akémukoľvek dátumu. So všetkým však musí súhlasiť zamestnávateľ, aby takú dohodu podpísal.

Práva zamestnanca

• Mzda a iné nároky: Máte právny nárok na dohodnutú mzdu za vykonanú prácu, dovolenku, vrátane iných nárokov zamestnanca, akými sú príplatky za prácu cez víkendy, sviatky, príspevok na stravovanie a pod.
• Nemocenské dávky: Skutočnosť, že poistencovi zanikne pracovný pomer v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, neznamená, že mu skončí súčasne aj poberanie nemocenského. Vplyv na nárok a výplatu nemocenského ukončenie pracovného pomeru nemá. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).

Povinnosti zamestnanca

• Doručovanie písomností: Zamestnanec je povinný písomnosti ohľadom jeho pracovného pomeru, doručovať zamestnávateľovi osobne na pracovisku. Ak to nie je možné, tak je povinný doručovať doporučenou poštou. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, doručuje sa poštou ako doporučená zásielka."

Výpoveď zo strany zamestnávateľa počas PN

Zákonník práce chráni zamestnanca počas práceneschopnosti pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je doba, kedy je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a to odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel, až do jeho opätovného nástupu do práce, pokiaľ sa zamestnanec nezačne zaoberať činnosťou, ktorá sa zhoduje s jeho prácou.

Čo robiť, ak Vám zamestnávateľ dal výpoveď počas PN?

Ak Vám zamestnávateľ dal výpoveď počas PN, je dôležité overiť, či je výpoveď v súlade so zákonom. Ak sa domnievate, že výpoveď je neplatná, môžete sa obrátiť na súd a podať žalobu o neplatnosť výpovede.

Dávka v nezamestnanosti

Po skončení pracovného pomeru máte nárok na dávku v nezamestnanosti, ak spĺňate podmienky stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas PN alebo OČR

Áno, aj počas čerpania OČR Vám zamestnávateľ môže doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to podľa § 72 zákonníka práce. V skúšobnej dobe môže totiž zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti alebo OČR - zákon výslovne nezakazuje ukončenie pracovného pomeru v takom čase. Dôležité však je, že skončenie musí byť doručené počas trvania skúšobnej doby a musí byť písomné.

Práceneschopnosť a ochranná lehota

Po skončení pracovného pomeru môže nastať situácia, že zamestnanec ochorie. V takom prípade je dôležité vedieť, že existuje tzv. ochranná lehota.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. To znamená, že ak dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikne v priebehu týchto 7 dní po skončení pracovného pomeru, máte nárok na nemocenské dávky. Ak ste tehotná, ochranná doba je 8 mesiacov od ukončenia pracovného pomeru.

Nárok na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru

Ak ochoriete počas ochrannej lehoty, máte nárok na nemocenské dávky. Tie vám vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa PN. Podmienkou je, že ste boli nemocensky poistený aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch.

Dovolenka a PN

Ak vám končí pracovný pomer a máte nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ je povinný vám ju preplatiť. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Od 11. dňa PN vypláca nemocenské dávky Sociálna poisťovňa.

Postup pri PN

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

Až do skončenia pracovného pomeru, a to aj v prípade plynutia výpovednej doby stále platí, že obe zmluvné strany majú naďalej štatút zamestnanca a zamestnávateľa a sú teda povinné plniť všetky svoje povinnosti, akoby ku skončeniu pracovného pomeru nemalo dôjsť. Zamestnanec má stále nárok na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a na mzdu za túto prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, je potrebné, aby sa so zamestnancom dohodol na inom postupe - dohoda na inej práci, poskytnutie dovolenky, môže byť poskytnuté aj neplatné voľno, ale iba na základe žiadosti zamestnanca. Ak k dohode o inom postupe nedôjde, zamestnávateľ je povinný platiť zamestnancovi náhradu mzdy, pretože neprideľovanie práce je prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. To, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, neznamená, že zamestnanec nie je povinný do práce nastúpiť.

Zamestnanec je povinný vrátiť všetky pracovné prostriedky a pomôcky, ktoré mu boli pridelené a zverené pri plnení jeho pracovných úloh (pracovné nástroje, ale aj notebook či telefón vrátane ich príslušenstva a pod.), ako aj pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a pracovnú obuv a pracovný odev. Zamestnávateľ je povinný akúkoľvek zistenú vzniknutú škodu prerokovať so zamestnancom, čo po skončení pracovného pomeru bude skutočne veľmi ťažké.

Okrem všetkých týchto skutočností by zamestnávateľ nemal zabudnúť ani na fakt, že pri skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi podľa § 75 právo vyžiadať si a dostať do 15 dní pracovný posudok a aj bez osobitnej žiadosti je zamestnávateľ povinný v deň skončenia pracovného pomeru vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní s ustanovenými náležitosťami. Okrem toho by sa mal zamestnávateľ pripraviť aj na to, že je povinný potvrdiť zamestnancovi ďalšie doklady potrebné k uplatneniu nárokov zamestnanca - napr. doklady pre evidenciu na príslušnom úrade práce a doklady týkajúce sa mzdy zamestnanca, ktoré sú potrebné pre uplatnenie nároku na poskytnutie podpory v nezamestnanosti.

V prípade, ak pracovný pomer zamestnanca končí výpoveďou a zamestnanec sa rozhodne bez dohody so zamestnávateľom nezotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa a ak sa tak dohodli v pracovnej zmluve, je zamestnávateľ oprávnený uplatniť si voči zamestnancovi peňažnú náhradu minimálne v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac a maximálne v sume zodpovedajúcej násobku výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa, a sumy priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ však nemá právo jednostranne z tohto dôvodu zadržať mzdu zamestnanca bez jeho súhlasu.

Aké dokumenty je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi po skončení pracovného pomeru alebo dohody?

Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi nasledovné dokumenty:

• potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list),
• potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti,
• pracovný posudok.

Po skončení dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Zamestnávateľ nie je zo zákona povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok po skončení dohody.

Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list)

Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný odovzdať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, známe tiež ako zápočtový list.

Potvrdenie o zamestnaní obsahuje:

tags: #odovzdanie #PN #po #ukončení #pracovného #pomeru