Materská Dávka pre Začínajúcu Živnostníčku: Všetko, Čo Potrebujete Vedieť pre Bezproblémové Získanie Podpory! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

11. February 2026

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nárok začínajúcej živnostníčky na materskú dávku na Slovensku. Vysvetľuje rozdiel medzi materskou dovolenkou a materským, podmienky nároku na materské, výpočet výšky materského, ako aj možnosti optimalizácie dávky. Tiež sa zaoberá otázkou, ako kombinovať poberanie materského s podnikaním a aké povinnosti má živnostníčka voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Úvod do Materskej Dávky pre Živnostníčky

Živnostníčky a živnostníci nemajú nárok na materskú dovolenku v zmysle Zákonníka práce. Materská dovolenka je totižto voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Avšak, po splnení zákonom stanovených podmienok, majú živnostníci nárok na peňažnú dávku materské, vyplácanú zo Sociálnej poisťovne. Táto dávka má kompenzovať stratu príjmu v období starostlivosti o dieťa.

Materská Dovolenka vs. Materské: Rozdiel je Zásadný

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a týka sa výlučne žien v postavení zamestnankýň. Ide o voľno, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, materská dovolenka neplatí (keďže ju živnostník nemôže dať sám sebe). Napriek tomu, živnostník môže po splnení určitých podmienok poberať materské zo Sociálnej poisťovne.

Kto Môže Poberať Materské? Nielen Matka Dieťaťa

Materské môže poberať nielen živnostníčka - matka dieťaťa, ale aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku. V prípade, že sa otec stará o dieťa v období do šiestich týždňov po pôrode, môže poberať tzv. otcovské materské. Poskytovanie materského matke má veľa spoločných znakov s poskytovaním materského otcovi dieťaťa, napríklad čo sa týka rozhodujúceho obdobia, výpočtu dávky a podobne.

Podmienky Nároku na Materské pre Živnostníkov

Živnostníčka má nárok na materské, ak v čase nástupu na materskú dovolenku je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po zániku poistenia. Musí byť buď povinne nemocensky poistená, alebo využiť inštitút dobrovoľného nemocenského poistenia, ak jej ešte nevzniklo povinné poistenie. Rovnako aj v prípade, že jej v čase nástupu na materskú plynie ochranná lehota. Ak splní aj ostatné zákonom stanovené podmienky - materské sa jej vypočíta ako 75 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Podmienky rodičovského príspevku pre SZČO

Pre nárok na materské musí živnostníčka, resp. živnostník spĺňať nasledovné podmienky:

Aktívne nemocenské poistenie: Musí byť nemocensky poistená (t. j. platiť odvody do Sociálnej poisťovne) alebo byť v ochrannej lehote. Ak ide o otca živnostníka, musí rovnako splniť podmienku aktívneho nemocenského poistenia.
Doba nemocenského poistenia: Musí byť nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred dňom začatia poberania materského (resp. prevzatia dieťaťa do starostlivosti). Do tohto obdobia sa započítava aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
Žiadne dlhy v Sociálnej poisťovni: Nesmie mať nedoplatky na poistnom v Sociálnej poisťovni presahujúce 5 eur. Táto podmienka sa vzťahuje len na SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby.

Ochranná Lehota

Ak osoba nemá aktívne nemocenské poistenie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom období:

sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie),
osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu,
osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia (vysvetlenie: žena stratí zamestnanie a následne otehotnie v období 180 dní od straty tohto zamestnania, plynie jej ochranná lehota osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).

Výpočet Výšky Materského: Ako sa Stanovuje Dávka?

Výška materskej dávky živnostníka, a rovnako aj živnostníčky, je vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Denný Vymeriavací Základ (DVZ)

DVZ pre zistenie výšky materského sa vypočíta ako: súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.

Rozhodujúce Obdobie

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťujú príjmy na výpočet DVZ. Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:

Prečítajte si tiež: Živnostník a rodičovský príspevok

ak bolo poistenie aktívne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je celý predchádzajúci kalendárny rok (pri nástupe na materské v aktuálnom roku),
ak vzniklo neskôr, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca pred nástupom na materské.

Pravdepodobný Denný Vymeriavací Základ (PDVZ)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.

Príklad Výpočtu Materského

Napríklad, ak živnostník platil počas roka minimálne sociálne odvody (zo základu 715 eur), jeho denný vymeriavací základ mu vyjde 23,5068 eur. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 17,63 eur na deň.

