Miroslav Krajčovič: Žaloba a jej pozadie

Článok sa zaoberá prípadom Miroslava Krajčoviča a jeho žalobou, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku v kontexte slovenského pracovného práva a spoločnosti.

Úvod

Žaloby sú bežnou súčasťou právneho systému a slúžia na ochranu práv jednotlivcov a organizácií. V kontexte pracovného práva sa žaloby často týkajú sporov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, napríklad v prípadoch šikanovania, neoprávneného prepustenia alebo pracovných úrazov. Tento článok sa zameriava na prípad Miroslava Krajčoviča a jeho žalobu, pričom sa snaží analyzovať jej pozadie a potenciálne dôsledky.

Šikanovanie na pracovisku a whistleblowing

Šikanovanie na pracovisku je na Slovensku závažný problém, ktorý sa dotýka takmer tretiny pracujúcich. Prieskumy ukazujú, že až 30 percent zamestnancov sa stretlo s nejakou formou šikanovania, pričom takmer polovica z nich ho zažila na vlastnej koži. Medzi najčastejšie formy šikanovania patrí neustála kritika, urážky a zosmiešňovanie.

Dôležitým nástrojom na boj proti šikanovaniu a iným neetickým praktikám na pracovisku je whistleblowing, teda oznamovanie neetickej, nelegitímnej alebo priamo protizákonnej činnosti. Žiaľ, prieskumy ukazujú, že takmer polovica pracujúcich na Slovensku ani netuší, čo pojem whistleblowing znamená, a ďalších 31 percent o ňom síce počulo, ale nepozná podrobnosti.

Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton riešilo svoju situáciu so šikanovaním v rámci firmy, teda s nadriadeným alebo HR oddelením, len 29 percent zamestnancov. V tomto smere by mohla pomôcť novela zákona o ochrane oznamovateľov účinná od 1. septembra 2021. Mnohí pracovníci však vôbec nevedia o tom, že majú právo nahlásiť šikanovanie, a rovnako aj akúkoľvek inú protispoloČenskú či protizákonnú činnosť, ktorá sa u nich na pracovisku deje, a kde tak môžu urobiť.

Prečítajte si tiež: Ťažké životné skúšky v TV novinách

Pracovné úrazy a zodpovednosť zamestnávateľa

Ďalším dôležitým aspektom pracovného práva sú pracovné úrazy a zodpovednosť zamestnávateľa za ne. Príkladom je prípad päťdesiatštyriročného traktoristu, ktorý zomrel na poľnohospodárskom družstve v Tomášovciach, v okrese Lučenec, keď ho zavalil obrovský balík slamy. Balík bol totiž uložený na nevyrovnanom a nespevnenom podklade. Vdova po zosnulom podala žalobu o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz.

Horúčavy a pracovné podmienky

Slovensko v lete často zažíva vlny horúčav, ktoré môžu negatívne ovplyvniť pracovné podmienky. Ide predovšetkým o zamestnancov pracujúcich v prostredí, kde sa nachádzajú mechanizmy vyrábajúce teplo, ako sú napríklad lisovacie stroje. Každý druh práce má svoju vlastnú maximálnu operatívnu teplotu, ktorú určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR. Medzi opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok počas horúčav patrí skrátenie alebo posunutie pracovnej zmeny, predĺženie obedovej prestávky alebo rotácia zamestnancov v jednotlivých zmenách.

V prvom rade by sa mal zamestnanec obrátiť na zástupcov zamestnancov, ktorými sú či už príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcovia zamestnancov majú zo zákona kompetencie na spoluprácu so zamestnávateľom pri vytváraní lepších pracovných podmienok. Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou vzduchu by mal predstavovať päť, maximálne sedem stupňov.

Minimálna mzda a vyjednávania medzi odborármi a zamestnávateľmi

Vyjednávania medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi o budúcoročnej výške minimálnej mzdy sa onedlho začnú. Odborári so zamestnávateľmi majú čas na to, aby našli kompromis najneskôr do 15. júla. Najviac zamestnávateľov, ktorí ponúkajú minimálnu mzdu, je v banskobystrickom a prešovskom kraji.

