Ministerstvo zahraničných vecí a mnohostranná medzinárodná zmluva: definícia a kontext

Úvod

Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky je integrálnou súčasťou jej zahraničnej politiky a stratégie vonkajších ekonomických vzťahov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zohráva kľúčovú úlohu ako národný koordinátor tejto spolupráce. Tento článok sa zaoberá definíciou a kontextom mnohostrannej medzinárodnej zmluvy v rámci činnosti ministerstva, s prihliadnutím na strategické dokumenty, právny rámec a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.

Strategický a právny rámec rozvojovej spolupráce

Slovenská republika sa ako člen OSN, OECD a EÚ hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti znižovania chudoby a podpory trvalo udržateľného rozvoja. Od roku 2003 ministerstvo predkladá do vlády SR Strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce SR, spravidla na päťročné obdobie. Tieto stratégie sú každoročne rozpracované do Zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce, ktoré rovnako schvaľuje vláda SR.

Dôležité dokumenty

Medzi strategické dokumenty Slovenskej republiky pre oblasť rozvojovej spolupráce patria:

• Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2014 - 2018 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2014 z 15. januára 2014)
• Zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na príslušný rok
• Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na roky 2012 - 2016 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2012 z 18. januára 2012)

Legislatívne zabezpečenie rozvojovej spolupráce

Od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 (č. 617/2007 Z. z.) prešla agenda rozvojovej spolupráce v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. Doterajšia aplikačná prax zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD/DAC, preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca.

Nový návrh zákona

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie zákona č. 617/2007 Z. z. Týmto návrhom zákona sa zároveň navrhuje novelizovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Žiadajte o Príspevok na Auto

Definícia rozvojovej spolupráce

Doposiaľ používaný pojem „oficiálna rozvojová pomoc“ sa nahrádza pojmom „rozvojová spolupráca“, a to s ohľadom na postupne viac používaný všeobecnejší pojem spolupráce namiesto pomoci. Na účely tohto zákona sa rozvojovou spoluprácou preto rozumejú všetky činnosti realizované orgánmi verejnej správy financované z verejných prostriedkov a zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách.

Trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín

Pod pojmom trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín sa rozumie taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Agenda SDGs teda v sebe integruje hospodársku, sociálnu a environmentálnu dimenziu rozvoja krajín, s dôrazom na úplné odstránenie chudoby vo všetkých jej podobách, odstránenie hladu, zabezpečenie zdravého života, kvalitného vzdelávania, zamestnanosti, podporu rozvoja mierových a inkluzívnych spoločností vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti pre všetkých a tvorby efektívnych a zodpovedných inštitúcií.

Formy rozvojovej spolupráce

Rozvojová spolupráca môže byť dvojstranná, trojstranná alebo mnohostranná. Zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovanej právnej úpravy, ktoré vychádzajú zo zaužívaných definícií v medzinárodných dokumentoch, predovšetkým v dokumentoch OECD a EÚ. Zákon sa vzťahuje iba na tú časť rozvojovej spolupráce, ktorá spĺňa definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance - ODA) podľa výboru OECD/DAC, podľa ktorého „Oficiálna rozvojová pomoc sú toky, ktoré prúdia do krajín a území, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov ODA a príspevky do multilaterálnych rozvojových inštitúcií, ktoré sú uvedené na ďalšom zozname DAC. Toky sú poskytované oficiálnymi agentúrami vrátane orgánov verejnej správy.

Princípy rozvojovej spolupráce

V rozvojovej politike Slovenskej republiky sa kladie dôraz na presadzovanie princípov, pravidiel a hodnôt, ktoré vedú k posilneniu inkluzívneho rozvoja partnerských krajín, dosiahnutiu ich trvalo udržateľného rastu, vytváraniu demokratických a funkčných inštitúcií. Navrhuje sa zákonom zakotviť tieto princípy ako nosné východiská, na ktorých sa realizuje rozvojová spolupráca Slovenskej republiky.

