Ako postupovať pri práceneschopnosti (PN) a aké povinnosti z toho vyplývajú pre zamestnanca a zamestnávateľa

Práceneschopnosť, bežne známa ako PN, je situácia, s ktorou sa počas pracovného života stretne takmer každý zamestnanec. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri PN, aké sú povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa systém práceneschopnosti vyvíjal v posledných rokoch.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) - moderný systém

Od 1. júna 2022 nastala v systéme práceneschopnosti významná zmena. Papierové potvrdenia PN sa postupne nahrádzajú elektronickým systémom (ePN). Dnes sa PN potvrdzuje takmer výlučne elektronicky, prostredníctvom záznamu v elektronickej zdravotnej evidencii pacienta. Papierové PN sú vystavované len vo výnimočných prípadoch. Cieľom ePN je zjednodušiť a zrýchliť komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom, ušetriť papierovanie, umožniť online prehľad o PN a znížiť riziko straty či falšovania dokladov.

Povinnosti zamestnanca pri PN

Pri vzniku PN má zamestnanec niekoľko dôležitých povinností:

1. Nahlásenie PN zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný bezodkladne nahlásiť zamestnávateľovi alebo nadriadenému, že je práceneschopný a ako dlho bude PN trvať. Túto informáciu je potrebné zadať aj do dochádzkového systému.
2. Informovanie o ePN: Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.
3. Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. Zmenu adresy je potrebné bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
4. Účet pre výplatu dávky: Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN je poistenec povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať alebo adresu, kam žiada zaslať dávku v hotovosti. Tento účet alebo adresa sa bude používať na výplatu nemocenského a úrazového príplatku pri ePN, kým poistenec neoznámi zmenu. Oznamovať účet alebo adresu nie je povinný poistenec-zamestnanec. Pre včasné posúdenie nároku a výplatu dávky sa odporúča uviesť spôsob, akým má Sociálna poisťovňa dávku vyplatiť. Ak nenahlásite spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým vám zamestnávateľ poskytuje mzdu.
5. Kontrola u lekára: Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN.
6. Späťvzatie žiadosti: Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok môže poistenec až do ukončenia konania o nároku na nemocenské/úrazový príplatok vziať späť.
7. Hlásenie úrazu: Poistenec vyplní tlačivo, ak je dôvod vzniku ePN úraz/pracovný úraz.

Povinnosti zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Aj zamestnávateľ má pri PN svojho zamestnanca určité povinnosti:

1. Prijatie oznámenia o PN: Zamestnávateľ musí prijať oznámenie o PN alebo OČR od zamestnanca.
2. Zachovanie pracovného miesta: Zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto zamestnanca počas trvania PN.
3. Výplata náhrady príjmu: Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN (podľa zákona).
4. Spolupráca so Sociálnou poisťovňou: Zamestnávateľ je povinný spolupracovať so Sociálnou poisťovňou a odosielať potrebné doklady alebo potvrdenia elektronicky v prípade ePN. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
5. Oboznámenie so spracúvaním osobných údajov: Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca so spracúvaním jeho osobných údajov hneď pri nástupe do práce.

Finančné aspekty PN

1. Náhrada príjmu od zamestnávateľa: Počas prvých 10 dní PN vypláca zamestnávateľ zamestnancovi náhradu príjmu.
2. Nemocenské od Sociálnej poisťovne: Nemocenské dávky za PN trvajúce nad 10 dní vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55% z vymeriavacieho základu. Nemocenské sa teda poskytuje od 11. dňa PN.
3. Výplatné termíny: Dávky zo Sociálnej poisťovne sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Prvý výplatný termín Sociálnej poisťovne je stanovený do 15. dňa v mesiaci, druhý do 27. dňa.
4. Maximálna dĺžka PN: Maximálna dĺžka PN z hľadiska nemocenského poistenia je 52 týždňov.

Ošetrovné (OČR) - starostlivosť o chorého člena rodiny

Okrem PN existuje aj inštitút ošetrovného (OČR). Ošetrovné sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku, prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát. Túto skutočnosť však musí potvrdiť ošetrujúci lekár chorého.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre znevýhodnených mladých

1. Krátkodobé OČR: Krátkodobé OČR možno poberať najviac 14 kalendárnych dní. Nárok na túto dávku vzniká odo dňa, keď je potrebné začať sa starať o chorého člena rodiny. Zákon nestanovuje žiadnu minimálnu prestávku medzi jednotlivými OČR a ani neobmedzuje, koľkokrát mesačne môže byť krátkodobé ošetrovné poskytnuté.
2. Dlhodobé OČR: Dlhodobá OČR trvá najviac 90 kalendárnych dní a začína sa odo dňa, keď je potrebné poskytovať intenzívnu starostlivosť chorému členovi rodiny.
3. OČR pri uzavretí školy alebo škôlky: OČR (ošetrovné) pri uzavretí školy alebo škôlky bolo na Slovensku prvýkrát zavedené ako mimoriadne opatrenie počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Umožnilo rodičom poberať ošetrovné aj v prípade, že dieťa nebolo choré, ale zariadenie bolo zatvorené (napr. z dôvodu karantény alebo iných mimoriadnych okolností). Aktuálne nárok na ošetrovné vzniká v prípade, ak dôjde k nečakanému uzavretiu predškolského alebo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. V takom prípade môže rodič požiadať o krátkodobé ošetrovné, aj keď dieťa nie je choré.