Minimálna mzda na Slovensku patrí medzi tie najnižšie v rámci krajín Európskej únie (EÚ). Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Jozef Špirko informoval, že budúci rok bude minimálna mzda o 54 eur vyššia v porovnaní s rokom 2022. Ide zároveň o najväčšie navýšenie minimálnej mzdy v histórii Slovenska. Dohoda medzi odborármi a zamestnávateľmi vznikla prvý raz. Prezidentka konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová vysvetlila, že ide o dohodu na bilaterálnej úrovni, bez akýchkoľvek politických nánosov a bez toho, aby do toho zasahovala vláda. V čistom tak budú zamestnanci s minimálnou mzdou od 1. januára 2023 dostávať najmenej 563 eur. Ide o približne štyri percentá slovenských zamestnancov. Predstavuje to asi 217 000 ľudí. Analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak upozornil, že zvyšovanie minimálnej mzdy má dve tváre. Tú dobrú reprezentujú ľudia, ktorým sa zvýši príjem.

Prečítajte si tiež: Zalužice: udalosti a rozhodnutia

Zmeny v Zákonníku práce a príspevky za prácu

Zástupcovia zamestnávateľov na protest proti schváleným zmenám v Zákonníku práce odišli z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka označil rozmrazenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend za "podraz" od strany Borisa Kollára. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) rozmrazenie príplatkov považuje za dobrú vec.

Analytik Róbert Chovanculiak zdôrazňuje, že príplatky by sa mali zvyšovať, ale inak. Podľa neho tu na to máme odbory a vokálne vyjednávanie na úrovni podnikov. Ak však zvyšujú príplatky politici, zasiahne to množstvo podnikateľov, ktorí nemajú priestor na zvyšovanie príplatkov. Analytik inštitútu zamestnanosti Michal Páleník dodáva, že teraz budú musieť niektorí zamestnávatelia zvažovať, či má nočná práca opodstatnenie. Výsledkom môže byť ďalšie zdražovanie základných potravín.

Opozičný návrh už prešiel prvým čítaním v parlamente a podporili ho aj koaliční poslanci. Príplatky za prácu v noci, cez víkend alebo počas sviatkov by sa mali podľa Smeru-SD opäť zvyšovať spolu s minimálnou mzdou. Opoziční poslanci sú za to, aby sa znova naviazali na rast minimálnej mzdy. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že ešte je priestor na diskusiu. Sociálni partneri by mali o návrhu poslancov rokovať.

Koronakríza a trh práce

Koronakríza otriasla trhom práce. Ľudia sa obávali, že stratia zamestnanie a prídu o príjem. Ministerstvo práce vyplatilo zamestnávateľom a živnostníkom finančné prostriedky na udržanie pracovných miest. Väčšiu časť peňazí teda dostali menšie firmy do 50 zamestnancov.

Zmeny v zdravotnej poisťovni

Zamestnanci, ktorí v minulom roku zmenili zdravotnú poisťovňu, by mali myslieť na to, že do 8. januára treba túto zmenu nahlásiť aj svojmu zamestnávateľovi. Odporúča sa zmenu poisťovne nahlásiť aj svojmu ošetrujúcemu lekárovi v prípade, ak majú schválenú alebo nedoČerpanú liečbu v predchádzajúcej poisťovni.

Prečítajte si tiež: Analýza Beblavého k dôchodkom

Oddlženie firiem počas pandémie

Zamestnávatelia chcú žiadať o odpustenie odložených odvodov do Sociálnej poisťovne za obdobie pandémie. Musia za nich zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne aj napriek tomu, že v práci neboli. Sociálna poisťovňa rozposiela pripomienky tým podnikateľom, ktorí si odvody spred dvoch rokov odložili. Zamestnávatelia navrhujú, aby v takých prípadoch Sociálna poisťovňa peniaze podnikateľom vrátila. Ministerstvo práce má na požiadavku zamestnávateľov jasnú odpoveď. Podľa neho na odpustenie odložených odvodov nie je dôvod. Dlžníkom v Sociálnej poisťovni má pomôcť tzv. inštitút „milostivého leta“.

