Komunitné Ošetrovateľstvo a Hospicová Starostlivosť: Dôstojnosť v Závere Života

Paliatívna a hospicová starostlivosť predstavujú relatívne nové koncepty, ktoré si získavajú čoraz väčšiu pozornosť v oblasti zdravotníctva a sociálnej práce. Cieľom tohto článku je objasniť podstatu komunitného ošetrovateľstva v kontexte hospicovej starostlivosti, s dôrazom na etické princípy a potrebu holistického prístupu k terminálne chorým pacientom.

Úvod do Paliatívnej a Hospicovej Starostlivosti

Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektujú individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný.

Na svete každoročne umiera niekoľko desiatok miliónov ľudí. Smrť môže mať mnoho podôb, môže byť zapríčinená akútnym ochorením, nečakanou dopravnou nehodou, vojnovými udalosťami, môže byť dôsledkom chronického ochorenia alebo dlhodobého úpadku fyzickej kondície v neskoršom veku. Zomrieť musíme všetci.

Definícia Paliatívnej Starostlivosti

Paliatívna starostlivosť je špeciálny druh zdravotníckej (nemocničnej aj ambulantnej) starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovená diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a uplatňuje sa iba liečba zmierňujúca príznaky. Paliatívna starostlivosť je aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba nereaguje na ďalšiu liečbu. Cieľom liečby a starostlivosti je kvalita ich života.

Paliatívna starostlivosť nie je iba starostlivosťou v terminálnom štádiu. Je určená veľkej skupine klientov, ktorí trpia na následky malígného ochorenia. Je poskytovaná súčasne s aktívnou proti nádorovou liečbou, alebo môže byť poskytovaná samostatne.

Prečítajte si tiež: Hospicová starostlivosť a komunitné ošetrovateľstvo

Paliatívna starostlivosť predstavuje osobitný druh zdravotnej ale aj sociálnej starostlivosti. Jej cieľom nie je len zmiernenie bolesti, či stabilizácia zdravotného stavu, ale ide tu najmä o zlepšenie možnej kvality života klienta až do jeho smrti, kde veľkú rolu zohráva humánny „etický“ prístup.

Definícia Hospicovej Starostlivosti

Hospicová starostlivosť je ponímaná v rámci všeobecných princípov podobne ako paliatívna starostlivosť. Rozdiely možno pozorovať v komplexnosti vnímania potrieb umierajúceho. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie hospicová starostlivosť je „integrovaná forma zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti, poskytovaná klientom všetkých indikačných, diagnostických a vekových skupín, u ktorých je prognózou ošetrujúceho lekára predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej ako šesť mesiacov.“ V rámci hospicovej starostlivosti sa poskytuje iba paliatívna liečba.

Cieľom hospicovej starostlivosti je sprevádzať ťažko chorých na poslednom úseku ich života a pomáhať aj ich príbuzným znášať ťažké chvíle lúčenia. Myšlienka hospicu totiž vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ktoré sa stotožňuje s etikou života a jej princípmi. Podľa Štefka (2003) hospic je hnutie, ktorého základná myšlienka vychádza z úcty k životu a k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti.

Komunitné Ošetrovateľstvo v Hospicovej Starostlivosti

Komunitné ošetrovateľstvo zohráva kľúčovú úlohu v poskytovaní hospicovej starostlivosti. Zameriava sa na poskytovanie starostlivosti v domácom prostredí pacienta, čím umožňuje zomierajúcim prežiť posledné chvíle obklopení láskou a pohodlím domova. Jednou zo služieb, ktoré poskytuje Spišská katolícka charita, je aj hospicová starostlivosť o pacientov v terminálnom štádiu života. Málokto však vie, že okrem kamenného hospicu v Ľubici, poskytujú sestry aj službu mobilných hospicov Charitas. Táto forma starostlivosti umožňuje pacientovi zostať v domácom prostredí. Sestry zabezpečujú ošetrovateľskú starostlivosť a podávanie liekov tlmiacich bolesť, a zároveň sprevádzajú rodinu v tomto náročnom období. Mobilný hospic je odpoveďou na túžbu mnohých zomierajúcich byť v posledných hodinách obklopení láskou a pohodlím domova.

