
V posledných rokoch sa otázka používania slovenského jazyka a jazykov národnostných menšín na Slovensku opakovane dostáva do popredia verejnej diskusie. Dôvodom sú najmä legislatívne návrhy a zmeny, ktoré majú vplyv na jazykovú realitu v krajine. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať pripravované zmeny v zákone o štátnom jazyku a zasadiť ich do širšieho historického a právneho kontextu.
V prvej polovici októbra verejnosť zaregistrovala informácie o tom, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pod vedením Martiny Šimkovičovej (SNS) plánuje sprísniť zákon o štátnom jazyku. Hoci zatiaľ nie je verejne dostupný kompletný text novely, niektoré informácie prenikli na verejnosť.
Návrh novely, o ktorom informoval Napunk, obsahuje zmeny, ktoré by mohli sťažiť používanie jazykov národnostných menšín na Slovensku a v niektorých prípadoch by ich fakticky zakázali.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó oznámil, že jeho slovenský kolega Juraj Blanár ho ubezpečil, že „dôvod a účel novej jazykovej legislatívy v žiadnom prípade nezasahuje do používania menšinových jazykov“.
Právnik a odborník na ľudské práva János Fiala-Butora pre Napunk povedal, že presne takéhoto vývoja sa obával, a že tento zákon je prísnejší ako novela z roku 2009, ktorú prijala prvá Ficova vláda, a Šimkovičovej ministerstvo prinieslo nové prvky aj v porovnaní s pôvodnou Mečiarovou verziou z roku 1995.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre znevýhodnených mladých
Maďarská aliancia vyzvala koalíciu, aby sa prestala pohrávať s jazykovými právami Maďarov na ich úkor. Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny Ákos Horony, ktorého nominovala Maďarská aliancia, bude s ministerstvom kultúry o zákone rokovať. Horony o uniknutej verzii hovorí, že je v nesúlade s menšinovou politikou vlády a s politikou, ktorú sme v tejto oblasti videli posledných 15 rokov.
Ministerstvo kultúry sa k obsahu zákona vyjadrovať nechcelo, považuje to za predčasné. Hovorca maďarského ministerstva sa vyjadril pre štátnu agentúru MTI, že verí, že sa spomínaná mediálna dezinformácia objavila len náhodne a nie zámerne.
Slovenská republika má rozsiahly právny rámec, ktorý upravuje používanie jazykov národnostných menšín. Tento rámec je tvorený ústavnými princípmi, medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnymi zákonmi.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Čl. 6 ods. 2 hovorí, že „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Práva národnostných menšín a etnických skupín sú zakotvené v čl. 33 a 34.
Podľa čl. 34 ods. 1 „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon."
Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok
Čl. 34 ods. 2 písm. b) hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku.
Slovenská republika schválila a ratifikovala v oblasti ochrany práv národnostných menšín Rámcový dohovor na ochranu menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov.
Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín bol za Slovenskú republiku podpísaný 1. februára 1995. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 128 z 21. júna 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. júla 1995.
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov bola v mene Slovenskej republiky podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila uznesením č. 1497 z 19. júna 2001 súhlas s chartou. Prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 20. 7. 2001 a nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 1. 1. 2002.
Prečítajte si tiež: Príspevok na chodítko od poisťovne
Základným zákonom v tejto oblasti je zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Tento zákon upravuje používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, v školstve, v kultúre a v ďalších oblastiach.
Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. bol schválený 15. novembra 1995. Na jeho základe sa slovenský jazyk stal štátnym jazykom SR a dostal prednosť pred ostatnými jazykmi na území Slovenska.
Zákon o štátnom jazyku vyvolal kontroverzné reakcie a nesúhlasné postoje časti verejnosti, pričom najvýraznejšie odmietavé stanovisko mala maďarská národnostná menšina. Hlavným problém bol v tom, že súčasne so zákonom o štátnom jazyku sa neprijal aj zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
K novelizácii zákona o štátnom jazyku došlo v roku 1999, keď sa umožnilo vydávať dvojjazyčné vysvedčenia - v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Rovnako sa povolilo viesť dvojjazyčne pedagogickú dokumentáciu.
Zákon sa novelizoval aj v roku 2007, keď sa v treťom paragrafe odseku štyri za pôvodný text „Verejnoprávne orgány a nimi zriadené organizácie sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku“, doplnili tieto slová: „popri štátnom jazyku môžu používať v informačných systémoch aj iný jazyk, ak tak ustanoví osobitný predpis“.
V roku 2009 poslanci parlamentu schválili ďalšiu novelu, ktorá zaviedla, že dodržiavanie pravidiel štátneho jazyka bolo pod prísnejším dohľadom ministerstva kultúry. Novela okrem iného opätovne zaviedla sankcie za nedodržiavanie spisovnej slovenčiny.
Ďalšia novela zákona vstúpila do platnosti v januári 2014. Schválila sa na podnet Európskej komisie, ktorá upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (EÚ).
Ministerstvo kultúry tvrdí, že novela zákona o štátnom jazyku nie je namierená proti národnostným menšinám a plne rešpektuje medzinárodné zmluvy a potrebu rozvíjania jazykov národnostných menšín na Slovensku. Jej cieľom je posilniť postavenie slovenského jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku.
Ministerstvo tiež oznámilo, že sankcie za jazykový zákon sa bežných ľudí netýkajú a budú sa týkať podnikateľov a fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb.
Cieľom novely zákona je tiež eliminácia používania cudzích výrazov, ktoré prenikajú do úradného a verejného styku aj napriek tomu, že existujú ich plnohodnotné ekvivalenty v slovenskom jazyku. Novelou sa má tiež zjednodušiť geografické označovanie miest, obcí, ulíc, námestí a kultúrnych pamiatok.