
Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín, ktorí čelia život ohrozujúcim ochoreniam. Cieľom paliatívnej medicíny je zvládnuť ťažkosti spojené s chorobou v čase, keď už nie je medicínsky možné vyliečiť ju. Zameriava sa na zlepšenie kvality života a zmierňuje príznaky akéhokoľvek chronického vyliečiteľného alebo nevyliečiteľného ochorenia.
Paliatívna starostlivosť je dôležitá pre pacientov s chronickými a nevyliečiteľnými ochoreniami, pretože sa zameriava na zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života. Zahŕňa predovšetkým lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť súvisiacu najmä s liečbou bolesti, dýchavice, opuchov, rozpadnutých nádorov a iných závažných symptómov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala paliatívnu starostlivosť v roku 2002 ako prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy a tým predchádza utrpeniu alebo ho zmierňuje.
Paliatívna starostlivosť zahŕňa zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom (diagnostiku a liečbu), ošetrovateľskú starostlivosť, rehabilitáciu, psychologickú starostlivosť, liečebno-pedagogickú starostlivosť - u detí, duchovnú starostlivosť a sociálne poradenstvo.
Národný onkologický ústav (NOÚ) poskytuje komplexnú paliatívnu starostlivosť pacientom s onkologickými ochoreniami už tri desaťročia. Vo februári 1995 tu vzniklo prvé a doposiaľ jediné akútne Oddelenie paliatívnej medicíny (OPM) na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Mobilné telefóny Alcatel pre seniorov – recenzie a tipy
Hospic je forma dlhodobej paliatívnej starostlivosti, kde je zabezpečená okrem opatrovateľsko-ošetrovateľskej starostlivosti aj denná medicínska starostlivosť. Nie v každom hospici na Slovensku je dostupná špecializovaná medicínska starostlivosť lekárom špecialistom v paliatívnej medicíne. Náklady na hospicovú starostlivosť nie sú dostatočne hradené z verejného poistenia, a doplatky pacientov na mesiac pobytu v hospici sú od 700€ v Bratislave do 300-500€ mimo Bratislavy.
V Bratislave sa nachádza Hospic, Námestie SNP, Bratislava-Staré Mesto, (Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r.o.).
Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) je zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa poskytuje nepretržitá ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská rehabilitácia pacientom, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, pričom si nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nie je možné ju poskytovať v prirodzenom sociálnom prostredí.
V Bratislave sa nachádza Dom ošetrovateľskej starostlivosti, Námestie SNP, Bratislava-Staré Mesto, (Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r.o.).
Do paliatívnej ambulancie chodí pacient na pravidelné kontroly svojho stavu a pri zhoršeniach, prípadne na ambulantné zákroky ako sú punkcie hrudníka a brucha s vybraním nadbytočnej tekutiny. Pacient má zabezpečenú sociálnu a opatrovateľskú starostlivosť v domácom prostredí najčastejšie členmi rodiny. Do starostlivosti paliatívneho mobilného tímu/mobilného hospicu prechádza spontánne z paliatívnej ambulancie alebo po prepustení z akútneho oddelenia ak jeho fyzický stav nedovoľuje návštevy v nemocnici. Pacienta do mobilného paliatívneho tímu referuje lekár špecialista alebo praktický lekár. Starostlivosť v mobilnom paliatívnom tíme je hradená zo strany verejného zdravotného poistenia minimálne, dostupné mobilné hospice fungujú ako neziskové organizácie a zo svojich zdrojov poskytujú pacientom starostlivosť pre pacientov zadarmo. Pre pacientov z Bratislavy a okolia je k dispozícii mobilný hospic Simeon, ktorého lekár MUDr. zatiaľ nemá svoje vlastné priestory.