Mobilný hospic Charitas, poskytuje paliatívnu ošetrovateľskú starostlivosť pacientom v terminálnom štádiu ochorenia a zomierajúcim v domácom prostredí. Podmienkou poskytovania starostlivosti je ukončenie diagnostiky a vyčerpanie možností príčinnej liečby ochorenia. Služby sú poskytované prostredníctvom odborne pripravených sestier na základe intenzívnej spolupráce s lekárom mobilného hospicu a ošetrujúcim lekárom. Sestry zabezpečujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť zameranú predovšetkým na zmierňovanie bolesti, aplikáciu infúzií, ošetrovanie rán, dekubitov… a zároveň sprevádzajú pacienta i rodinu v tomto náročnom období. Mobilný hospic je odpoveďou na túžbu mnohých zomierajúcich byť v posledných hodinách obklopený láskou a pohodlím domova. Mobilný hospic tak predstavuje dôležitý prvok poskytovania dôstojnej starostlivosti v konečnej fáze života.

Prečítajte si tiež: Granty pre seniorov: Ako získať podporu

Spišská katolícka charita, prevádzkuje 10 mobilných hospicov Charitas už od r. 2002. Sú rozmiestnené v 10 okresoch na území Oravy, Liptova a Spiša, kde charita pôsobí.

Pokiaľ to zdravotný stav umožňuje a je to vôľa pacienta, môže byť po prepustení do domáceho prostredia ošetrovaný sestrou v mobilnom hospici. „Nazvala by som to aj miestom dôstojného zomierania, nakoľko mnohí z nás by si žiadali zomrieť doma v kruhu svojej rodiny a nezostať sami,“ opisuje sestra Timea, riaditeľka Mobilného hospicu Charitas v Levoči. „Uvedený model hospicovej starostlivosti je ideálnou formou starostlivosti o pacienta v terminálnom štádiu ochorenia v prípade že zdravotný stav pacienta je stabilizovaný, symptómy jeho ochorenia sú pod kontrolou a má rodinné zázemie. Tento model starostlivosti je nepostačujúci, ak rodina so zdravotníckym personálom nespolupracuje, nemôže, alebo sa nechce postarať. Vtedy je potrebné pacientovi zabezpečiť starostlivosť ústavnou formou hospicovej starostlivosti,“ dopĺňa sestra Timea.

Ako Postupovať pri Záujme o Mobilný Hospic

O službu mobilného hospicu môže požiadať buď rodina, alebo ošetrujúci lekár v prípade, že pacient spĺňa potrebné kritéria na zaradenie do tejto služby. Následne sa s pacientom uzavrie dohoda o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, podľa platnej legislatívy a interných smerníc Spišskej katolíckej charity. Súčasťou dokumentácie je aj informovaný súhlas pacienta na účely zákona 576 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a tlačivo na účely zákona 18/2018 týkajúce sa súhlasu so spracovávaním a ochranou osobných údajov.

Mobilný hospic Charitas patrí do siete poskytovateľov ambulantných služieb, preto aj úhrada jednotlivých výkonov je realizovaná prostredníctvom zdravotných poisťovní.

Kvalifikácia Personálu v Mobilnom Hospici

V súčasnosti musí mať sestra v mobilnom hospici vysokoškolské vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo, teda nemôže tu pracovať sanitárka ani praktická sestra. Sestra musí byť registrovaná v komore sestier, ďalej je potrebná špecializácia v odbore komunitného ošetrovateľstva, onkológie, interných či chirurgických odborov, musí mať 5 rokov praxe. Nakoľko ide o starostlivosť v domácom prostredí, vhodná je aktívna vodička.

Prečítajte si tiež: Riešenie drogovej problematiky v Nitre

Etické Princípy v Paliatívnej a Hospicovej Starostlivosti

Právo človeka na dôstojnú smrť je základom etických princípov, ktoré nikto nemôže spochybňovať. Problematika etiky života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti jedinca patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším otázkam dnešnej spoločnosti. Je často stotožňovaná so život rôznych ľudí, je vďačným námetom pre médiá, ale predovšetkým je sociálnou realitou života každého jedného človeka.

„Z charakteru a z úloh života, ako aj zo vzťahu človeka k nemu, sa odôvodňujú najvyššie princípy etiky života, ktorým je súhlasný postoj k životu, úcta k životu a posledným princípom je láska k životu“ (Laca, 2008, s. 10). Pritom pod etickým princípom rozumieme základné východisko i zásadu, z ktorého odvodzujeme etické zákony a etické normy, ktoré sa v paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyžadujú. Všetky tieto princípy predpokladajú hodnotu ľudského života a jeho transcendentný rozmer siahajúci až k božskej Transcendencii. Prvým princípom je súhlasný postoj k životu, ktorý vyplýva zo základného pozitívneho práva a taktiež vzťahu človeka k životu, v ktorom človek život apriórne nezavrhuje, ale naopak sa životu bytostne otvára i napriek všetkým nástrahám a prekážkam neraz spojených s utrpením, ktoré prichádza z rôznych strán.