Ženy vo vrcholových orgánoch spoločností

Európsky parlament (EP) prijal smernicu o ženách vo vrcholových orgánoch spoločností. Na ich základe majú do konca júna 2026 najmenej 40 percent nevýkonných riadiacich pozícií alebo 33 percent všetkých riadiacich pozícií zastávať ženy. Smernica sa však netýka malých a stredných podnikov do 250 zamestnancov. Spoločnosti budú musieť raz do roka poskytnúť orgánom informácie o zastúpení mužov a žien vo svojich vrcholových orgánoch.

Právne vety a ochrana osobnosti

Právne vety definujú ochranu osobnosti a neoprávnené zásahy do nej. Ak k neoprávnenému zásahu dôjde televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Takýto zásah, spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pokiaľ sa niekto dopustí konania znižujúceho česť a dôstojnosť fyzickej osoby, je v občianskom súdnom konaní cieľom takto zasiahnutej osoby, aby dosiahla nútené uloženie sankcie tomu, kto do jej osobnostných práv zasiahol. Účelom takejto sankcie, uloženej súdom v primeranej forme a v adekvátnom rozsahu, je nastoliť opätovnú „rovnováhu“ osobnostného vzťahu aktérov skutkového deja, v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti.

Právne závery úradného rozhodnutia nemožno považovať za exces, v dôsledku ktorého by úradné rozhodnutie zasahovalo do osobnosti fyzickej osoby. Okresný súd rozhodol, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu tým, že v odôvodnení rozhodnutia spochybnil jeho spôsobilosť a dôveryhodnosť.

Podľa zákona o ochrane osobných údajov, spracúvanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej pracovnej spôsobilosti môže vykonávať len psychológ alebo ten, komu to umožňuje osobitný zákon. Uvádzanie podrobností z psychologického vyšetrenia by bolo nielen porušením zákona o ochrane osobných údajov.

Zákon neobsahuje zákonné označenie subjektu zásahu (t.j. subjektu, ktorý zasiahol neoprávnene do práva na ochranu osobnosti). Z toho možno vyvodiť, že týmto subjektom môže byť tak osoba fyzická, tak i osoba právnická. U zásahov vykonaných tlačou (rozhlasom, televíziou) je potrebné odlíšiť prípady, kedy autorom správy (článku) je tretia osoba alebo ide o pracovníka vydavateľstva, prípadne o osobu, ktorú právnická osoba (prípadne aj fyzická osoba) na realizáciu svojej činnosti použila.

Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda (použitým v PZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život.

Pokiaľ je v súlade so zákonnými podmienkami pred príslušným orgánom začaté konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne.

Starosta je verejným činiteľom, ktorý sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do politiky, prevzal tým na seba aj určité práva a povinnosti. Jednou z povinností je práve aj to, že verejný činiteľ musí zniesť vyššiu intenzitu kritiky zo strany verejnosti, ako bežný občan. Verejný činiteľ sa môže svojich práv na ochranu osobnosti domáhať v občianskom súdnom konaní.

Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej, či dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Je potrebné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv na jednej strane a oprávnenou kritikou na strane druhej, pričom rozdiel medzi uvedenými formami je potrebné vidieť v miere pravdivosti.

Nepeňažná forma zadosťučinenia má povahu tzv. morálneho plnenia. Ide o odčinenie spôsobenej nemajetkovej ujmy takými istými alebo podobnými prostriedkami, akými bola táto ujma vyvolaná, napr. uverejnenie opravného článku alebo doplňujúcej informácie, verejného ospravedlnenia najčastejšie v tlači, rozhlase alebo televízii, pričom ospravedlnenie v médiách má pre žalobcu väčšinou význam len vtedy, ak bude uverejnené čo najskôr od času spôsobenia ujmy na jeho osobnostných právach.