Minimálna a Maximálna Výška Materského

Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne ani sumu rodičovského príspevku (t. j. v roku 2026 sumu 364,80 eur), rozdiel sa poistencovi doplatí.

Aj výška materského je ohraničená. Pre aktuálny rok platí maximálny DVZ vo výške 62,7288 €. Maximálne materské je 75 % z tejto sumy, t. j. 47,0466 € na deň.

Ako Získať Maximálne Materské?

V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 100,2083 eura. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 75,1562 eura, čo je 75 % z DVZ.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

pri 30-dňovom mesiaci: 2 254,69 eura,
pri 31-dňovom mesiaci: 2 329,84 eura.

Na to, aby živnostníčka v roku 2026 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne. Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2024, ktorá bola 1 524 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2026.

Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.

Dá sa výška materského ovplyvniť? Áno, živnostníčka má možnosť:

dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.

Ďalšie možnosti ako získať čo najvyššiu materskú:

Platiť odvody z maximálneho vymeriavacieho základu za rok, ktorý predchádza nástupu na materskú dovolenku.
Kombinácia platenia povinných a dobrovoľných odvodov do Sociálnej poisťovne a následne čerpanie materského aj z dobrovoľného, aj z povinného poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie platené aspoň 270 dní).
Pozastavenie živnosti a zamestnanie sa na minimálne obdobie 90 dní pred nástupom na materskú dovolenku s hrubou mzdou vo výške predstavujúcou maximálny vymeriavací základ.

Žiadosť o Materské: Postup Krok za Krokom

Ak podáva žiadosť o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v našom prípade by šlo o povinne nemocensky poistenú SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a od kedy si uplatňuje nárok na materské. Vyplniť je potrebné tiež vyhlásenie, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a o spôsobe poukazovania dávky. Od určitého dátumu dôjde k zjednodušeniu pri žiadaní o materské matkou. Dávka materské bude spracovávaná bez potreby podania žiadosti poistenkyňou. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.

Materské pre Otcov: Rastúci Trend

Aj keď sa o materskej často hovorí najmä v súvislosti s matkami, čoraz viac žien sa rozhoduje, že po skončení vlastnej materskej nastúpia späť do práce a starostlivosť o dieťa prevezme otec, pričom poberá materské. Podmienky na priznanie materského sú u otca rovnaké ako u matky, rozdiel je len v dĺžke poberania dávky.

Ako Dlho Môže Otec Poberať Materské?

28 týždňov pri štandardnom nároku,
31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.

Kedy Si Môže Otec Požiadať o Materské?

Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala. Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie. Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.

Príklady: Materské pre Otca Zamestnanca a SZČO

Príklad otec zamestnanec

Pán Ján žiada o materské od 2. apríla 2026. Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára 2022, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok 2025. V roku 2025 mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.

Súčet vymeriavacích základov (hrubých miezd): 21 000 eur
Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 25 = 340 dní
Denný vymeriavací základ (DVZ): 21 000 / 340 = 61,7647 eur

Výpočet materského:

Denná dávka materského (75 % z DVZ): 61,7647 × 0,75 = 46,3235 eur
30-dňový mesiac: 30 × 46,3235 = 1 389,71 eur
31-dňový mesiac: 31 × 46,3235 = 1 436,03 eur

Ján tak počas poberania materského dostane mesačne približne 1 390 až 1 436 eur, v závislosti od dĺžky mesiaca.

Príklad otec SZČO

Pán Jozef je SZČO od roku 2021. Na základe daňového priznania za rok 2024 mu od 1. júla 2025 vzniklo povinné nemocenské poistenie. Od júla do decembra 2025 si platil poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý pre rok 2026 predstavuje 914,40 eur mesačne. Ak Jozef požiada o materské od 2. apríla 2026, ku tomuto dátumu už splní podmienku minimálne 270 dní trvania nemocenského poistenia.

Rozhodujúcim obdobím je 1. júl - 31. december 2025 (6 mesiacov).
Súčet vymeriavacích základov: 6 × 914,40 = 5 486,40 eur
Počet dní plateného poistenia: 184 dní
Denný vymeriavací základ (DVZ): 5 486,40 / 184 = 29,8174 eur

Výška materského:

Denná dávka (75 % z DVZ): 29,8174 × 0,75 = 22,3631 eur
30-dňový mesiac: 30 × 22,3631 = 670,89 eur
31-dňový mesiac: 31 × 22,3631 = 693,25 eur

Rodičovský Príspevok: Alternatíva po Materskom

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské. Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr. ak dieťa trpí dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.

