Na čo majú zamestnanci nárok v práci?

Zamestnanci majú v pracovnom prostredí rôzne práva a nároky, ktoré im zabezpečuje Zákonník práce a ďalšie právne predpisy. Tieto nároky sa týkajú rôznych oblastí, ako sú pracovné voľno, mzda, stravovanie, dovolenka, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) a iné benefity. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najdôležitejších nárokov zamestnancov na Slovensku.

Pracovné voľno

Zamestnanci majú nárok na pracovné voľno v rôznych situáciách, ako napríklad pri sťahovaní, návšteve lekára, svadbe, pohrebe alebo z dôvodu zvyšovania kvalifikácie.

Sťahovanie

Zamestnanci majú nárok na voľno v práci z dôvodu presťahovania sa do iného mesta alebo obce. Zamestnávateľ môže poskytnúť svojim pracovníkom voľno v práci s náhradou mzdy, ak ide o sťahovanie v jeho záujme. V prípade, že ide o presťahovanie sa zamestnanca na osobné účely, má nárok na voľno bez náhrady mzdy, a to najviac na jeden deň pri sťahovaní sa v tej istej obci a maximálne dva dni do inej obce.

Ostatné osobné dôvody

Potrebujete voľno na vyšetrenie u lekára, svadbu či na pohreb? Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní na seba a 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka. Ak zamestnanec vie o prekážke v práci vopred, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu a jej trvanie zamestnávateľovi aj preukázať. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ mu musí umožniť odpracovať zameškaný čas, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zamestnancovi obecného úradu deň svadby pripadne na pracovný deň.

Zvyšovanie kvalifikácie

Na uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie nemá zamestnanec zo zákona právo, je to len možnosť. Zamestnávateľ môže umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrad ďalších nákladov spojených so štúdiom. Voľno v práci a náhradu mzdy môže poskytnúť zamestnávateľ svojim pracovníkom v sume ich priemerného zárobku, najmä ak zvýšenie či rozšírenie kvalifikácie je v súlade s potrebami firmy.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP

Mzda a príplatky

Za vykonanú prácu majú zamestnanci právo na mzdu. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je jedna výnimka, keď zamestnanec prácu nevykonáva a tento čas sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí peňažné plnenie. Je to deň sviatku, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, t. j.

Príplatky

Príplatok za víkendovú prácu alebo prácu vo sviatok by mal byť samozrejmosť. Príplatok dostanete aj za rekreáciu, šport alebo prácu v noci.

Príplatok za prácu v sobotu a nedeľu

Príplatok za prácu v sobotu upravuje Zákonník práce. Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v sobotu, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Príplatok za prácu v nedeľu upravuje Zákonník práce. Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v nedeľu, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia.

Príplatok za prácu v noci

Príplatok za prácu v noci upravuje Zákonník práce. Za nočnú prácu sa považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. až 6. hodinou. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec za prácu v noci nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,609 eura. Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v noci, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma ale musí byť vo výške najmenej 1,25 eura za hodinu pre zamestnanca, ktorý vykonáva nerizikovú prácu. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu sa neviaže na minimálnu hodinovú mzdu, ale na priemerný zárobok zamestnanca pracujúceho na základe trvalého pracovného pomeru. Neplatí to pre zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Výška príplatku za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska u zamestnanca, ktorý je v trvalom pracovnom pomere, je minimálne 0,805 eura za hodinu.

Dovolenka

Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov. Dovolenka sa vypočítava pomerne. Ak máte napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa. Ak dovolenku v aktuálnom roku nevyčerpáte, môžete si ju preniesť do nasledujúceho roku. Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t. j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.

Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe

Stravovanie

Zamestnávateľ musí zamestnancom prispieť na stravu. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí sú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení príp. v zariadení iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti pracoviska. Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo inom, novelou Zákonníka práce dostanú zamestnanci od 1.3.2021 možnosť vybrať si medzi finančným príspevkom na stravu alebo stravovacími poukážkami (gastrolístkami). Výška príspevku na stravovanie musí zodpovedať minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Ak zamestnávateľ zabezpečí pre svojich zamestnancov stravovanie formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Benefity

Sociálna politika zamestnávateľa alebo, ľudovo povedané, benefity, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom, sú stále aktuálnou témou. Ide o finančné alebo nefinančné zvýhodnenia. V dnešnej dobe, kedy priemerná nezamestnanosť na Slovensku dosahuje len niečo vyše piatich percent, nelákajú spoločnosti svojich zamestnancov len na atraktívnu mzdu, ale aj na výhody, ktoré im v súlade so Zákonníkom práce alebo nad jeho rámec poskytujú. Nastavenie benefitov na pracovisku do veľkej miery závisí od typu pracovnej pozície, vekového zloženia zamestnancov či regiónu, v ktorom spoločnosť sídli.