Možnosť podať civilnú žalobu v zmysle zákona o vyvlastnení, nevylučuje podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku. Súdny prieskum správneho rozhodnutia môže byť uskutočnený len za splnenia určitých podmienok.

Pri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch upravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis“ trestnoprávnu tzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je zameraný útok).

Senát najvyššieho správneho súdu je viazaný právnymi názormi vyslovenými v judikatúre. Preto nie sú podstatné ani odkazy žalobkyne na právne názory vyslovené v staršej judikatúre ústavného súdu alebo najvyššieho súdu k otázke, za akých okolností možno považovať advokáta za samostatne zárobkovo činnú osobu.

Predmetom sťažnostných bodov je vyhodnotenie „pohody bývania” ako kritéria ovplyvňujúceho umiestnenie stavby. Pohoda bývania je ale neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti.

Pri posudzovaní účinkov dodatočnej úhrady alebo vymoženia na náhradné výživné sa neprihliada na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spôsobe započítania plnení, ale určuje sa ich iné započítanie od vzniku nároku na náhradné výživné. Následkom právnej úpravy účinnej do 30. júna 2018 tak bolo, že štát mal právo na vrátenie náhradného výživného až potom, čo povinný v celom rozsahu uhradil všetko staršie omeškané výživné (t. j. spred obdobia, za ktoré sa poskytovalo náhradné výživné). Nová úprava v podstate znamená, že ak bol povinný uhradiť len bežné výživné, štát mal nárok na vrátenie náhradného výživného.

Doložka právoplatnosti nemá povahu rozhodnutia, ale len osobitného úkonu správneho orgánu v podobe osvedčenia určitej právnej skutočnosti - nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Doložka právoplatnosti ako verejná listina zakladá domnienku o jej správnosti, avšak táto domnienka je vyvrátiteľná.

Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva je osobitným druhom zmluvy, ktorou vlastník poľovného pozemku prenecháva inej osobe právo v určitom rozsahu užívať poľovné pozemky a brať z nich úžitky. Právo užívať určitý predmet a brať z neho úžitky je podľa Občianskeho zákonníka pojmovým znakom nájomnej zmluvy. Zmluva o výkone práva poľovníctva je teda osobitným druhom nájomnej zmluvy; práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy sú občianskoprávnym vzťahom, ktoré sa subsidiárne spravujú samotným Občianskym zákonníkom.

„Oznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“, ktoré však neobsahovalo žiadne výsledky daňovej kontroly nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom a v podstate vydal „len“ protokol z daňovej kontroly. Uvedený postup správcu dane je z pohľadu zákonnosti samotného priebehu daňovej kontroly, práve s poukazom na nerešpektovanie ustanovenia daňového poriadku, takej intenzity, že ho nemôže prehliadnuť, nakoľko by tým rezignoval na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je zabezpečovať ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Replika, t.j. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe a duplika, t.j. vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k replike tvoria tzv. druhé kolo "písomnej prípravnej fázy konania", účelom ktorého je zabezpečiť podklady pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, či už na nariadenom ústnom pojednávaní alebo bez neho. Replika aj duplika majú de lege lata fakultatívny charakter, pričom správny súd je povinný prihliadať na obsah repliky a dupliky len vtedy, ak boli podané v lehote určenej správnym súdom.

Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona o sociálnom poistení nezáviselo od toho, či určitá osoba svoje oprávnenie na podnikanie využívala alebo nie, ale len od toho, či ho mala alebo nie. To, či jej držiteľ podnikal alebo nie, zohľadňoval zákon o sociálnom poistení tým spôsobom, že vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia viazal na dosiahnutie určitého príjmu z podnikania, a zánik tohto poistenia viazal na pokles tohto príjmu pod určitú hranicu.

