Postup pri pracovnom úraze a práceneschopnosti (PN) na Slovensku

Ročne sa na Slovensku stane približne desaťtisíc pracovných úrazov. Hoci je úrazov stále veľa, klesá počet závažných pracovných úrazov. V tomto článku nájdete ucelený prehľad o postupoch a povinnostiach, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade, že dôjde k pracovnému úrazu a následnej práceneschopnosti.

Definícia pracovného úrazu

Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov.

Pracovný úraz je definovaný v Zákonníku práce, ako zdravotné poškodenie či zranenie, ktoré sa zamestnancovi stalo počas vykonávania jeho pracovných povinností alebo v súvislosti s plnením týchto pracovných záležitostí, a to bez toho, aby si ho spôsobil vedome on sám. Teda pracovný úraz vzniká na základe vonkajších vplyvov, ktoré môžu byť násilné, krátkodobé alebo náhle.

Druhy pracovných úrazov

Pracovný úraz nemusí spôsobiť ani krátkodobú pracovnú neschopnosť - poškodený zamestnanec sa často hneď po ošetrení vráti späť do práce. Iné pracovné úrazy spôsobujú dlhotrvajúci výpadok z práce - ak práceneschopnosť je dlhšia ako tri kalendárne dni alebo došlo k smrti, tak pracovný úraz sa označí ako registrovaný pracovný úraz (§ 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z.). Ak pracovný úraz spôsobí vážnu poruchu zdravia alebo ochorenie [pozri § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z.] či až smrť [§ 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.], ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví alebo o pracovný úraz s následkom smrti (smrteľný pracovný úraz). Aký je pracovný úraz - „obyčajný“ alebo „závažný“ - to často rozoznajú aj neodborníci. Rozhodné slovo pri jeho zatriedení však má zdravotnícke zariadenie, ktoré poškodenému zamestnancovi po pracovnom úraze poskytlo zdravotnú starostlivosť. Tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (§ 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.

Prvé kroky po vzniku pracovného úrazu

1. Vyhľadajte lekársku pomoc: Mali by ste vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie.
2. Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je toho schopný, ako aj svedok vzniku pracovného úrazu (iný zamestnanec alebo iná osoba) oznámia vznik pracovného úrazu okoliu, vedúcemu zamestnancovi a na určené telefónne číslo vo firme (ohlasovňu mimoriadnych udalostí).
3. Zabezpečenie miesta úrazu: Každý zamestnanec vykoná úkony nevyhnutné na ochranu zraneného, na zamedzenie ďalšej škody (napr. sprístupní príchod k poškodenému, odpojí prívod plynu, vypne elektrinu, odsunie zraneného z nebezpečného miesta a pod.) a poskytne zranenému prvú pomoc.
4. Dokumentácia: Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty súvisiace s úrazom a liečbou.

Postup zamestnávateľa po vzniku pracovného úrazu

1. Opatrenia na pracovisku: Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.
2. Informovanie inšpektorátu práce: V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu. Zamestnávateľ bezodkladne ohlási miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví.
3. Vyšetrenie príčin: Objektívne a dôsledné zistenie okolností a príčin vzniku každého pracovného úrazu je predpokladom na navrhnutie nápravných opatrení, ktoré pomôžu vyvarovať sa ďalším podobným mimoriadnym udalostiam. Pri vyšetrovaní musia byť zohľadnené informácie poškodeného zamestnanca, vyjadrenia svedkov úrazu i príslušné písomnosti. Preskúmané musia byť zaužívané pracovné postupy a stav zariadení použitých pri tej práci, pri ktorej pracovný úraz vznikol. K vyšetrovaniu príčin registrovaného pracovného úrazu zamestnávateľ prizve aj zástupcu zamestnancov pre BOZP príslušného pre pracovisko, na ktorom úraz vznikol.
4. Záznam o úraze: Zamestnávateľ je povinný do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa výsledkov šetrenia príčin jeho vzniku spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorého vzor je uvedený vo vyhláške č. 500/2006 Z. z. Vyplnený záznam zašle do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, príslušnému inšpektorátu práce alebo inému orgánu dozoru nad BOZP, ktorému podlieha, a tiež poškodenému zamestnancovi, resp.
5. Preventívne opatrenia: Na záver vyšetrovania sa vyberie a zrealizuje súbor preventívnych a ochranných opatrení zameraných na predchádzanie podobných pracovných úrazov.