Home office a domácka práca

Jedným z najobľúbenejších benefitov súčasnosti je tzv. home office. Pojem home office je do slovenčiny možné preložiť ako domáca kancelária. Patrí medzi jednu z foriem flexibilných benefitov, ktoré obľubujú prevažne nižšie vekové kategórie a je využiteľný pri každej práci, pri ktorej nie je potrebné využívanie nástrojov zamestnávateľa alebo prítomnosť zamestnanca na pracovisku. Ide o nepeňažný benefit, na ktorý nevzniká nárok priamo zo Zákonníka práce. Je teda na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi príležitostne vykonávať prácu z domu alebo na zamestnancom zvolenom mieste v dohodnutý deň alebo dni v týždni. Ostatné dni zamestnanec chodí do práce a vykonáva prácu na mieste, ktoré má dohodnuté v pracovnej zmluve. Za prácu v režime home office patrí zamestnancovi mzda rovnako, ako keď vykonáva svoju prácu na pracovisku zamestnávateľa, rovnako mu vzniká aj nárok na stravné a prestávku v práci. Zamestnanec vykonáva svoju prácu totožne, ako keby sedel vo svojej kancelárii. Jediný rozdiel je v tom, že sedí doma alebo na inom mieste, kde dokáže prácu vykonávať. Home office je však v praxi často mylne zamieňaný s domáckou prácou. Domácku prácu možno charakterizovať ako pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste. Domáckemu zamestnancovi neprislúcha ani mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nočnú prácu. Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom pracujúcim na pracovisku zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prijať opatrenia zamedzujúce izolácii od ostatných zamestnancov a umožniť stretávať sa s ostatnými zamestnancami. Zákonník práce však ďalej ustanovuje, že za domáckeho zamestnanca sa nepova­žuje zamestnanec vykonávajúci prácu doma alebo na inom vhodnom mieste príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa, ak druh práce, ktorú vykonáva, to umožňuje. Preklad tohto slovného spojenia k tomu síce nabáda, no domácka práca je druh pracovného pomeru priamo upravený v Zákonníku práce. Spoločným znakom domáckej práce a home office je, že zamestnanec nepracuje na pracovisku, ale doma alebo na inom vhodnom mieste. Druhým spoločným znakom je, že zamestnávateľ zodpovedá za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj pri domáckej práci, ako aj pri home office. Toto sú však jediné znaky, v ktorých sú domácka práca a home office rovnaké.

• Príklad č. 1: Pani Libuša podpísala pracovnú zmluvu, v ktorej má ako druh pracovného pomeru určenú domácku prácu a ako miesto výkonu práce adresu jej trvalého pobytu. Pani Libuša pravidelne pracuje z domu, jedenkrát do mesiaca však príde pracovať do sídla zamestnávateľa, pretože tu prebieha pravidelná porada. Pani Libuša vykonáva domácku prácu. Nezáleží na tom, že jedenkrát do mesiaca príde do práce do sídla zamestnávateľa, keďže ostatné dni pravidelne vykonáva prácu z domu.
• Príklad č. 2: Tomáš pracuje ako personalista pre nadnárodnú spoločnosť. Má uzatvorenú pracovnú zmluvu na neurčitý čas a ako miesto výkonu práce má určené sídlo zamestnávateľa. Žiadne ďalšie ustanovenia o úprave miesta výkonu práce nemá v pracovnej zmluve uvedené. So svojím nadriadeným sa však dohodol, že každý piatok bude pracovať v režime home office, pretože sa mu tak lepšie sústredí. Nie, Tomáš nevykonáva domácku prácu v zmysle Zákonníka práce. Pravidelne vykonáva svoju prácu v sídle zamestnávateľa 4 pracovné dni v týždni. Jeden pracovný deň v týždni vykonáva prácu v režime home office na základe dohody so zamestnávateľom.

Rekreácia a šport

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Povinnosti zamestnávateľa

Každému zamestnávateľovi vznikajú so zamestnávaním prvého zamestnanca povinnosti, ktoré upravuje Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Povinnosť prihlásenia zamestnávateľa a zamestnanca do sociálnej poisťovne: Zamestnávateľovi plynie povinnosť byť prihlásený v registri zamestnávateľov, pričom toto prihlásenie musí vykonať najneskôr deň pred dňom, kedy začne zamestnávať svojho prvého zamestnanca. Zároveň zamestnávateľ uzavrie dohodu o elektronickej komunikácii medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou. Povinnosti zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania: Prihlásenie zamestnanca a zamestnávateľa do zdravotnej poisťovne. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na daňovom úrade. Povinnosť školenia BOZP. V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ od prvého dňa vzniku pracovného pomeru voči zamestnancovi nasledujúce povinnosti: prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou, platiť zamestnancovu mzdu za vykonanú prácu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, zamestnávateľ je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, a to za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie, vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie pracovných úloh a nariadení, oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu, ktorú vykonáva zamestnanec a ostatnými predpismi, oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, ktorý musí byť pre každého zamestnanca prístupný. Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ ďalej povinný: viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, zabezpečiť stravovanie zamestnancov, odoslať Sociálnej poisťovne mesačný výkaz, odoslať zdravotnej poisťovni mesačný výkaz, povinnosť odoslať daňovému úradu mesačný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, zamestnaneckej prémii a daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, poskytovať zamestnancom dovolenku, zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov, povinnosť zamestnávateľa podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, povinnosť zamestnávateľa vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca v zákonom stanovenej lehote (vždy do 15. februára nasledujúceho roka) a predloží k jeho vykonaniu všetky potrebné doklady. Zároveň je zamestnávateľ povinný vystaviť a doručiť doklad o vyplatenom príjme zamestnancovi, ktorému v zdaňovacom období daného roka vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Takýmto dokladom je pre zamestnanca, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok XY. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie na základe jeho žiadosti do 10 dní od jej doručenia vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.

Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov

tags: #na #co #maju #zamestnanci #narok #v