
Prenájom bytu predstavuje významný zdroj príjmu, no zároveň so sebou prináša aj rad povinností pre obe strany - prenajímateľa aj nájomcu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kto je zodpovedný za rôzne typy nákladov spojených s užívaním bytu, a to s ohľadom na platnú legislatívu a zmluvné dojednania.
V prvom rade je nevyhnutné vychádzať z obsahu nájomnej zmluvy. Táto zmluva určuje podmienky prenájmu, vrátane toho, kto hradí konkrétne náklady. Ak zmluva určité otázky nerieši, aplikujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov.
Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, musí zmluva o nájme bytu obsahovať:
Ak sa jedná o prenájom bytu, zmluva by mala obsahovať aj opis príslušenstva a stavu bytu. Je vhodné uviesť aj podmienky ukončenia nájmu zo strany nájomcu a prenajímateľa, ako aj výpovednú dobu.
Občiansky zákonník rozlišuje medzi dvoma základnými kategóriami nákladov: drobné opravy a náklady spojené s bežnou údržbou bytu.
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?
Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte hradí nájomca. Definíciu drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu spravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
Ide o opravy súvisiace s užívaním bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia. Napríklad:
Dôležitým kritériom je aj cena opravy. Ak náklad na jednu opravu neprevýši 6,64 eura, znáša ju nájomca. Ak je náklad vyšší, platí prenajímateľ. V prípade, že je potrebných viacero opráv na jednej veci, rozhodujúci je súčet nákladov na všetky opravy. Avšak, aj toto je možné si v nájomnej zmluve dohodnúť inak.
Na rozdiel od drobných opráv, náklady spojené s bežnou údržbou bytu zvyčajne znáša prenajímateľ.
Ide o práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní bytu, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok
Medzi základné povinnosti prenajímateľa patrí starať sa o prenajatú vec, čo znamená udržiavať ju v stave spôsobilom na zmluvné alebo obvyklé užívanie. Prenajímateľ je povinný na svoje náklady vykonať opravy a údržbu prenajatej veci, ktorých potrebu mu oznámil nájomca.
Občiansky zákonník ukladá nájomcovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu vykonania opravy. Následne je nájomca povinný poskytnúť prenajímateľovi súčinnosť, teda umožniť vykonanie opravy.
Ak nájomca neoznámi prenajímateľovi potrebu opravy, stráca právo na uplatnenie vady, ktorá na veci v dôsledku toho vznikne, a nemá právo na náhradu nákladov. Má však právo na vydanie toho, o čo sa prenajímateľ bezdôvodne obohatil.
V praxi sa môže stať, že sa niečo pokazí a prenajímateľ nie je ochotný alebo schopný opravu zabezpečiť. V takýchto prípadoch § 669 OZ uvádza, že ak nájomca vynaložil náklady pri oprave veci, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba.
Príklad: Typickým príkladom pre bezprostredne hroziacu škodu je nepriaznivé počasie, úder blesku alebo nebezpečenstvo vzniku požiaru.
Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?
Zákon neurčuje presný spôsob, akým má nájomca požiadať o preplatenie nákladov. Najdôležitejšie je dohodnúť sa s prenajímateľom. Nájomca má zákonnú povinnosť vzniknuté náklady na opravu preplatiť, inak by šlo o bezdôvodné obohatenie nájomcu.
Daňovníkom dane z nehnuteľností je spravidla vlastník nehnuteľnosti. V prípade prenájmu nehnuteľnosti je povinný platiť daň z nehnuteľnosti jej vlastník ako daňovník. Nájomca nie je daňovníkom dane z nehnuteľností, a preto si nemôže túto daň uplatniť ako daňový výdavok.
Ak si chcete zarábať prenajímaním nehnuteľnosti, nie je potrebné vybavenie živnosti. Môžete fungovať aj ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt. V tom prípade nie je vašou povinnosťou platiť odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne. Vašou povinnosťou je sa registrovať na daňovom úrade (ak ešte nie ste registrovaný). A to do konca nasledujúceho mesiaca, po uplynutí mesiaca, v ktorom ste byt dali do prenájmu. Váš nájomník má právo vidieť, že ste si svoju registračnú povinnosť splnili. Bez registrácie na daňovom úrade vám hrozí pokuta od 60 € až do 20 tisíc €.
Zmenou vlastníctva k nehnuteľnej veci vstupuje nový vlastník do právneho postavenia prenajímateľa, bez ohľadu na to, či mu to prenajímateľ oznámil alebo nie. Predajom prenajatej veci nájomná zmluva nezaniká, nakoľko nový vlastník vstupuje do všetkých práv a povinností bývalého vlastníka.
Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené.
Právna úprava nájmu bytu je obsiahnutá v:
Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma právnymi predpismi, pretože majú odlišné ustanovenia, najmä pokiaľ ide o dĺžku trvania nájmu a možnosti výpovede. Zmluva o krátkodobom nájme bytu sa uzatvára na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Toto je možné predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát (t. j. maximálne na 6 rokov).