Kauza Gorila a personálne zmeny v SIS

Médiá vrátane HN dostali nahrávku kauzy Gorila. V priebehu roka došlo k personálnym výmenám aj vo vedení technickej sekcie a inšpekcie riaditeľa SIS. Riaditeľom personálnej sekcie sa stal Pavol Košík (Košč), dovtedy pôsobiaci v skupine firiem DAST Holding a.s. (firmy pôsobiace v oblasti súkromnej bezpečnosti a obchodu s pozemkami pod priemyselnými parkami). Za riaditeľa sekcie inšpekčnej služby bol vymenovaný Jozef Magát (Magál), ktorý dovtedy slúžil na UBOK PP PZ SR. Je to osobný priateľ Petra Košča.

V druhej polovici roka 2008 došlo k viacerým personálnym zmenám na sekcii vnútorného spravodajstva, konkrétne na odbore ochrany ekonomických záujmov a boja proti organizovanej kriminalite (5. odbor). V priebehu 3 mesiacov bolo vymenené celé vedenie odboru, pričom došlo k výmene riadiacich kádrov na úrovni odboru, spravodajských oddelení aj analytického oddelenia zhruba 2 roky potom, ako boli do vedenia týchto útvarov po voľbách menovaní ľudia z prostredia služby.

V auguste 2008 bol za asistencie príslušníkov sekcie inšpekcie riaditeľa SIS pod vedením Jozefa Magáta predvedený a následne zaradený do záloh vedúci analytického oddelenia 5. odboru Peter Mravec (Holúbek). Dôvodom malo byť údajné stretnutie Mravca s novinárom Thomasom Nicholsonom z denníka SME ako aj to, že v jeho služobnom motorovom vozidle boli nájdené magnetofónové kazety s nahratou hudbou, ktoré boli označené ako nosič dát - nariadenie riaditeľa služby zakazuje vynášať a vnášať do objektov akékoľvek nosiče dát, ktoré nie sú v službe riadne evidované - aj keď v informačnej službe neexistuje prístroj, ktorý by využíval ako nosič informácií magnetofónovú pásku. Neskôr bol Peter Mravec prepustený zo služobného pomeru za hrubé porušenie služobnej disciplíny. V pozadí prepustenia Petra Mravca bol s najväčšou pravdepodobnosťou dokument, ktorým Peter Mravec informuje Jozefa Magalu o priebehu akcie „Gorila“ .

Dôvodom na ich odvolanie z funkcie a následné prepustenie zo služobného pomeru mala byť ich činnosť pri tzv. spravodajskej ochrane podniku Samsung v Galante, kde mali údajne prevziať ako odmenu od pracovníkov Samsungu LCD televízory a túto vec neoznámili v SIS. V septembri 2008 bol do funkcie riaditeľa 5. odboru menovaný Michal Bohúň (Buraľ) - osobný priateľ Petra Košča, predtým pracoval v NPJ a UBOK. V novembri 2008 bol z funkcie odvolaný vedúci bratislavského oddelenia 5. odboru Juraj Králik (Servický). Bolo mu ponúknuté miesto na ochrane objektov, ktoré však neprijal a požiadal o ukončenie služobného pomeru. Začiatkom decembra 2008 boli z funkcie odvolaní vedúci banskobystrického a košického oddelenia 5. odboru.

Od jesene roku 2008 zavládla v službe atmosféra strachu. Začalo dochádzať k systematickým zmenám personálneho obsadenia 5. odboru. Vzhľadom na to, že príslušníci 5. odboru, ktorí boli vymenovaní do funkcií po voľbách v roku 2006 pochádzali z prostredia SIS a mali 10- až 15- ročnú prax v rámci služby, si boli vedomí zákonných možností. Pretože títo príslušníci neboli ochotní rozpracovávať podnikateľské subjekty z tzv. komerčných dôvodov, boli pripravené nástroje k ich postupnému odvolaniu z funkcií a prepusteniu zo služobného pomeru. Na ich miesta boli prijatí bývalí príslušníci PZ bez akýchkoľvek spravodajských skúseností, ktorí však sú ochotní podieľať sa na rozpracovaní podnikateľských subjektov z ekonomických dôvodov.

