
Pracovný čas je kľúčovým aspektom pracovnoprávneho vzťahu. Jeho rozsah je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy a zamestnávateľ je povinný informovať o jeho rozvrhnutí, ak to nie je dohodnuté v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Základom na určenie rozsahu a rozvrhnutia pracovného času je týždeň. Zákonník práce upravuje rôzne aspekty pracovného času, vrátane jeho dĺžky, rozvrhnutia, prestávok a odpočinku. Tento článok sa zameriava na nárok na životné minimum pri 6-hodinovej pracovnej dobe, pričom zohľadňuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce a súvisiacu legislatívu.
Zákonný pracovný čas zamestnanca v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Pružný pracovný čas: Je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. V rámci pružného pracovného času je určený tzv. základný pracovný čas, kedy je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je doba, kedy zamestnanec na pracovisku byť nemusí, ak má odpracovaný čas.
Prestávky v práci: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny, má mladistvý zamestnanec nárok na prestávku.
Odpočinok zamestnanca: Zákonník práce upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Práca nadčas: Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
Zákonník práce pozná aj tzv. upravený, resp. kratší pracovný čas. Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok ľudí - podľa Eurostatu asi šesť percent. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas a možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Cieľom inštitútu životného minima je zabezpečiť každému občanovi Slovenskej republiky základné podmienky pre uspokojovanie jeho životných potrieb na úrovni, ktorá zodpovedá dôstojnej životnej úrovni.
Výška životného minima sa každoročne upravuje. Sumy životného minima sú upravené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Ak príjem fyzickej osoby alebo rodiny nedosahuje úroveň životného minima, môže mať táto osoba alebo rodina nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi je súbor dávok a príspevkov, ktorých cieľom je zabezpečiť príjem na úrovni životného minima a pomôcť osobám v hmotnej núdzi prekonať nepriaznivú sociálnu situáciu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Pri 6-hodinovej pracovnej dobe je dôležité posúdiť, či príjem zamestnanca dosahuje úroveň životného minima. Ak príjem zamestnanca nedosahuje úroveň životného minima, môže mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Zákonník práce upravuje aj špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť nárok na životné minimum pri 6-hodinovej pracovnej dobe.
Dňa 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo - viď príloha 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z., verzia účinná od 1.1.2023). Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (poddruh dohody o pracovnej činnosti). Na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov. Fyzická osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má zároveň byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu).
Pracovná pohotovosť mimo pracoviska (výslovne § 96 ods.) aj pracovná pohotovosť na pracovisku (pozri § 96 ZP) sa musia považovať za pracovný čas.
Skrátený pracovný čas môže byť dohodnutý aj zo zdravotných dôvodov. V takom prípade je dôležité, aby zamestnanec mal potvrdenie od lekára, ktoré preukazuje potrebu skrátenia pracovného času.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti