Kto má zaniesť PN na sociálku: Zamestnanec alebo zamestnávateľ?

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V tomto článku sa pozrieme na to, kto má aké povinnosti v súvislosti s doručovaním dokladov o PN na Sociálnu poisťovňu (SP), a to z pohľadu zamestnanca aj zamestnávateľa.

Povinnosti zamestnanca pri PN

V minulosti, pred zavedením elektronickej PN (ePN), mal zamestnanec viacero povinností súvisiacich s doručovaním dokladov o PN. Dnes, s príchodom ePN, sa mnohé z týchto povinností zrušili, avšak niektoré stále platia.

Hlásenie PN zamestnávateľovi

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu informovať svojho zamestnávateľa o tom, že je práceneschopný a nedostaví sa do práce. Ideálne je to urobiť do 24 hodín, resp. do najbližšieho pracovného dňa. Túto povinnosť si zamestnanec plní voči zamestnávateľovi, nie voči Sociálnej poisťovni.

Povinnosti pred zavedením ePN

Pred zavedením ePN musel zamestnanec doručiť zamestnávateľovi papierový doklad o PN. Ak PN trvala viac ako 10 dní, zamestnanec odovzdával zamestnávateľovi II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské. Po ukončení PN zamestnanec odovzdal zamestnávateľovi IV. diel potvrdenia. Tieto povinnosti už pri ePN odpadajú.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú PN elektronicky. To znamená, že zamestnanec už nemusí fyzicky doručovať zamestnávateľovi žiadne potvrdenie o PN. Lekár elektronicky zašle informáciu o PN Sociálnej poisťovni, ktorá následne informuje zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Odovzdávanie PN: Kompletné info

Čo nemusí zamestnanec robiť pri ePN:

• Doručovať zamestnávateľovi žiadne potvrdenia o PN.
• Preukazovať zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci.
• Podávať žiadosť o nemocenské (samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť).
• Odhlasovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinnosti zamestnávateľa pri PN

Aj zamestnávateľ má určité povinnosti v súvislosti s PN zamestnanca, a to najmä voči Sociálnej poisťovni. Tieto povinnosti sa líšia v závislosti od toho, či ide o papierovú alebo elektronickú PN.

Povinnosti pri ePN

Ak zamestnancovi vznikne ePN, zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni tieto povinnosti:

• Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
• Ak zamestnávateľ vypláca mzdu zamestnancovi v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni.
• Na nahlásenie týchto údajov má zamestnávateľ 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
• Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ musí do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu oznámiť Sociálnej poisťovni aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
• Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.

Povinnosti pri papierovej PN (pred zavedením ePN)

Pri PN vystavenej v papierovej forme musel zamestnávateľ zaslať Sociálnej poisťovni viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdával len ak PN trvala viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie bola do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúžil na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musel zamestnávateľ potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť mal samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robil zamestnávateľ). Ak PN trvala viac ako 10 dní a prechádzala z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, zamestnávateľ odovzdal Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti pri ePN odpadajú.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa:

• Výplata náhrady príjmu: Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN. Za prvé tri dni PN patrí zamestnancovi náhrada príjmu vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Oznámenie zdravotnej poisťovni: Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
• Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár.

Nemocenské

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II.

Výška nemocenského

• Zamestnanec: Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa) - 55% DVZ alebo PDVZ.
• SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti: od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.
• Povinne nemocensky poistenej SZČO: od 1. dňa
• Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe: od 1. dňa

Zánik nároku na nemocenské

• Uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Liečebný režim

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim.

Prečítajte si tiež: Postup pri hlásení PN

Zmena adresy počas PN

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Prečítajte si tiež: Potvrdenie pre Úrad práce

tags: #kto #má #zaniesť #PN #na #sociálku