Aby bolo možné naplniť tento scenár, bolo v prvom rade potrebné obsadiť personálnu sekciu - Pavol Košík (Košč) pod zámienkou vykonávania previerok pri nástupe do služobného pomeru vyžiadal informácie zo spravodajských spisov, nachádzajúcich sa na sekcii vnútorného spravodajstva, pričom žiadal nielen informácie o objektoch spravodajského záujmu, ale aj o tom, ktorí príslušníci, za pomoci akých prostriedkov, tieto objekty rozpracovávali.

Na základe týchto informácií boli sekciou inšpekcie pod vedením Jozefa Magáta rozpracovávané nielen títo príslušníci, ale aj objekty spravodajského záujmu sekcie vnútorného spravodajstva. Oficiálnym dôvodom takéhoto rozpracovania, za použitia ITP a IOP, bolo podozrenie z úniku utajovaných skutočností. Aby príslušníci sekcie vnútorného spravodajstva nemali poznatky o tejto činnosti, bol na technickej sekcii zriadený odbor spravodajskej ochrany pod vedením Ivana Határa.

Od druhej polovice roku 2008 bol súčasnými aj bývalými spravodajskými dôstojníkmi SIS zaznamenaný zvýšený záujem osôb blízkych vrcholnému vedeniu SIS o obchod s vojenským materiálom, o nelegálny obchod s pašovanými cigaretami cez ukrajinsko-slovenskú hranicu.

Žiadosť o použitie ITP bola spracovaná dňa 21.11.2005 pod č.p. 63/950-D-241-34/2005-S. Predmetom ITP „Gorila“ bolo získanie informácií k činnosti záujmovej osoby Zoltán VARGA, podozrenie z páchania rôznej trestnej činnosti ekonomického charakteru, prepojenie s predstaviteľmi finančnej skupiny Istrokapitál a jej vstup do liehovaníckych firiem. Cieľom ITP „Gorila“ bolo získať taktiež aj informácie o kontaktoch záujmovej osoby na predstaviteľov rôznych ministerstiev pri výberových konaniach v prospech spoločností, s ktorými záujmová osoba spolupracuje. Cieľom bolo tiež potvrdenie informácií o pôsobení záujmovej osoby ako vedúcej osobnosti organizovanej skupiny, ktorá korupčným spôsobom preniká do orgánov polície, finančných inštitúcii, štátnej správy a takto si upevňuje svoj vplyv a získava výhody.

Dôvod na použitie ITP „Gorila 1“ bol oproti ITP „Gorila“ rozšírený o aktivity predstaviteľov finančnej skupiny PENTA, ich využívanie príslušníkov Policajného zboru vo svoj prospech pri ovplyvňovaní vyšetrovania v niektorých prípadoch týkajúcich sa najmä závažnej hospodárskej trestnej činnosti.

Celkovo bolo z ITP „Gorila“ spracovaných na 5. odbore 14 spravodajských informácií, z ktorých bolo 9 odstúpených na sekciu P. Začiatkom júla 2006 5. odbor obdržal žiadosť Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru SR (OBKOK UIS PZ) č.p. UIS-V-91 -3/2006-KOK, ktorý žiadal o o zapožičanie audiozáznamov SIS z použitia ITP na osobu Zoltán Varga, ktoré bolo schválené sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadeného ITP je GORILA), o fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovateľ sekcia P), fotokópiu spravodajskej informácie č.p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokópiu žiadosti o použitie ITP (č.p.

Je potrebné tiež uviesť, že k úniku utajovaných skutočností z ITP „Gorila“ bola operatívnym pracovníkom Iveta Šimová získaná spravodajská informácia, ktorá priamo hovorí o tom, že bývalý riaditeľ sekcie D PaedDr. Ľubomír Arpáš kontaktoval Zoltána Vargu a prostredníctvom neho odovzdal predstaviteľom finančnej skupiny PENTA informácie.

tags: #miroslav #krajcovic #zaloba #podrobnosti