
Stravovanie zamestnancov predstavuje významnú oblasť pracovného práva, ktorá je upravená Zákonníkom práce a ďalšími súvisiacimi predpismi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o nároku na stravné zamestnanca, a to aj v špecifických prípadoch, ako sú diéty, pracovné cesty a zmeny v legislatíve. Dôraz bude kladený na podmienky, za ktorých zamestnancovi vzniká nárok na stravovanie, formy zabezpečenia stravy a výšku príspevkov zamestnávateľa.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy vo všetkých zmenách. Stravovanie má byť zabezpečené priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov rôznymi spôsobmi:
Poskytované stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy. To znamená, že strava by mala obsahovať potrebné výživové hodnoty podľa odporúčaných výživových dávok pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Súčasťou stravy musí byť aj vhodný nápoj, ktorým môže byť len nealkoholický nápoj. Strava musí byť podaná priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, aby sa zamestnanec stihol vrátiť na pracovisko v rámci prestávky na odpočinok a jedenie.
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov. Výška príspevku je stanovená ako príspevok na jedno hlavné jedlo a je určená Zákonníkom práce.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Okrem toho môže zamestnávateľ poskytovať príspevok zo sociálneho fondu, ktorého výška nie je limitovaná a je dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo určená zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže prispievať na stravovanie aj z vlastných prostriedkov formou zamestnaneckého benefitu, ktorý je však zdaniteľný.
Poskytovanie stravného počas pracovných ciest je povinnosťou zamestnávateľa a je presne vymedzené zákonom. Každý zamestnanec má nárok na stravné počas pracovných ciest v závislosti od ich trvania a miesta. Výška príspevku závisí od dĺžky trvania cesty.
Ak je zamestnancovi zabezpečená strava v rámci ubytovania alebo podujatia, výška stravného sa môže znížiť. Pri pracovných cestách kratších ako 5 hodín nie je stravné povinné.
Zamestnávateľ môže krátiť stravné, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie. Konkrétne:
Stravné sa nekráti, ak zamestnanec nemohol stravovanie využiť z vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Špecifickým prípadom je zamestnanec s diétou, ktorý objektívne môže konzumovať len osobitný druh stravy, ktorú zamestnávateľ nemôže zabezpečiť. V takýchto prípadoch sa odstraňuje diskriminácia a zamestnávateľ by mal zvážiť poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Finančný príspevok na stravovanie je predmetom dane zo závislej činnosti a nevzťahuje sa naň oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve týkajúce sa stravného, pretože sa môžu meniť sumy stravného, minimálna hodnota stravovacích poukážok a maximálny príspevok zamestnávateľa. Napríklad, od 1. decembra 2025 sa opäť zvyšujú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách.
Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nakupuje stravné lístky pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Hodnota stravy je 5,90 eura.
Podnikateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa a nakupuje pre nich stravovacie poukážky v hodnote 6,50 eura za jednu poukážku. Daňovým výdavkom na nákup jednej stravovacej poukážky na stravovanie zamestnanca v období do 31.8.2024 môže byť maximálne suma 4,29 eura (čo je 55 % z hodnoty stravného 7,80 eura) a od 1.9.2024 suma 4,57 eura (čo je 55 % z hodnoty stravného 8,30 eura).
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov nákupom stravovacích poukážok prostredníctvom sprostredkovateľa v hodnote 6,50 eura. Jednému zamestnancovi, ktorý sa nemôže stravovať obvyklým spôsobom zo zdravotných dôvodov, čo preukázal lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume 5 eur na jedno jedlo. Nakoľko podľa § 152 ods.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie a prispievať na stravovanie, o osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pre bývalých zamestnancov, konateľov spoločnosti, starostov obcí a pod.