Práceneschopnosť (PN) po pracovnom úraze

Potrebné dokumenty a postup pri vystavení PN

Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy. Ak ochoriete a lekár vám naordinuje práceneschopnosť, je dôležité vedieť, aké kroky treba podniknúť a ktoré dokumenty sú potrebné. Lekár vám vystaví tlačivo "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti", ktoré má 5 častí:

Prečítajte si tiež: Lekár na dôchodku a plat

• Zelený lístok (I. diel): Táto časť vám ostáva počas celej doby trvania PN.
• Červená časť (II. diel):
• Čierna časť (IIa. diel):
• III. diel (Hlásenie o dočasnej pracovnej neschopnosti): Táto časť je určená len pre Sociálnu poisťovňu a odosiela ju lekár, ktorý PN vystavil.
• IV. diel (Oznámenie o skončení PN): Lekár vám ho odovzdá pri ukončení PN.

Postup pri vystavení PN:

1. Návšteva lekára: Lekár určí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a určí liečebný režim. V ePN lekár vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.
2. Informovanie zamestnávateľa: Bezodkladne informujte svojho zamestnávateľa o PN.
3. Doručenie PN zamestnávateľovi: Odovzdajte zamestnávateľovi príslušné diely PN.
4. Kontrola u lekára: Na kontrolu si berte so sebou zelený lístok.
5. Ukončenie PN: Pri ukončení PN vám lekár odovzdá IV. diel, ktorý odovzdáte zamestnávateľovi.

Dôležité aspekty PN:

• Podpis: Nezabudnite potvrdenie o PN podpísať. Bez podpisu Sociálna poisťovňa nemôže dávku vyplácať.
• Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. oddielu uveďte, ako má Sociálna poisťovňa dávku vyplácať (hotovosť alebo účet). Ak v hotovosti, môžete si vybrať, či na adresu trvalého pobytu alebo na inú adresu. Ak na účet, doplňte číslo účtu vo formáte IBAN.
• Viac pracovných vzťahov: Ak máte viac zamestnaní naraz, z ktorých platíte nemocenské poistenie, mali by ste si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
• Úraz: Ak ste PN kvôli úrazu, je potrebné priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Môžete mať nárok na úrazový príplatok.

Elektronická PN (ePN)

V súčasnosti sa čoraz viac využíva elektronická PN (ePN), ktorá zjednodušuje a zefektívňuje celý proces. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN:

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje, Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní).

Informácie pre zamestnávateľa od Sociálnej poisťovne:

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Sociálna poisťovňa nesmie oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ani vychádzky zamestnanca počas PN. Tieto údaje má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.

Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Prečítajte si tiež: Príspevok na chodítko od poisťovne

Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa.

ePN a nový pracovný pomer:

Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Finančné náhrady počas PN

Kto platí PN pri pracovnom úraze?

Odpoveď je jednoznačná. Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy.

Úrazový príplatok:

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

Čo ešte platí zamestnávateľ pri pracovnom úraze?

Platí, že za škodu pri pracovnom úraze nesie zodpovednosť vždy zamestnávateľ. Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom.

