
Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, existuje systém sociálneho zabezpečenia, ktorý zahŕňa rôzne druhy dávok a dôchodkov. Jednou z možností je aj poberanie polovičného dôchodku, ktorý môže byť kombinovaný s pracovným pomerom. Tento článok sa zameriava na nárok na dávky pri polovičnom dôchodku na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a aktuálne podmienky.
Štát platí zdravotné poistenie za svojich poistencov, medzi ktorých patria:
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Tento inštitút sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Minimálny preddavok sa neuplatňuje na zamestnancov, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu. V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V prípade, ak dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti predstavuje výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.
Ak má stĺpec Neuplatnenie min. Preddavok zamestnanec- dopočet min. v stĺpci Preddavok zamestnanec - dopočet min. ak je suma tohto rozdielu záporná, uvádza sa v stĺpci Preddavok zamestnanec - dopočet min. *V stĺpci Preddavok spolu je suma, ktorá vznikne spočítaním súm v stĺpcoch Preddavok zamestnávateľ + Preddavok zamestnanec + Preddavok zamestnanec - dopočet min.
Minimálny preddavok zamestnanca určený podľa § 16a ods. Zamestnanec bol poistencom štátu 16 dní (od 16. do 31. januára). hodnota. Ustanovenie § 16a ods. 2 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. Ak bola teda osoba 21 dní v januári poistencom štátu (od. hodnota.
Zmena, týkajúca sa minimálneho preddavku neznamená žiadne zmeny v spôsobe evidencie zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení; tu platia rovnaké pravidlá ako doposiaľ. Ak osoba nie je v čase, kedy je na 1 deň prihlásená kódom 2Y ako zamestnanec napr. zároveň zamestnaná u iného zamestnávateľa, nie je SZČO, nie je poistencom štátu, osobou so zdravotným postihnutím, potom sa na túto osobu pravidlá o minimálnom preddavku vzťahujú. Ak bola osoba evidovaná počas celého mesiaca ako zamestnanec s príjmom nižším, ako je suma minimálneho preddavku (napr.
Ak je (po uplatnení ustanovení o minimálnom preddavku) výška odvádzaného preddavku vyššia ako je príjem zamestnanca, zamestnávateľovi po splnení povinnosti podľa § 16 ods. Ak táto osoba súčasne nie je zamestnaná u iného zamestnávateľa, nie je SZČO, nie je poistencom štátu, osobou so zdravotným postihnutím, potom sa na túto osobu pravidlá o minimálnom preddavku vzťahujú. Ak bude za zamestnanca pokladaný celých 31 dní (resp. 30, resp. 28), príjem bude mať nulu a nesplní podmienky podľa § 16a ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Položka „Neuplatnenie minimálneho preddavku na poistné“ bude vyplnená hodnotou TRUE len v prípade ak si zamestnanec u zamestnávateľa uplatnil postup v zmysle § 16a ods. 5 zákona a neuplatňuje dopočet do min. Ak má zamestnávateľ informáciu o tom, že na zamestnanca sa počas celého mesiaca vzťahuje § 16a ods. V prípade ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu podľa §11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 Z. z. tak sa neho vzťahuje výnimka z minimálneho preddavku zamestnanca ( a rovnako aj výnimka z minimálneho poistného zamestnanca v rámci RZ - vid §13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.
Ak sa na zamestnanca nevzťahuje ani jedna z výnimiek podľa §16a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. tak platí minimálne preddavky. V prípade ak bol napr. Ak zamestnanec podpísal zamestnávateľovi oznámenie o neuplatnení dopočtu do minimálneho preddavku, potom platí preddavky z reálne dosiahnutých príjmov v danom mesiaci, v RZ sa uplatňuje minimálne poistné pričom sa zohľadňujú výnimky z minimálneho poistného (§13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. Bude sa prihliadať aj na preddavky zamestnanca aj na preddavky zamestnávateľa nakoľko podľa §13b zákona č. 580/2004 Z.
