
Integrácia zdravotne oslabených žiakov do školskej telesnej výchovy je dôležitou súčasťou inkluzívneho vzdelávania. Tento článok sa zameriava na metodické prístupy a odporúčania pre učiteľov telesnej výchovy, ktorí pracujú s mentálne postihnutými žiakmi. Cieľom je poskytnúť praktické rady a usmernenia, ktoré umožnia efektívne a bezpečné vyučovanie telesnej výchovy pre túto skupinu žiakov.
V športe, tak ako aj v ostatných oblastiach spoločnosti, tvorí integrácia osôb s postihnutím a osôb bez postihnutia základ. Cieľom je umožniť obom skupinám primeraný a dostatočný rozsah príležitostí, ktoré sú vhodné pre ich schopnosti. Tieto odporúčania zasahujú do organizácie telesnej výchovy a športu nasledovným spôsobom:
Jednotlivé formy telesnej výchovy sa vyučujú podľa príslušných učebných osnov. Je však potrebné prehodnotiť rozvrhové, kádrové a materiálne podmienky a možnosti školy tak, aby zdravotne oslabení mali vytvorený priestor na svoje povinné vyučovacie hodiny. Jedno oddelenie zdravotnej telesnej výchovy tvorí 12 - 15 žiakov. Za vyučovanie zodpovedá učiteľ telesnej výchovy, ktorý má kvalifikáciu pre zdravotnú telesnú výchovu. Povinné vyučovanie sa realizuje 2 - 3 krát týždenne so 45-minútovou vyučovacou hodinou a je začlenené riadne do rozvrhu školy.
Pri práci s mentálne postihnutými žiakmi je dôležité zohľadňovať ich špecifické zdravotné oslabenia. Nasledujúci prehľad poskytuje informácie o najčastejších typoch oslabení a odporúčania pre prispôsobenie telesnej výchovy.
Je to porucha v osvojení si pohybového návyku vzpriameného držania tela, ktorá sa prejavuje nepriaznivou vzájomnou polohou končatín, trupu a hlavy v danej polohe alebo pri pohybe, s nesprávnou osou tela voči gravitácii. Sprievodným javom je zmena funkcie, predovšetkým posturálnych svalov, kĺbov a chrbtice, chybná lokomócia, odchýlky v rozsahu a lokalite normálneho fyziologického zakrivenia chrbtice. Ide o získané a dočasné zdravotné oslabenie, ktoré treba upravovať a odstraňovať pohybovou činnosťou.
Prečítajte si tiež: Hospodárenie Jednoty dôchodcov
Ide o zmeny tvaru chrbtice charakteru zväčšenej alebo zmenšenej krčnej lordózy, hrudnej kyfózy alebo driekovej lordózy sprevádzané morfologickými či štrukturálnymi zmenami na chrbtici, porušenou funkciou najmä svalstva krku, trupu a panvy. Guľatý chrbát ako jedno z bežných oslabení chrbtice je spočiatku iba funkčnou chybou, a preto je dôležité ešte pred dozrievaním chrbtice (asi do 12. roku dieťaťa) aktívnym svalovým úsilím chrbticu vyrovnať, a tým aj predĺžiť. Vhodnými východiskovými polohami je sed skrížny skrčmo, ľah na chrbte, sed skrčmo. Koncentrácia pohybového úsilia smeruje do medzilopatkovej oblasti.
Funkčná porucha s chybou držania tela nesie názov skoliotické držanie tela, ktoré treba odstraňovať pohybovou činnosťou. Aj keď u žiaka vidno nerovnomerné postavenie pliec, bokov, vybočenie chrbtice, miernu rotáciu tela, pri vyšetrení vo vise a v hlbokom predklone sa tieto príznaky neprejavia. V prípade skoliózy sú príznaky výraznejšie, najviac vznikajú štrukturálne zmeny na chrbtici (rotácia, sklínovatenie, torzia), vytvára sa gibbus, rotácia chrbtice okolo osi, asymetria hrudníka, svalová dysbalancia pravej a ľavej časti tela.
Ide o poruchu priečne pruhovaných svalov alebo poruchu nervových vlákien, ktorá sa v konečnom dôsledku prejavuje ako atrofia svalov, svalová kontraktúra s následným obmedzením hybnosti kĺbu, zmenami konfigurácie postavy, svalovou degeneráciou. Úpravu hybnosti môžeme vykonávať rozvíjaním presnosti pohybu, rytmickosti, kondície, úpravou svalovej sily a postupným zlepšovaním pohybového rozsahu v kĺboch.