Efektívnosť a zosúlaďovanie politík

Prvým princípom sú princípy efektívnosti rozvojovej spolupráce, prijaté na medzinárodnej úrovni vo forme Parížskej deklarácie, potvrdené Akčnou agendou z Akkry, záverečným dokumentom z Busanu a komuniké z Mexika. Spočívajú v rešpektovaní vlastníctva rozvojových procesov samotnými partnerskými krajinami, zameraní na výsledky, podpore inkluzívneho partnerstva a zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti. Druhým princípom, o ktorý sa opiera slovenská rozvojová spolupráca, je zosúlaďovanie rôznych politík Slovenskej republiky (napr. obchodnej, environmentálnej, bezpečnostnej, migračnej a i.) s cieľmi politiky rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide o tzv.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Úloha Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Vymedzuje sa postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako národného koordinátora rozvojovej spolupráce v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Na plnenie tejto úlohy sa ustanovuje zodpovednosť za vypracúvanie koncepčných dokumentov a vymedzuje sa pôsobnosť pri zabezpečovaní a realizácii rozvojovej spolupráce, ako aj riadiaca a kontrolná právomoc vo vzťahu k agentúre.

Agentúra pre rozvojovú spoluprácu

Agentúra bola zriadená zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Z hľadiska jej právneho postavenia nedochádza k zmene a agentúra zostáva rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Jej štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister a ktorý je zamestnancom agentúry, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Ustanovuje sa právomoc riaditeľa agentúry a jeho povinnosti vo vzťahu k ministerstvu.

Nástroje rozvojovej spolupráce

Vymedzujú sa nástroje, ktorými sa rozvojová spolupráca realizuje. Ide o nové komplexné vymedzenie nástrojov rozvojovej spolupráce, ktorými sú:

• projekty rozvojovej spolupráce,
• programy rozvojovej spolupráce,
• humanitárna pomoc,
• technická pomoc,
• vzdelávacie a informačné aktivity,
• odpustenie dlhu,
• investície do rozvoja,
• podpora mimovládnych organizácií,
• podpora podnikateľského sektora,
• ďalšie nástroje.

Medzinárodné udalosti a záväzky

Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a spôsobuje obrovské straty na životoch a zranenia civilistov. Európska únia stojí za Ukrajinou a jej ľudom a Európska rada opätovne potvrdzuje vyhlásenie z Versailles, pričom uznáva európske ambície a európsku voľbu zo strany Ukrajiny, ako sa uvádza v dohode o pridružení. Európska rada opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila svoje stanovisko v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv. Európska únia bude naďalej poskytovať koordinovanú politickú, finančnú, materiálnu a humanitárnu podporu. Európska únia doteraz prijala významné sankcie, ktoré majú na Rusko a Bielorusko obrovský dosah, a je naďalej pripravená odstraňovať medzery a zabraňovať skutočnému a možnému obchádzaniu, ako aj rýchlo pristúpiť k ďalším koordinovaným masívnym sankciám proti Rusku a Bielorusku s cieľom účinne zmariť schopnosti Ruska pokračovať v agresii. Európska rada vyzýva všetky krajiny, aby sa k týmito sankciám pripojili.

Energetická bezpečnosť

Európska únia čo najskôr postupne ukončí svoju závislosť od dovozu ruského plynu, ropy a uhlia, ako sa uvádza vo vyhlásení z Versailles. Európska rada preto so záujmom očakáva komplexný a ambiciózny plán vypracovaný v úzkej koordinácii s členskými štátmi, ktorý na tento účel do konca mája 2022 predloží Komisia. Pretrvávajúce vysoké ceny energií majú čoraz výraznejší negatívny vplyv na občanov a podniky, čo ešte viac zhoršuje ruská vojenská agresia voči Ukrajine.

Prečítajte si tiež: Ministerstvo financií a príspevky

tags: #ministerstvo #zahraničných #vecí #mnohostranná #medzinárodná #zmluva