Minimálne poistné zamestnanca v RZ bude súčet poistného zamestnanca určeného podľa § 13 ods. 1 zo sumy 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu platného k prvému dňu kalendárneho roka a poistného zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca podľa § 13 ods. Ak je za rozhodujúce obdobie rozdiel medzi minimálnym poistným zamestnanca a celkovým skutočným poistným poistenca kladný, poistné zamestnanca určené podľa § 13 ods. V RZZP by pri uplatnení OP mohol mať preplatok ?
Podpísané oznámenie na uplatnenie OP na mesačnej báze sa pre zamestnanca oplatí iba pri príjme cca 330,-eur/mesiac, nakoľko celková suma odvedeného preddavku za spoločnosť za mesiac, kryje celú sumu minimálneho preddavku a v RZZP nevznikne zamestnancovi nedoplatok ?
Aj na takého zamestnanca sa vzťahuje minimálny preddavok, avšak len jeho alikvótna časť pripadajúca na dni kedy nebol zároveň považovaný za poistenca štátu z titulu poberania náhrady príjmu a nemocenského (§11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Podľa §12 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň, t. j. bude sa platiť z reálne dosiahnutého príjmu ( pretože sa na neho vzťahuje §16a ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.. Aj v RZ sa uplatňuje minimálne poistné (a aj tu platia výnimky z minimálneho poistného vid §13b zákona č. 580/2004 Z.
Podľa §16a ods. 5 ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa zamestnanec rozhodnúť, že postup podľa odseku 4 si neuplatní. Ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu podľa §11 ods. 7 a 8 tak sa na neho vzťahuje výnimka. Aj v ročnom zúčtovaní platí výnimka - viď § 13b ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. - Minimálne poistné zamestnanca určené podľa odseku 1 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec osobou podľa §11 ods. Zamestnávateľovi zamestnanec oznámi túto skutočnosť v zmysle §16a ods.5 do ôsmich dní odo dňa jej zmeny. V prípade, že zamestnanec opatrovateľský príspevok poberá od minulého roku a zamestnávateľ takúto informáciu nemá, mala byť splnená podmienka do 08.01.2023. Ak túto skutočnosť oznámi oneskorene a zamestnávateľ bude výnimku uplatňovať až od ďalšieho mesiaca resp.
V ročnom zúčtovaní: Ak je za rozhodujúce obdobie rozdiel medzi minimálnym poistným zamestnanca a celkovým skutočným poistným poistenca kladný, poistné zamestnanca určené podľa § 13 ods. bol poistenec osobou podľa § 11 ods.
Legislatívne zmeny, ako napríklad zmeny vyplývajúce z tzv. MZDA R, môžu mať vplyv na výpočet dôchodkov a dávok.
Podľa zákona o minimálnej mzde, minimálna mzda na rok 2025 tak bude určená v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. Minimálne mzdové nároky pre rok 2025 sa určujú ako sumy pre rok 2020 navýšené o 236 € - o sumu, o ktorú sa v roku 2025 oproti roku 2020 navýšila minimálna mzda (816 € - 580 € = 236 €). Výsledky sa zaokrúhľujú na 3 desatinné miesta matematicky (§ 120 ods. Upozorňujem, že v Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať.
Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov (povinný je pre zamestnávateľov zamestnávajúcich od 49,1 zamestnanca). Príspevok je vo výške 55 % preukázaných výdavkov, najviac suma 275 € za rok 2025 pri plnom úväzku.
Pozor, uplatnenie je možné len vtedy, ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, pričom súčasne daňovník nemá inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31.
Sadzba dane zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 je 15 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. V roku 2025 sú 60 % z príjmov SZČO, súčasne max. Maximálna možná suma daňového bonusu (29 % až 64 % čiastkového základu dane) sa určí podľa počtu vyživovaných detí. V prípade zamestnanca sa pri výpočte mesačných preddavkov na daň berie do úvahy len čiastkový základ dane rodiča, ktorý žiada o daňový bonus.
Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 15730 € (11 x 1430 €, čo bola priemerná mzda zistená za rok 2023). Je max. Je max. Je naďalej max. 380 € mesačne. Pri príjme nad 380 € mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 €. OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov.
Od 1.7.2024 (od 1.10.2024 v prípade podania DP za rok 2023 po 31.3.2024) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods.