Prečítajte si tiež: WiFi v mobile pre seniorov
Konziliárny tím podpornej a paliatívnej starostlivosti začal svoju činnosť 1.7.2023 a je súčasťou I.Onkologickej kliniky LF UK a OUSA. Tím tvoria dve lekárky so špecializáciou v paliatívnej medicíne, sociálna poradkyňa, psychologička a nutričná terapeutka. Členovia tímu spolupracujú s duchovným správcom nemocnice - rímskokatolíckym kňazom. Pre hospitalizovaných pacientov nemocnice podporný tím zabezpečuje konziliárnu službu lekárov paliatívnej medicíny, sociálne poradenstvo, podporu pri riešení psychologických problémov, pri riešení nutričných problémov pri napĺňaní duchovných potrieb a pri napĺňaní duchovných potrieb. V Centre pre domácu parenterálnu výživu pri Onkologickej klinike OUSA indikujú a podávajú parenterálnu výživu alebo parenterálnu hydratáciu u tých onkologických pacientov, u ktorých je táto nutričná liečba najvhodnejšou liečebnou alternatívou. Jednou z hlavných oblastí intervencie nemocničného paliatívneho tímu je komunikácia s pacientmi s pokročilým nádorovým ochorením a ich blízkymi o ich preferenciách a plánoch ďalšej starostlivosti a následné riešenie sociálnej problematiky a nadväznej ambulantnej či lôžkovej paliatívnej starostlivosti v mieste pacientovho bydliska.
Lekári tímu vykonávajú paliatologické konzíliá na žiadosť ošetrujúcich lekárov u ambulantných pacientov v priestoroch Oddelenia ambulantnej chemoterapie. Ošetrujúci lekári žiadajú konzíliá najčastejšie pre pacientov so závažnými symptómami pokročilej nádorovej choroby, pri ukončení protinádorovej liečby a plánovaní následnej paliatívnej či hospicovej starostlivosti. Konzultácia lekárky paliatológičky MUDr. Jana Boboková sa zúčastňuje na plánovaní domácej paliatívnej starostlivosti a koordinuje činnosť mobilného hospicu Simeon, ktorý poskytuje domácu hospicovú starostlivosť pre pacientov v Bratislave a okolí. Konzultácia lekárky paliatológičky MUDr. Barbora Slabá vykonáva konzíliá u hospitalizovaných a ambulantných pacientov na základe požiadavky pacientovho ošetrujúceho lekára. Sociálne poradenstvo je určené prednostne pacientom Onkologickej kliniky OUSA, ale k dispozícii je aj pacientom ostatných kliník nemocnice, ktorých ochorenie si vyžaduje komplexnú paliatívnu starostlivosť. Psychologička poskytuje okrem psychologickej starostlivosti pre pacientov OÚSA tiež informácie o bezplatných aktivitách Ligy proti rakovine. V prípade indikácie nutričnej intervencie lekárom alebo v prípade pacientovho záujmu o nutričné poradenstvo, pacientov ošetrujúci lekár dohodne prvú nutričnú konzultáciu. Rímsko-katolíckeho kňaza môžete kontaktovať telefonicky, prednostne prostredníctvom SMS správy.
Paliatívna medicína je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním.
Je dôležité vnímať paliatívnu starostlivosť hlavne v jej medicínskom aspekte. V klinických štúdiách je dokázané, že ak sa pacientom s generalizovaným nádorovým ochorením poskytne včasná a pravidelná konzultácia paliatívneho špecialistu, tak pacienti majú lepšie kontrolované symptómy, viac rozumejú chorobe a podávanej liečbe aj napriek tomu, že majú menej invazívnych a agresívnych procedúr v priebehu svojej choroby. Ale hlavne žijú dlhšie a majú lepšiu kvalitu života.
Paliatívna medicína dostáva iný zmysel a prestáva byť pacientom a lekármi vnímaná ako „pasívna“ a „defenzívna“. To, že sa venuje pozornosť pacientovým ťažkostiam (symptómom) je aktívny prístup. Do tímu patrí aj psychológ, sociálny pracovník a v zahraničí je to aj špeciálne vyškolený duchovný, ktorý reflektuje spirituálne potreby pacientov bez narušenia ich autonómie a slobody. Lekár je nevyhnutnou súčasťou paliatívnej starostlivosti. Paliatívna starostlivosť bez lekára a jeho sofistikovaných znalostí bude ohraničená na ošetrovateľskú starostlivosť. Bez medicínskych znalostí a lekára nie je možné eliminovať fyzické ľudské utrpenie. Bez eliminácie fyzického ľudského utrpenia nemožno adekvátne riešiť psychologický distres, spirituálne potreby alebo problém ľudskej dôstojnosti.
Prečítajte si tiež: Recenzia Evolveo EasyPhone XD
Na Slovensku je k dispozícii 13 špecialistov v paliatívnej medicíne, čo je žalostne málo. Na Slovensku funguje jediné akútne paliatívne oddelenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ktoré má kapacitu 19 lôžok, priemerná ošetrujúca doba je 8 dní. Pacient sa nastaví na symptomatickú liečbu a ďalšia starostlivosť je manažovaná v domácom prostredí alebo v zariadení pre dlhodobú opatrovateľsko-ošetrovateľskú starostlivosť.