Prečítajte si tiež: Osoby so zdravotným postihnutím

Životné poistenie a poistenie práceneschopnosti:

V prípade, že máte životné poistenie s doplnkovým poistením úrazu, môžete získať ďalšie peniaze od poisťovne. Platí to aj pre doplnkové poistenie práceneschopnosti, ktorým si zabezpečíte výplatu dennej dávky počas doby, keď nie ste schopný vykonávať svoju bežnú prácu. Poistné plnenie môžete použiť na pokrytie liečebných, ale aj bežných výdavkov, akými sú nájom, splátky hypotéky, účty či leasing.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti:

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Dobrovoľné nemocenské poistenie a materská

Pre budúce mamičky, ktoré si platia dobrovoľné nemocenské poistenie, je dôležité vedieť, ako sa vypočítava materská dávka. Výška materskej závisí od vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné. Ak si platíte maximálny vymeriavací základ, materská by mala byť vyššia. Presný výpočet je však komplexný a závisí od individuálnej situácie.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s BOZP

Všeobecné povinnosti zamestnávateľov v prípade, keď vznikne pracovný úraz a na iné dôsledky mimoriadnych situácií, upravuje § 8 zákona č. 124/2006 Z. z. Musia plánovať, prichystať a vykonať všetky organizačné, personálne a materiálne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné a potrebné [§ 147 ods. 1 Zákonníka práce i § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. Vykonať nevyhnutné a potrebné opatrenia znamená, že zamestnávateľ má na pracoviskách k dispozícii dostatok potrebných materiálnych a vecných prostriedkov, organizačné zabezpečenie a spôsobilé osoby, ktoré sú potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci. Zamestnávatelia musia dopredu [§ 8 ods. 1 písm. a) a b) a § 17 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. vo vnútornom predpise určiť spôsob ohlásenia vzniku pracovného úrazu (mimoriadnej situácie) a písomne určiť postup pri záchranných prácach, prípadnej evakuácii, vzniku pracovného úrazu a poskytnutí prvej pomoci - napríklad formou havarijného a traumatologického plánu.

Zamestnávatelia musia:

• vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami na zvládnutie vzniknutého stavu, ktoré zahŕňajú aj prostriedky na poskytnutie prvej pomoci.
• určiť a zabezpečiť potrebné technické prostriedky, materiály, asanačné prípravky, lieky a zdravotnícke zariadenie na poskytnutie prvej pomoci a tiež zariadenia potrebné na prevoz zranených.
• vopred vykonať opatrenia, aby sa sami zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia. O činnosti a konaní po vzniku pracovného úrazu (mimoriadnej situácie) musia byť oboznámení zamestnanci, ktorých sa tieto opatrenia týkajú.
• zabezpečiť potrebný styk s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami. Na ten účel sa identifikujú príslušné (najbližšie) zariadenia, prednostne zamestnávateľove, najmä ohlasovňa takej udalosti.

Evidencia pracovných úrazov

Zamestnávateľ vedie evidenciu (§ 17 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z.) všetkých pracovných úrazov spolu s údajmi potrebnými na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak by sa pôvodný „obyčajný“ pracovný úraz zmenil na registrovaný. Túto evidenciu i záznamy o registrovaných pracovných úrazoch archivuje najmenej 5 rokov [§ 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z.]. Rovnako zamestnávateľ eviduje aj iné úrazy ako pracovné a nebezpečné udalosti [§ 3 písm. j) zákona č. 124/2006 Z.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Ak zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bolo poškodené zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), za škodu tým vzniknutú zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere (§ 195 ods. 1 Zákonníka práce). Za túto škodu objektívne zodpovedá tento zamestnávateľ, aj keď dodržal povinnosti (§ 195 ods. Škoda, za ktorú zodpovedá zamestnanec, sa určí podľa miery jeho zavinenia (§ 196 ods. 3 Zákonníka práce) v prípade, že zamestnávateľ sa čiastočne zbavil zodpovednosti. Zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vyslal na rekondičný pobyt, zodpovedá rovnako za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na programe rekondičného pobytu alebo v priamej súvislosti s ním, a to aj pri ceste na rekondičný pobyt a späť a počas stravovania a osobného voľna v rekondičnom objekte; táto zodpovednosť sa netýka škody, ktorá vznikla pri povolenej, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovanej vychádzke [§ 11 ods. 18 zákona č. 124/2006 Z. Zamestnávateľ zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri práci podľa uzatvorenej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce) alebo v priamej súvislosti s výkonom práce, práve tak ako zamestnancovi v pracovnom pomere (§ 225 ods.