Odvody Počas Poberania Materskej Dávky: Čo Platiť a Čo Nie?

Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne.

Príklad: Úspora na Odvodoch Počas Materskej

Pán Jozef poberá materské od 2. apríla 2026. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2026. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky. Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 914,40 eur mesačne (minimálny VZ v roku 2026).

Apríl 2026 (na materské nastupuje 2. 4.)
- Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl.
- Denný vymeriavací základ: 914,40 / 30 = 30,48 eur
- Alikvotný vymeriavací základ za apríl: 30,48 × 1 = 30,48 eur
- Výpočet poistného za 1 deň v apríli:
  - nemocenské poistenie (4,4 %): 1,34 eur
  - starobné poistenie (18 %): 5,49 eur
  - invalidné poistenie (6 %): 1,83 eur
  - rezervný fond solidarity (4,75 %): 1,45 eur
  - Spolu: 10,11 eur
- Úspora oproti plnej platbe (303,11 eur): 293,00 eur
Máj až september 2026
- Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.
- Celková úspora za 5 mesiacov: 303,11 × 5 = 1 515,55 eur
Október 2026 (materské končí 13. 10.)
- Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní.
- Denný vymeriavací základ: 914,40 / 31 = 29,50 eur
- Vymeriavací základ za október: 29,50 × 18 = 531,00 eur
- Výpočet poistného za 18 dní:
  - nemocenské poistenie (4,4 %): 23,36 eur
  - starobné poistenie (18 %): 95,58 eur
  - invalidné poistenie (6 %): 31,86 eur
  - rezervný fond solidarity (4,75 %): 25,22 eur
  - Spolu: 176,02 eur
- Úspora oproti plnej platbe (303,11 eur): 127,09 eur

Celková úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne počas materskej v roku 2026 = 1 935,64 eur.

Zdravotné Poistenie Počas Materskej

Počas poberania materského je Jozef poistencom štátu, takže:

nie je povinný platiť zdravotné odvody ako SZČO,
nevzťahuje sa naňho minimálny vymeriavací základ,
výška zdravotných odvodov za rok 2025 sa mu vypočíta podľa reálneho základu z daňového priznania, a to môže znamenať ďalšiu úsporu, najmä ak počas roka aktívne nepodnikal.

Práca Počas Poberania Materského: Je to Možné?

Záujem pracovať popri poberaní materského je medzi živnostníčkami stále vysoký, najmä ak výška materskej dávky nedosahuje maximum. Práca popri materskej je povolená, no platia určité pravidlá, ktoré závisia od typu poistenia a formy príjmu.

Zamestnankyne vs. SZČO

Ak žena poberá materské zo zamestnania, nesmie mať v tom istom pracovnom pomere príjem z aktívnej činnosti, inak by stratila nárok na materské. Výnimkou je, ak so zamestnávateľom uzavrie novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o inom druhu práce, ktorá sa vzťahuje na inú pracovnú náplň.

Pre živnostníčky však platia oveľa výhodnejšie pravidlá:

nemusí svoju živnosť rušiť ani pozastavovať,
môže mať neobmedzený príjem z podnikania,
materské sa tým nijako nezníži,
dĺžka poberania materskej dávky sa neskracuje.

Tento prístup umožňuje ženám zachovať kontinuitu v podnikaní, nezdržiavať sa byrokraciou a neprichádzať o klientky či zákazky.

Povinnosti Živnostníka Voči Sociálnej Poisťovni

Živnostník a ani iná SZČO nemá povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne. Platí to pre začínajúce SZČO i pre SZČO, ktoré danú činnosť vykonávajú dlhšie časové obdobie. Sociálna poisťovňa týmto SZČO písomne oznamuje vznik, resp. zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia (povinné poistenie) a pri vzniku tohto poistenia oznámi aj vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na povinné poistenie, dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Ak príjmy SZČO zo samostatnej zárobkovej činnosti (hrubé príjmy bez odpočítania výdavkov) za predchádzajúci rok presiahli zákonom stanovenú hranicu (každý rok sa mení), k 1. júlu (ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak k 1. októbru) vzniká povinné poistenie a je povinná platiť poistné. Ak živnostníkovi vznikne povinné sociálne poistenie, Sociálna poisťovňa vypočíta vymeriavací základ, z ktorého ho bude platiť: na nemocenské poistenie, na starobné, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ vypočíta takto: Čiastkový základ dane (neznížený o zaplatené poistné): koeficient : 12.