Katedra paliatívnej medicíny sa venuje vzdelávaniu a výskumu v oblasti paliatívnej medicíny. ,,Paliatívna medicína je prierezovou medicínskou špecializáciou zameranou na život s nevyliečiteľným chronickým ochorením a na obdobie zomierania s jeho symptómami a syndrómami“.
Paliatívna starostlivosť na Slovensku vznikla založením oddelenia paliatívnej medicíny v roku 1995, ktorého zakladateľkou bola MUDr. Kristína Križanová. Cieľom paliatívneho záujmu nezostala rakovina, ale pacient - človek so svojimi fyzickými, psychickými, sociálnymi a duchovnými potrebami. V súčasnosti sa pojem paliatívna medicína stáva častejšie diskutovanou témou. 18. júna 2020 nadobudol účinnosť Zákon 158/2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami súvisiacimi so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V roku 2020 bol spoločným úsilím vypracovaný návrh novej Koncepcie paliatívnej medicíny, materiál je práve po vnútrorezortnom pripomienkovom konaní. Cieľom predloženého návrhu koncepcie je aktualizácia v súčasnosti platnej Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti uverejnenej vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 31. Návrh novej Koncepcie paliatívnej medicíny zahŕňa aj zaradenie uchádzačov na špecializačné štúdium v paliatívnej medicíne aj pre lekárov so špecializáciou v odbore hematológie a transfuziologie.
Mobilná hospicová starostlivosť je pre pacienta bezplatná a čiastočne je hradená z verejných zdrojov zdravotnými poisťovňami. Skutočné náklady sú však vyššie a rozdiel je vykrývaný z darov, grantov a 2% príspevkov z dane.
Spiritualita má rôzne podoby a skúsenosť ukazuje, že mnohým pacientom a ich príbuzným prináša útechu, keď vedia, že popri medicínskej starostlivosti sa môžu oprieť aj o blízku duchovnú opateru v podobe napríklad modlitby, zdieľania alebo svätej omše. Mnohí veria, že duchovné spoločenstvo a pomoc môže pokračovať aj za bránou tohoto sveta. Preto sa pravidelne raz za tri mesiace slávi svätá omša za všetkých zosnulých, špeciálne za tých, ktorí sa rozlúčili a za všetkých prítomných.
Po veľkom jubileu roku 2000, ktoré so svätým Jánom Pavlom II. uviedlo Cirkev do tretieho tisícročia jej dejín, sme prežili mimoriadne jubileum milosrdenstva (8. december 2015 - 20. november 2016), ktoré vyhlásil pápež František. Toto jubileum nám umožnilo znovu objaviť moc a nežnosť milosrdnej Otcovej lásky, aby sme sa aj my sami stali jej svedkami. Nedávnejšie, skúsenosť pandémie Covid-19, ktorá „zmenila náš spôsob života, a v našich dušiach miestami vyvolala pochybnosti, strach a zmätok,“ môže byť podľa Františka prekonaná „do tej miery, do akej konáme s aktívnou solidaritou,“ udržiavajúc horieť pochodeň nádeje. Tu prichádza motto: Pútnici nádeje.
Pre všetkých je rok 2025 „rokom Pánovej milosti“, v ktorom budeme Bohu ďakovať za milosti udelené všetkým veriacim prostredníctvom jubilea, a zároveň sa budeme usilovať dobre pripraviť, aby sme ich dokázali prijať. „Spes non confundit“ - „nádej nesklame.“ Týmito slovami apoštola Pavla (Rim 5, 5) predstavil pápež František 9. mája 2024 bulu oznamujúcu riadne jubileum roku 2025. Toto jubileum má byť príležitosťou pre všetkých, najmä pre tých, ktorí sú plní skepticizmu a pesimizmu, oživiť nádej, ktorá je podopieraná Božou láskou. Pápež František píše, že nádej sa rodí z lásky a je založená na láske, ktorá pramení zo srdca Ježiša prebodnutého na kríži. Čnosťou úzko spojenou s nádejou je trpezlivosť. Z tohto prepojenia nádeje a trpezlivosti jasne vyplýva, že kresťanský život je cestou hľadania zmyslu života. Nie náhodou je púť základným prvkom každého jubilejného obdobia.