Ide o vrodené alebo získané štrukturálne i funkčné zmeny na jednotlivých kĺboch, svaloch, šľachách, kostiach, ktoré spôsobujú zmenu tvaru končatiny, zníženie svalovej sily a kĺbovej pohyblivosti, schopnosť vykonávať základné lokomočné činnosti (chytanie, hádzanie, uchopovanie, držanie, nosenie), oslabujú obratnosť pohybu paže. Z pohľadu týchto oslabení ide predovšetkým o poruchy vývinu kĺbov (členkový, kolenný, stehnový), následky vykĺbení, zlomenín, degeneratívnych zmien či pozápalových stavov, o zmeny tvaru a štruktúry kostného či chrupkovitého tkaniva. Sprievodným znakom takýchto porúch sú bolesti, zmena lokomócie, skrátená končatina, znížená kĺbová pohyblivosť, porušená statika tela, svalové kontraktúry, obmedzená hybnosť až znehybnenie.
V dôsledku neurologického ochorenia, poškodenia mozgu vznikajú príznaky obrny. Táto porucha spôsobuje zmenu motoriky a držania tela človeka, niekedy i poruchy zmyslov a psychického vývoja. Sprievodným znakom je kontrakcia agonistov a antagonistov, kŕčovité mimovoľné pohyby porucha koordinácie a rovnováhy, pri periférnej chabej obrne svalstvo atrofuje, pri úplnom prerušení periférnych nervov vznikajú motorické poruchy.
Prečítajte si tiež: Aktualizácie v metodickom usmernení pre JZS
Vrodené alebo získané poruchy v oblasti srdca, ciev, cirkulácie krvi zapríčiňujúce zníženú adaptabilitu na zaťaženie, malú aeróbnu vytrvalosť, zníženú výkonnosť srdca. Patria sem napr. pozápalové stavy srdca, chlopňové chyby, vrodené srdcové chyby, neurocirkulačná asténia, nízky a vysoký krvný tlak. Pravidelnou pohybovou činnosťou je potrebné stimulovať srdce a cievy na zvládnutie psychického a fyzického zaťaženia, na zvýšenie cirkulácie krvi a ekonomizáciu činnosti srdca, na zvýšenie funkcie obehového systému.
Sú to zdravotné poruchy v oblasti horných dýchacích ciest, pľúc, v transporte kyslíka, vo vonkajšom dýchaní, ktoré sa prejavujú nedostatočnou ventiláciou (oslabená kapacita pľúc, porušená pružnosť pľúc a hrudníka, nepriechodnosť dýchacích ciest, oslabená funkcia bránice, brušných svalov) a respiračnou nedostatočnosťou (dusnosť pri zaťažení). Spolu s tým nastáva aj preťažovanie srdcovej činnosti. Tieto oslabenia mávajú deti od narodenia, alebo ich získavajú počas života infekčnou cestou (bacily, vírusy), precitlivenosťou na niektoré alergény, nesprávne osvojením dýchacím stereotypom. Pri oslabeniach dýchacej sústavy vzniká postupné oslabovanie dýchania, znižovanie pohyblivosti hrudného koša a bránice, pokles vitálnej kapacity, oslabenie dýchacích svalov a znižovanie výkonnosti organizmu.
Vzniká poruchou žliaz s vnútornou sekréciou alebo nadmerným príjmom energie bez rovnováhy s výdajom energie. Ide o nadmerné hromadenie rezervného tuku v tele, o nízke percento aktívnej telovej hmoty, o nadhmotnosť, čo sa prejaví zvýšením zaťaženia obehového systému, znížením adaptability na fyzické zaťaženie. Obezita ovplyvňuje aj zhoršenie funkcie oporno-pohybovej sústavy, tráviacej a vylučovacej sústavy, kardiopulmonálnej sústavy. Najmä exogénnu obezitu (z vonkajších príčin) môžeme úspešne znižovať až odstraňovať prostredníctvom telovýchovnej činnosti.
Ide o poruchu látkovej výmeny s komplexným metabolickým rozvratom a typickým nedostatkom inzulínu. Prejavuje sa slabosťou, únavou človeka, chudnutím, zvýšenou stratou moču. Pohybovú činnosť treba veľmi pozorne regulovať, pretože pri zvýšení pohybu, preťažení môže nastať náhle zníženie hladiny cukru v krvi, podobne ako aj pri nedostatočnom príjme potravín, čo znamená objavenie sa hypoglykemickej kómy. Cukrovka spôsobuje vznik artériosklerózy, zápaly periférnych nervov, zápaly očného nervu. Pohybová činnosť umožňuje všestranný rozvoj oslabeného organizmu, podporí činnosť srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy, zabezpečí dobrú fyzickú kondíciu.
