MPSVaR Sociálny Podnik: Definícia, Význam a Fungovanie na Slovensku

Úvod

Registrovaný sociálny podnik predstavuje efektívny nástroj politiky zamestnanosti v Slovenskej republike. Ide o jednu z foriem zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku je upravené zákonom NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sociálna ekonomika v súčasnosti reprezentuje novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov.

Definícia a Charakteristika Sociálneho Podniku

Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ako podnik, ktorý vytvára spoločenský prospech alebo komunitný záujem. Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Očakáva sa, že budú zohrávať jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev.

Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti. Tieto znaky sú:

  • Sústavnosť: V porovnaní s príležitostnou činnosťou naznačuje, že musí byť dodržané opakovanie tejto činnosti. Jej intenzita však nemusí byť rovnaká.
  • Samostatnosť: Ide o právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik (ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ak ide o spoločnosť).
  • Obchodné meno: Podnikateľa charakterizuje navonok, voči tretím osobám (s ktorými uskutočňuje právne úkony, právne podania a pod.). Obchodné meno je vnímané ako najvýznamnejší identifikačný znak podnikateľa, je právom, ktoré prináleží podniku. Jeho používanie je právom, zároveň aj povinnosťou podnikateľa.
  • Podnikanie je vykonávané na vlastnú zodpovednosť: Podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku. Tento pojem vyjadruje aj podnikateľské riziko, ktoré je späté s podnikaním. Prejavenie nezvládnutia podnikateľského rizika môže byť napr. Za podnik zodpovedá aj iná osoba okrem podnikateľa a to v tom prípade, ak sa kompetencie riadenia a rozhodovania prerozdelia medzi štatutárne orgány podniku, resp.
  • Dosiahnutie zisku: Je hlavným cieľom podnikateľskej činnosti.

Ciele a Poslanie Sociálnych Podnikov

Sociálne podniky sa zameriavajú na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Ich hlavným cieľom nie je maximalizácia zisku, aj keď činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku. Zisk nie je hlavným cieľom podniku. Sociálne podniky sa usilujú o:

  • Poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným a zraniteľným osobám.
  • Integráciu znevýhodnených a zraniteľných osôb do spoločnosti a na trh práce.
  • Podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti.
  • Ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.
  • Rozvoj komunitného života a sociálnej súdržnosti.
  • Poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.

Legislatívny Rámec Sociálneho Podnikania na Slovensku

S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch legislatívny rámec pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Zákon upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti sociálnej ekonomiky a správu sektora sociálnej ekonomiky.

Prečítajte si tiež: Kompenzácie pre osoby so ZŤP

Typy Registrovaných Sociálnych Podnikov

Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. existujú tri druhy registrovaných sociálnych podnikov (r. s. p.):

  1. Integračný podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Rozdiel medzi jednotlivými druhmi sociálnych podnikov je v napĺňaní ich sociálneho vplyvu. V prípade integračného sociálneho vplyvu ide napr. Všeobecný registrovaný sociálny podnik ho napĺňa poskytovaním akejkoľvek spoločensky prospešnej služby. Dôležitým kritériom je percento zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb. Zákon dokonca znížil podmienku percentuálneho zastúpenia znevýhodnených a zraniteľných osôb v integračnom podniku zo 40 % na 30 %.
  2. Sociálny podnik bývania: Zameriava sa na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Sociálny vplyv sa meria počtom osôb, ktorým podnik zabezpečil bývanie, alebo percentom prenajímaných bytov.
  3. Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Poskytuje akúkoľvek spoločensky prospešnú službu.

Podmienky pre Získanie Štatútu Registrovaného Sociálneho Podniku

Pre registrovanie sociálneho podniku je potrebné splniť všetky zákonom stanovené podmienky. Okrem všeobecných podmienok sú stanovené aj osobitné, ktoré vyplývajú z typu registrovaného sociálneho podniku. Všeobecný registrovaný sociálny podnik (§ 6).

Žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku musí spĺňať nasledovné podmienky:

  1. Má právnu formu podľa § 4 ods. 1.
  2. Má sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, na území Slovenskej republiky.
  3. Je bezúhonný.
  4. Nie je voči nemu vedené konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie.
  5. Má určený hlavný cieľ, ktorým je vykonávanie jednej alebo viacerých spoločensky prospešných služieb.
  6. Používa zisk po zdanení najmenej z 50 % na dosiahnutie hlavného cieľa.
  7. Má vypracovaný základný dokument, ktorý obsahuje:
    • opis hlavného cieľa žiadateľa.
    • určenie percentuálnej časti zisku po zdanení, ktorú sa žiadateľ zaväzuje použiť na dosiahnutie hlavného cieľa.
    • má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti; u žiadateľa, ktorý je novým podnikom, a u žiadateľa podľa § 7 ods. 1.
  8. Má zriadený poradný výbor alebo uplatňuje demokratickú správu.
  9. Má transparentný systém odmeňovania.
  10. Má zverejnené informácie o svojej činnosti.
  11. Nie je subjektom, ktorý sa zámerne vyhýba plneniu daňových povinností alebo povinností odvodov do sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

