Kvalita života seniorov a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Úvod

Starnutie populácie je globálny demografický trend, ktorý prináša množstvo výziev, ale aj príležitostí. Kvalita života seniorov sa stáva čoraz dôležitejšou témou, pretože starší ľudia tvoria rastúcu časť populácie. Slovenská populácia starne a táto demografická zmena má významný vplyv na sociálne a ekonomické aspekty života v krajine. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov na Slovensku, s dôrazom na sociálno-ekonomické aspekty. Cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku.

Starnutie populácie: Demografický trend s rozsiahlymi dôsledkami

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov.

V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.

Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) informoval pri príležitosti Európskeho dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami, že "index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2, v roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107." To znamená, že počet osôb v poproduktívnom veku je vyšší ako počet osôb v predproduktívnom veku.

Najnižší index starnutia podľa SODB 2021 vykazuje Prešovský kraj (81,21), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 808 931 žije 119 815 obyvateľov v poproduktívnom veku, teda 14,8 percenta. Naopak, najvyšší index starnutia je v Nitrianskom kraji (135,12), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 677 900 je v poproduktívnom veku 126 278 obyvateľov, čo tvorí 18,6 percenta. Index starnutia medzi sčítaniami najmenej narastal v Bratislavskom kraji (104).

Prečítajte si tiež: Život seniorov a jeho kvalita

V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Kvalita života seniorov: Viacrozmerný koncept

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod.

Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva.

Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Prečítajte si tiež: Život seniorov

Sociálne služby a zdravotná starostlivosť o seniorov na Slovensku

Článok popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrátane inštitucionálnej starostlivosti. Venujú sa aj témam odchodu do dôchodku a systému dôchodkového zabezpečenia.

Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) upozornila, že najmä počas leta nemajú opatrovateľky vyhovujúce pracovné podmienky, čo spôsobuje nezáujem a nedostatok opatrovateliek, ako aj horšiu kvalitu starostlivosti o seniorov. KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.

Inštitucionálna starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.

Postavenie seniorov na trhu práce a dôchodkové zabezpečenie

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb.

V súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne, najčastejšie ide o administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržbu či stráženie objektov.

Prečítajte si tiež: Analýza kvality života seniorov podľa Dvořáčkovej

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia.

Dôchodky predstavujú obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok, ktorý je poskytovaný zo starobného poistenia, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Podľa najnovších informácií sa dôchodkové dávky v roku 2019 zvýšili buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bolo pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok bol nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýšila o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, išlo o sumu 8,30 €.

Veková diskriminácia (Ageizmus)

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp.

Ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Prieskum sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov

Realizovaný výskum sa zameriaval na analýzu a komparáciu výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod.

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy a na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old. Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov.

Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Dotazník bol doplnený o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov bola použitá deskriptívna analýza, kontingenčné tabuľky a grafy. Na overenie hypotéz bol použitý neparametrický chí-kvadrát.

V čase skúmania sa 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova.

Prieskum bol realizovaný v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD. Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

• Fungovanie zmyslov
• Nezávislosť
• Naplnenie
• Sociálne zapojenie
• Smrť a umieranie
• Blízke vzťahy

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov, z toho 37 v Slovenskej republike (20 zo zariadenia J. Schoppera a 17 zo zariadenia PATRIA) a 39 v Rakúsku.

Výsledky prieskumu kvality života v jednotlivých doménach

• Fungovanie zmyslov: V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.
• Nezávislosť: Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. V tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v zariadeniach v Rakúsku.
• Naplnenie: Priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj v tejto doméne je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach.
• Sociálne zapojenie: Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58.
• Smrť a umieranie: Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09.
• Blízke vzťahy: Vyššie skóre bolo zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36.

Porovnanie kvality života seniorov v zariadeniach a v domácom prostredí v Rakúsku

Pri porovnávaní dvoch rakúskych zariadení (Hilfswerk Wiental z Pressbaum, kde bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť a RENNWEG z Viedni) bolo zistené, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti.

Najnižšie a najvyššie skóre v doménach kvality života

Najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne "Smrť a umieranie" (2,67). Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku (3,09). Doména "Sociálne zapojenie" mala v slovenských zariadeniach tiež nízke priemerné skóre (2,67).

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov

Kvalitu života seniorov ovplyvňuje mnoho faktorov, vrátane zdravotného stavu, psychického a emocionálneho prežívania, schopnosti adaptácie, participácie na spoločenskom živote, spôsobu trávenia voľného času a kvality sociálnych vzťahov.

Znižovanie kvality života v období starnutia

V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života. K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká.

Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, rozhodli sme sa venovať pozornosť tejto problematike. Neustála zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb.

tags: #kvalita #života #seniorov #faktory