Výpočet: 2 x 1430 € = 2860 € … x 12 mesiacov = 34320 € … delené 365 dní = 94,0274 € … Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 94,0273 €. Pre toho, kto sa chystá na materskú v roku 2025, platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp.
Poznámka: V zákone č. 215/2021 Z. z. nie je uvedené, ako sa suma podpory na jedného zamestnanca zaokrúhľuje. Odporúčam sumu podpory na jedného zamestnanca počítať na 4 desatinné miesta a zaokrúhľovať matematicky. Teda tak, ako pri výpočte priemerného hodinového zárobku podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce.
Dôchodky (starobné, predčasné starobné, invalidné, pozostalostné) priznané pred 1. januárom 2025 sa k 1.
PRÍSPEVOK DO II. REFERENČNÁ SUMA PRE PROGRAMOVÝ VÝBER Z II. Podmienkou na výplatu starobného dôchodku formou programového výberu je, že súčet doživotných dôchodkov z I. piliera a z II. Referenčná suma stanovená na rok 2025 je daná podľa § 46da zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení ako suma priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne k 30. novembru 2024. na ktoré vznikol poistencom nárok po 31. za poistencov, ktorí sú alebo boli aj sporiteľmi, sa započítavajú ich starobné dôchodky "fiktívne" nekrátené za obdobie ich účasti v II. pilieri, teda na tieto účely sa započítava suma ich starobného dôchodku vyplácaná Sociálnou poisťovňou v takej výške, ako by v II.
Príloha č. 3a k zákonu č. 461/2003 Z. z. Pre rok narodenia 1967 a mladších sa dôchodkový vek určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. Príloha č. 3b k zákonu č. 461/2003 Z. z. Pre rok narodenia 1967 a mladších sa dôchodkový vek určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č.
Sumy minimálnych dôchodkov sú naviazané na sumu životného minima, ktorá platí k 1. Priemerná mzda 2024 bola 1524 €, predpokladaný nárast za rok max. Vymeriavací základ za rok 2025 by tak mal byť odhadom najmenej 4847 €, resp. Sumy rodičovského príspevku platné k 31. decembru 2024 sa upravujú koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima (1,019).
Zákon č. 233/1995 Z. z. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. Pri zrážke výživného na maloleté dieťa, § 2 ods. Pri zrážke výživného na maloleté dieťa, ak povinným je poberateľ dôchodku, § 2a ods. Pri zrážke prednostných pohľadávok podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem zrážok výživného na maloleté dieťa), § 2 ods. Pri zrážke prednostných pohľadávok podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinným je poberateľ dôchodku (okrem zrážok výživného na maloleté dieťa), § 2a ods.
Dobrý deň,áno môžete. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. na Vami položenú otázku uvádzame, že pracovať 14 hodín denne je v rozpore s § 87 Zákonníka práce, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Navyše, musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.Zamestnávateľ je povinný vyplácať vám mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Ak vám vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin.Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce). Ak ste riadne prihlásená do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za vás odvádza poistné, máte nárok na nemocenské dávky. Ak vás zamestnávateľ vedie na nižší úväzok, než v skutočnosti pracujete, okráda vás aj na odvodoch a dávkach.Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať vám výplatnú pásku. Ak vás vedie na 2 hodiny denne, hoci pracujete 14 hodín, ide o závažné porušenie zákona.Odporúčam Vám obratom kontaktovať inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde môžete podať podnet aj anonymne.Súčasne kontaktujte Sociálnu poisťovňu a preverte na aký úväzok ste prihlásená.
Odpoveď advokáta na pracovné právo:Dobrý deň,ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.Odporúčam:- Predložiť zamestnávateľovi doklad o Vašom zdravotnom stave resp.
A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 64 ods. 1 písm. Podľa § 66 ods. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.
Odpoveď advokáta na pracovné právo:Dobrý deň,výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexituje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Podľa § 69 ods. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľavom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).
Odpoveď advokáta na pracovné právo:Dobrý deň,ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Odpoveď advokáta na pracovné právo:Dobrý deň,ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Počet rokov započítaných do dôchodkového veku: Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j. Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
#