Poruchy tráviacej sústavy majú charakter zmien funkcie trávenia (spomalenie, zrýchlenie) alebo sú to aj organicko-štrukturálne odchýlky (vredy, zúženie trubice atď.). Vznik týchto zdravotných oslabení je často podmienený stavom centrálnej nervovej sústavy, teda aj tvorbou sekrétov, motilitou tráviacich orgánov (odchýlky peristaltiky a svalového tonusu). Telesné cvičenie podporí nielen tonizačnú funkciu svalstva, ale aj psychicky, emotívne naladí žiaka do ďalšieho trávenia dňa.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia žiakov s mentálnym postihnutím
Môže ísť o poškodenie sluchového analyzátora, o poruchu funkcie počutia, zníženie schopnosti dorozumievať sa až po úplnú stratu sluchu. Vrodená porucha spôsobuje oneskorenie v reakcii na podnety, v telesnom vývine, v rozvoji pohybových schopností, koordinácie, rovnováhy ale aj vytváranie nesprávneho návyku držania tela a svalovej dysbalancie. Pohybová činnosť podporuje všestranný rozvoj a možno vykonávať prakticky všetku činnosť.
Podľa stupňa poruchy môže ísť o nevidiacich alebo o žiakov so zvyškami zraku. Poškodenie zraku spravidla nie je stabilné, jeho vývoj sa mení, a preto je potrebné zohľadňovať predovšetkým možný progres zhoršovania poruchy. Ďalej rešpektujeme, či ide o zrakový typ alebo hmatový typ. Nositeľ tohto oslabenia sa prejavuje nízkou úrovňou rovnováhovej schopnosti, nízkou kardiovaskulárnou zdatnosťou, zlým držaním hlavy, niekedy obezitou, oslabeným svalstvom, zhoršenou priestorovou orientáciou.
Ide o poruchy funkcie vyššej nervovej činnosti, ktoré vznikajú z rôznych príčin (preťažovanie, záporné emócie, nespavosť, zlé stravovanie, infekčné ochorenie, avitaminóza, choroby mozgu, proces starnutia, pracovné a rodinné prostredie). Neurózy sa prejavujú subjektívnymi ťažkosťami psychického aj telesného charakteru. Závisia od aktuálneho stavu organizmu, stavu mozgovej kôry a výsledkom je určitá reakcia organizmu na dané situácie. Telovýchovnou činnosťou sa navodzuje stav uvoľnenia, upokojenia, odpočinku. Vhodnou cvičebnou polohou je ľah a sed.
Vzniká v dôsledku poškodenia mozgu v období vývoja plodu a po narodení. Výber cvičení úzko súvisí so stupňom postihnutia jednotlivých častí tela a oslabenia inervácie (stav CNS, periférnych nervových dráh). Využívame cvičenia na úpravu správneho držania tela, posturálne aktivity, dýchacie cvičenia, vzpriamovacie, rozvoj rovnováhových schopností a sily zachovaným svalov.
Ochorenia, ktoré sa prejavujú opakujúcimi sa nervovými záchvatmi. Ide o prejav mozgovej dysfunkcie, dôsledok poranenia mozgu a zápalového procesu. Postihnutá osoba by sa mala vyvarovať podmienok, ktoré zvyšujú epileptickú záchvatovú pohotovosť. Väčšina nositeľov tohto oslabenia má zníženú kondíciu, čo je odraz ich sedavého spôsobu života. V školskej telesnej výchove majú žiaci individuálne obmedzenie podľa návrhu lekára. Telovýchovný proces sa musí realizovať v bezpečnom, bezúrazovom prostredí, pod priamym dohľadom pedagóga, so zameraním na všestranný pohybový rozvoj epileptika.
Ide o oneskorený alebo poškodený normálny vývin dieťaťa v rozumovej, intelektuálnej oblasti, sú to odchýlky v učení sa a v sociálnom vývine. Cvičenie závisí od stupňa mentálnej poruchy, príp. kombinácie s inými oslabeniami.
tags: #metodické #príručky #telesnej #výchovy #pre #mentálne