Druhým princípom k problematike etiky života je princíp úcta k životu, pre ktorý je charakteristická bázeň pred životom. K tomuto princípu sa dopracoval A. Schweitzer (In: Slipko, 1998, s. 28), ktorý vychádzal z predpokladu, že „najbezprostrednejšou skutočnosťou je pre nás zážitok, ktorý sa vyjadruje v tvrdení, že som život, ktorý chcem žiť uprostred života, ktorý chce žiť…“. Z tohto dôvodu život nemožno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k životu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému tiež patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý.

Posledným možným princípom etiky života je princíp láska k životu. Keďže život pochádza od Boha, je aj on hodný lásky, lebo „jeho najzákladnejším atribútom je láska“ (KKC 735). V takomto porozumení sa Boh odkrýva v našej mysli a nášmu srdcu ako trojpersonálna absolútna láska s plnosťou božského Života. Tento život Trojice je paradigmou všetkých ostatných oblastí života, ktoré sú ako všetko, čo existuje mimo Boha. Život ako stvorenstvo je základná podobnosť s Bohom v láske, z ktorého vyplýva objektívna, ontologická hodnota života. A preto „láska k životu sa v tomto porozumení stáva zjednocujúcim činiteľom života, ktorý mobilizuje človeka k etickému konaniu“ (Laca, 2008, s.11).

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou. Etika života by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oživenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude etika rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky života a osobitne ľudského života.

Holistický Prístup v Paliatívnej a Hospicovej Starostlivosti

Bez ohľadu na to, kde je hospicová alebo paliatívna starostlivosť poskytovaná, vždy je dôležité, aby starostlivosť bola komplexná, aby boli uspokojované všetky potreby klienta. Túto komplexnú starostlivosť nie je možné poskytovať bez uplatňovania tzv. holistického prístupu. Ide o filozofiu, ktorá je uplatňovaná v starostlivosti o zomierajúceho človeka v paliatívnej starostlivosti. Jedná sa o komplexnú starostlivosť o človeka v chápaní jeho bio-psycho-sociálnej jednoty. Táto starostlivosť nezahŕňa iba starostlivosť o pacienta, ale aj o jeho rodinu, ich vzájomné vzťahy, potreby a problémy. Je to starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby tela, mysle i ducha.

Význam Paliatívnej a Hospicovej Starostlivosti

Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, 'ľudskejšie' prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva etika života a jej princípy. Práve preto, by sme mali venovať väčšiu pozornosť tomuto poslednému úseku života. Úroveň kvality poskytovania služieb ťažko chorým a nevyliečiteľným ľuďom je kritériom morálnej vyspelosti každej ľudskej spoločnosti.

Stretnutie so smrťou nie je ľahké, hlavne pre človeka, ktorý na ňu nie je pripravený. Prvýkrát je tento zážitok možno desivý a každý ho prežíva inak. Je na mieste hľadať nové a účinné spôsoby, ako zmierniť chorému utrpenie a pomôcť mu prekovať strach zo smrti. V súčasnosti sa nám ako najlepšie riešenie javí paliatívna a hospicová starostlivosť a jej súčasťou musí byť samozrejme etika života. Takou najdokonalejšou možnosťou starostlivosti o terminálne chorých je síce domáca starostlivosť, ale existuje mnoho prípadov, kedy sa človek ocitá v takej situácii a rodina, či blízki sa z rôznych dôvodov o neho nemôžu postarať. V takejto situácii je najvhodnejšou alternatívou paliatívna a hospicová starostlivosť v zariadeniach na to určených. Je dôležité hovoriť a informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení v našej spoločnosti, pretože dávajú klientovi a jeho rodine prostredníctvom starostlivosti nevyčísliteľné bohatstvo v podobe úcty, záujmu a dôstojnosti. Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj nás samotných.

Už v minulosti v období povojnového boli známe praktiky starostlivosti o chorého, či zomierajúceho. Máme na mysli odbornú starostlivosť v nemocničných zariadeniach, tzv. ústavnú starostlivosť. V týchto zariadeniach často zomierali títo ľudia osamelí, bez blízkych, či dokonca bez dôstojnosti. Medicínske hľadisko nespochybňujeme, ale určite vtedy absentovalo hľadisko emocionálnej podpory, posilňovania sociálneho statusu chorého, či dokonca pomoc psychologická. Je potešujúci ten fakt, že v dnešnej dobe sa venuje pozornosť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, kedy sa dôraz kladie najmä na dôstojnosť človeka aj v čase umierania. Oblasť paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zaoberá najmä záverečnou fázou ľudského života, je v súčasnosti vnímaná ako vzmáhajúci sa úsek sociálnej práce.

tags: #komunitné #ošetrovateľstvo #hospice #definícia