SZČO je povinná pri platení poistného uvádzať variabilný symbol, ktorý jej pridelila Sociálna poisťovňa. Okrem neho uvedie správne aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci mesiac - do ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca. Pri platbe poštovou poukážkou alebo bankovom prevode sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 012020).

Ak má poistenec uzatvorených viac poistení - ako SZČO a súčasne aj ako zamestnanec, poistné platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu (hrubý príjem), ktorý dosahuje ako zamestnanec. Ak súčet oboch vymeriavacích základov nepresahuje maximálny mesačný vymeriavací základ, platí poistné v plnej výške aj ako zamestnanec, aj ako SZČO. Ak je súčet vyšší ako maximálny mesačný vymeriavací základ, ako zamestnanec platí poistné v plnej výške a ako SZČO platí poistné z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom zo zamestnania. V prípade, že je hrubý príjem zamestnanca rovnaký ako maximálny vymeriavací základ alebo je vyšší, ako SZČO už neplatí poistné na povinné nemocenské, starobné ani invalidné poistenie.

Ďalšie Dôležité Informácie

Dočasná pracovná neschopnosť: Nárok na ňu má od prvého dňa péenky. Musí mať však včas a správne zaplatené poistné.
Narodenie dieťaťa a dávka materské: Na dávku materské má nárok, ak trvá nemocenské poistenie a spĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Ošetrovanie člena rodiny: Na dávku ošetrovné má SZČO v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny nárok od prvého dňa potreby ošetrovania, ak je nemocensky poistená a má včas a riadne zaplatené poistné.
Pozastavenie živnosti: Ak pozastaví prevádzkovanie živnosti alebo výkon činnosti, je povinná oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie povinného poistenia do 30 dní od pozastavenia živnosti alebo výkonu činnosti prostredníctvom Registračného listu FO.
Penále: Ak poistné nie je zaplatené včas alebo je zaplatené v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále.
Saldokonto: Aktuálny stav platieb na sociálne poistenie si môžu sledovať aj cez tzv. Saldokonto.

Elektronické Služby Sociálnej Poisťovne

Sociálna poisťovňa sprístupnila verejnosti novú možnosť prihlásenia sa do svojich elektronických služieb prostredníctvom občianskeho preukazu s elektronickým čipom - tzv. elektronickou identifikačnou kartou (eID). Zároveň zostáva v platnosti aj doterajší spôsob prihlásenia pomocou tzv. GRID karty.

Zisk vs. Strata: Ako to Ovplyvňuje Povinné Poistenie?

Pre vznik povinného poistenia nie je rozhodujúce, či v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vykázala SZČO stratu alebo zisk. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia sa prihliada výhradne na celkový hrubý príjem, teda na príjem bez odpočítania výdavkov. Ak je SZČO v strate, určí sa jej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v sume minimálneho vymeriavacieho základu.

Dávky pre Živnostníkov: Na Čo Máte Nárok?

Živnostník má od štátu nárok na viaceré dávky:

materské,
nemocenská,
ošetrovné.

Na aké dávky nárok nie je:

dávky v nezamestnanosti a
úrazová dávka.

Optimalizácia Materského: Kreatívne Stratégie

Ak živnostníčka plánuje mať dieťa a ak využije všetky možnosti zákona vo vzťahu podnikateľa a štátu ("dal - dostal"), môže získať benefit. Ďalej však treba vedieť, aké nuansy má budúca matka využiť v trvaní a vo výške poistenia. Zákon napríklad určuje, že musí byť nemocensky poistená 270 dní.

Kreatívna Situácia

Spočíva v tom, že živnostníčka si nemusí platiť vysoké dobrovoľné poistenie celých 10 mesiacov, ale stačí len 6 mesiacov (26 týždňov), pričom môže dostať od štátu.

Postup:

vo fáze plánovania tehotenstva si začne platiť dobrovoľné nemocenské poistenie z najnižšieho možného základu a bude ho platiť 26 týždňov, respektíve nevyhnutných 192 dní
v čase 6 týždňov pred lekárom určeným dňom pôrodu nastúpi na materskú dovolenku a materské sa jej vypočíta z maximálneho vymeriavacieho základu

Klasická Situácia

Živnostníci si obvykle platia poistenie buď z najnižšieho základu, alebo zo základu len o málo vyššieho. Ich výhoda je v tom, že majú dostatočne dlhú históriu poistenia (3 - 4 roky). Ak však chcú získať najvyššiu možnú výhodu plynúcu zo zákona, musia splniť aj podmienku - zrušiť dočasne svoju živnosť.