Čo robiť, ak lekár nevystaví ePN?

Ešte stále sa však môžeme stretnúť aj s neobľúbeným päťstranovým tlačivom, ktoré lekári dlhé roky vypisovali v prípade práceneschopnosti. Sú to predovšetkým situácie, keď má napríklad elektronický systém náhly technický výpadok. Ak vám lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví péenku elektronicky, vyplní Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

1. I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
2. II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
3. IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
4. Ak dočasnú pracovnú neschopnosť lekár ukončí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia (pozri hore) a prevezmite si IV. diel potvrdenia - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ďalšie dôležité informácie pre zamestnancov

• Podpis na doklade: Najčastejšou chybou pri PN je, že pacient zabudne doklad podpísať. Bez podpisu Sociálna poisťovňa nemôže dávku vyplácať.
• Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. oddielu je potrebné uviesť, ako má Sociálna poisťovňa dávku vyplácať (hotovosť alebo účet). Ak v hotovosti, tak si môžete vybrať, či na adresu trvalého pobytu alebo na inú adresu. Ak na účet, tak len doplníte číslo účtu vo formáte IBAN.
• Viac pracovných vzťahov: Ak má zamestnanec viac zamestnaní naraz, z ktorých platí nemocenské poistenie (to, či platí nemocenské poistenie, vidí na výplatnej páske), mal by si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
• Úraz: PN-ka nemusí súvisieť len chorobou. Ak je zamestnanec PN kvôli úrazu, je povinný priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.

Práva a povinnosti zamestnanca v špecifických situáciách

• Prekážka v práci na strane zamestnávateľa: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ podľa novely Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
• Neplatené voľno: Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). V prípade neplateného voľna však musí zamestnanec brať do úvahy, že za neho zamestnávateľ neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje (§ 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce).
• Čerpanie dovolenky: Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu sa novelou Zákonníka práce účinnou od 4. 4. 2020 skrátil čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky na najmenej sedem dní. Naďalej však platí aj pravidlo, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o čerpanie aj v kratšom čase.
• Odmietnutie práce z dôvodu strachu z nákazy: Samotný strach z nákazy, ktorý dnes pociťuje takmer každý, nie je dôvodom pre odmietnutie práce alebo opustenie pracoviska. Zamestnanci nemôžu svojvoľne odmietnuť nastúpiť do práce. Ak to urobia, je to absencia na ich strane. Na druhej strane však platí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov. Ak má zamestnanec pochybnosti o dostatočnosti opatrení zamestnávateľa, môže sa obrátiť na inšpektorát práce, prípadne na regionálny úrad verejného zdravotníctva.
• Práca z domu: Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán nie je týmto ustanovením vylúčená). Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku. Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu.

Stravovanie zamestnancov pri práci z domu

Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na stravovanie formou príspevku na jedlo. § 152 ods. 6 Zákonníka práce ustanovuje, v ktorých prípadoch môže zamestnávateľ namiesto zabezpečenia stravovania poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok. Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce (poskytnutie teplého hlavného jedla vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacou zariadení iného zamestnávateľa, zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo sprostredkovanie stravovania u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. poskytne zamestnancom tzv. stravovacie poukážky (gastrolístky). Ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je teda možné len z vyššie uvedených dôvodov a predstavuje výnimočnú formu kompenzácie za neposkytnutie stravy.

Zapožičanie zamestnancov inému zamestnávateľovi

Zapožičanie medzi zamestnávateľmi (tzv. dočasné pridelenie) umožňuje § 58a Zákonníka práce. Ide o dočasné pridelenie zamestnanca zamestnávateľom č. 1 zamestnávateľovi č. 2 (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Hlavnou podmienkou postupu podľa § 58a ods. 1 Zákonníka práce je skutočnosť, že sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu.

Inšpektorát práce - ochrana práv zamestnancov

Ak sa zamestnanec domnieva, že zamestnávateľ nedodržiava zákon, robí na neho nátlak, aby podpísal nejaké dokumenty (napr. neplatené voľno, napísal si výpoveď, súhlasil s dovolenkou), odporúča sa obrátiť sa na inšpekciu práce, pretože v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú za účel pokryť výnimočnú prácu príležitostného charakteru. Ak rozsah takejto práce nepostačuje, je zjavne, že nejde o výnimočnú potrebu, resp. o príležitostnú prácu alebo o prácu v malom rozsahu a Zákonník práce upravuje pravidlá o pracovnom pomere, napr. na kratší pracovný čas.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Prečítajte si tiež: Príspevok na chodítko od poisťovne

tags: #ktorý #papier #z #PN #ide #zamestnávateľovi