Úrazové poistenie zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ (ale nie živnostník, ktorý nie je zamestnávateľom) je zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistený v úrazovom poistení pre prípad poškodenia zdravia alebo smrti v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi od toho dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a končí dňom, v ktorom nezamestnáva ani jedného zamestnanca (§ 24 zákona č. 461/2003 Z. Sociálna poisťovňa vykonáva úrazové poistenie zamestnávateľa a poskytuje z neho dávky. Zamestnávateľ po vzniku pracovného úrazu je povinný príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (§ 231 zákona č. 461/2003 Z. Úraz, ktorý zamestnanec utrpel, nie je pracovným úrazom. Zamestnanec alebo príslušná osoba uplatňuje svoj nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Mimo dávky poskytované z úrazového poistenia zamestnanec, ktorého zdravie bolo poškodené, má nárok, aby mu zamestnávateľ (§ 198 ods.

Prevencia pracovných úrazov

Dobrou správou je, že správnymi preventívnymi opatreniami je možné výrazne znížiť riziko pracovných úrazov. Nezabúdajte preto na nosenie ochranných prostriedkov ako sú prilba, okuliare, rukavice, dodržiavanie pracovných postupov a dostatočné pauzy, ktoré znižujú chybovosť a úrazovosť. Ak spozorujete riziko na pracovisku, okamžite to nahláste nadriadenému.

Prevenciou pracovného úrazu je realizácia opatrení potrebných na zaistenie ochrany života a zdravia zamestnancov v obvyklom pracovnom procese tak, aby k pracovnému úrazu nedošlo. Uplatňujú sa opatrenia, ktoré sú adekvátne fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným nebezpečenstvám, ktoré v práci reálne sú alebo sa môžu vyskytnúť. Dôležité je, aby zamestnávateľ zohľadňoval požiadavky na zaistenie BOZP už pri zaobstarávaní stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov aj z toho hľadiska, na čo budú používané a ako budú používané. Musí dbať na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na pracovisku a na nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z ich používania. Prevencii tiež napomáha využitie skúseností z tých pracovných úrazov, ktoré sa už stali v minulosti. Ich analýzou možno určiť opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravie nepoškodzujúcu prácu.

Na to, aby nedochádzalo k žiadnym pracovným úrazom, alebo aby sa minimalizoval vznik týchto úrazov na pracovisku je potrebné prijať isté preventívne opatrenia. Prvým krokom k prevencii pracovných úrazov je vzdelávanie a školenie zamestnancov a to hlavne v oblasti BOZP. To znamená, že každý zamestnanec by mal byť dôkladne oboznámený s bezpečnostnými predpismi, postupmi a rizikovými faktormi spojenými s ich prácou. Školenia by mali zahŕňať používanie ochranných pomôcok, správne techniky zdvíhania ťažkých bremien, ako aj identifikáciu a riešenie potenciálnych nebezpečných situácií. Takéto školenia sú aj zo zákona a mali by byť pravidelne vykonávané každé tri roky, avšak v niektorých prevádzkach je ich periodicita častejšia.

Dôležitou súčasťou prevencie pracovných úrazov je aj pravidelná údržba pracovných prostriedkov a vybavenia. Zabezpečenie, že všetky nástroje a stroje sú v správnom stave a bezpečne fungujú, môže výrazne znížiť riziko nebezpečných situácií. Pri pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú nosenie pracovného vybavenia, či už sú to helmy, respirátory, pracovné oblečenie, okuliare a rôzne iné chrániče je potrebné, aby zamestnanci túto skutočnosť vedeli a prísne dodržiavali nosenie týchto ochranných pomôcok.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

tags: #lekar #postup #pri #pracovnom #uraze #PN