Riadne jubileum roku 2025 sa začne 24. decembra 2024 otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Skončí sa 6. januára 2026 a pripraví nás na ďalšie dôležité výročie pre všetkých kresťanov - dvetisíce výročie vykúpenia, ktoré sa uskutočnilo skrze utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré budeme sláviť v roku 2033.
Pápež František sa už v roku 2019 venoval téme nádeje, keď písal posolstvo na tretí Svetový deň chudobných pod názvom: „Nádej chudobných nikdy nesklame“ (Ž 9, 19). Boh počúva, zasahuje, chráni, bráni, vykupuje, zachraňuje a nezabúda na volanie chudobných, ktorých nádej prekonáva rôzne podmienky smrti, pretože vedia, že sú osobitne milovaní Bohom. Táto láska premáha utrpenie a vylúčenie. Chudobný, pokračuje pápež, je ten, kto „dôveruje Pánovi“, pretože má istotu, že nikdy nebude opustený. Je to človek dôvery!
Svätý Vincent de Paul bol o tom presvedčený, keď hovoril Dcéram kresťanskej lásky: „Nádej prináša dôveru… Musíme veriť, že Boh nám chce dať všetky milosti potrebné na našu spásu. Kto neverí, že sa Boh stará o našu spásu spôsobmi, ktoré jeho prozreteľnosť považuje za vhodné, ho uráža. Nebyť pevný v nádeji a neveriť, že sa stará o našu večnú spásu, je nedôvera, ktorá ho zarmucuje. Nádej teda spočíva v očakávaní, že Božia dobrota splní svoje sľuby. Je v tom dôvera v prozreteľnosť. Dôvera a nádej sú takmer to isté. Dôverovať prozreteľnosti znamená dúfať, že Boh sa postará o tých, ktorí mu slúžia, tak ako sa ženích stará o svoju nevestu a otec o svojho syna.
Štvrté storočie od založenia Misijnej spoločnosti je nielen pre misionárov, ale pre celú Cirkev príležitosťou, aby si všetci veriaci znovu uvedomili, že sú znakom nádeje pre chudobných. Áno, presne tak!
Predstavujem vám maľbu na plátne s názvom „Ruky pre chlieb“ od bosnianskeho umelca Safeta Zeca, ktorý utiekol z obliehaného Sarajeva počas balkánskej vojny v 90. rokoch. Na obraze sú zobrazené ruky a paže zúfalo natiahnuté do bodu vyčerpania, prosia o pomoc, spravodlivosť, slobodu, milosrdenstvo. Práve okolo chleba nachádzame znovu seba ako bratov, ľudstvo, ktoré žije, usiluje sa, dúfa, raduje sa. V týchto rukách vidíme chudobných, ktorí hľadajú chlieb… chlieb spravodlivosti, práce, lásky. Vidíme aj naše vlastné ruky, naše paže, ktorých únava spolu s potom na našej tvári svedčia o našej láske k Bohu (porov. XI, 40).V chlebe zároveň vidíme prácu chudobných: „Žijeme z dedičstva Ježiša Krista a vďaka potu chudobných. Keď ideme do jedálne, musíme si vždy položiť otázku: Zaslúžil som si jedlo, ktoré idem zjesť? Často ma napadne myšlienka, ktorá ma znepokojuje: Úbohý človek, zaslúžil si si chlieb, ktorý ješ? Ten chlieb pochádza z práce chudobných! Ak si ho nezaslúžime tak, ako si ho zaslúžia oni, aspoň sa modlime za ich potreby. Chudobní nás živia.
Pápež František v bule ohlasujúcej Svätý rok 2025 pripomenul dôležitý prvok jubilejných osláv: plnomocné odpustky, ktoré nám umožňujú objaviť nekonečnosť Božieho milosrdenstva. „Práve sviatosť zmierenia predstavuje pre nás všetkých veľkú príležitosť uzdraviť srdce, prijať seba samých, povstať a začať odznova. Božie milosrdenstvo je nádherná správa, ktorá je srdcom vincentínskej misie. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám ukazuje, ako olej (elaion), ktorým ošetroval rany, podľa gréckej slovnej hračky obsahuje Božie milosrdenstvo (eleos). Príprava na Jubileum by mala byť preniknutá túžbou s dôverou pristúpiť pred trón milosti, prijať milosrdenstvo a nájsť milosť na pomoc v pravý čas (Hebr 4, 16), aby sme zažili nehu objatia.