Proces Registrácie Sociálneho Podniku

Podľa zákona NR SR č. 112/2018 Z.z. v prvom rade sa treba uistiť či je forma sociálneho podnikania vhodná pre náš druh podnikania. Ako prvý krok je najvýhodnejšie skontaktovať sa s regionálnym centrom sociálnej ekonomiky a prediskutovať s nimi konkrétny návrh. Po predschválení registrovaného sociálneho podniku - zaregistrovanie podnikateľského subjektu (s.r.o.).

Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Prílohou k žiadosti o štatút môže byť potvrdenie overenia splnenia podmienok podľa § 6 ods. Ak žiadateľ splní podmienky, táto skutočnosť sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty nakladania s majetkom

Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje.

Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia niektorých podmienok. Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie týchto podmienok v stanovenej lehote.

Povinnosti Registrovaného Sociálneho Podniku

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky a dodržiavať základný dokument počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Podmienky sa považujú za splnené počas troch mesiacov odo dňa, keď registrovaný sociálny podnik prestal spĺňať túto podmienku.

Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor alebo začať uplatňovať demokratickú správu a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov.

Registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok a zmenu údajov do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo.

Prečítajte si tiež: Úlohy ÚPSVaR v ochrane detí

Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.

Príklady Registrovaných Sociálnych Podnikov

Medzi príklady registrovaných sociálnych podnikov patria napr.:

  • Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik
  • Obecná prevádzkareň, s.r.o.

Na Slovensku existuje v súčasnosti viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov.

Výhody a Riziká Registrovaného Sociálneho Podnikania

Analytička Slovak business agency (Národné podnikateľské centrum slúžiace na podporu podnikateľov) Chmelárová (2020) sa špecializuje na tému sociálneho podnikania. Sociálne podniky vníma ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore.

Výhody:

  • Prístup k finančnej podpore: Registrované sociálne podniky majú prístup k rôznym formám finančnej podpory zo strany štátu a Európskej únie.
  • Podpora zamestnanosti: Sociálne podniky prispievajú k zamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva.
  • Sociálna inklúzia: Sociálne podniky podporujú sociálnu inklúziu a integráciu znevýhodnených osôb do spoločnosti.
  • Regionálny rozvoj: Sociálne podniky prispievajú k regionálnemu a miestnemu rozvoju.

Riziká a Výzvy:

  • Byrokracia: Podnikatelia často uvádzajú prílišnú byrokraciu ako prekážku.
  • Nedostatočná investičná pomoc: Chýbajú investičné nástroje pre rozvoj sociálneho podnikania.
  • Nedostatok ľudských kapacít: Chýbajú ľudské kapacity v oblasti sociálneho podnikania - ľudia, ktorí by sociálnemu podnikaniu aj rozumeli, aj ho vedeli podporiť, propagovať ho a rozvíjať, no tiež ľudia, ktorí by vedeli v sociálnych podnikoch pracovať.
  • Nedostatočná informovanosť: Informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná. Rovnako je nedostatočné aj pochopenie toho, čo je vlastne sociálna ekonomika a to na strane podnikateľov, no aj subjektov verejnej správy - ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy.

Skúsenosti Zakladateľov Registrovaných Sociálnych Podnikov

V rámci skúseností zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi bola ich predošlou skúsenosťou: konateľ spoločnosti, dlhoročná prax v sociálnej sfére, transformácia z chránenej dielne. Z pohľadu motivácie pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov participanti uvádzali: pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu. V čom sa všetci participanti zhodli bolo potreba dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach, prevažne v legislatíve, marketingu a manažmente.

Limity a Perspektívy Registrovaných Sociálnych Podnikov

Medzi limity, ktoré participanti zaznamenali, patrí ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, nedostatok finančných prostriedkov, problém s priestormi výrobne, chýbajúce vybavenie.

Perspektívy registrovaných sociálnych podnikov sú vnímané pozitívne, ako nástroj na zníženie nezamestnanosti, na vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.

Návrhy pre Prax

Návrhy pre prax jednotlivých participantov boli rôznorodé, asi ako pri každom inom podnikaní, nakoľko každý podnikateľ prežíva iný príbeh. Medzi návrhy patrí menej byrokracie a nediskriminácia zdravých účastníkov pri prijímacích pohovoroch.

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Sociálna Ekonomika na Slovensku

Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie - zákon č. 112/2018 Z. a finančná podpora (investičná a kompenzačná).

tags: #mpsvar #sociálny #podnik #definícia