
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o možnosti skrátenia pracovného času. Jednou z foriem je aj 6-hodinová pracovná doba. Tento článok sa venuje problematike nároku zamestnanca na 6-hodinovú pracovnú dobu, pričom analyzuje výhody a nevýhody tohto modelu, ako aj právne aspekty, ktoré s tým súvisia v slovenskom kontexte.
Skrátený pracovný úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok, je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín, ako je štandardný plný pracovný úväzok. Na Slovensku je táto forma zamestnania upravená v Zákonníku práce, konkrétne v ustanovení § 49.
Podľa tohto ustanovenia sa za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas považuje zamestnanec, ktorého pracovný čas nedosahuje hranicu ustanoveného týždenného pracovného času u zamestnávateľa. Zamestnávateľ určuje týždenný pracovný čas, ktorý môže byť najviac 40 hodín týždenne. Akékoľvek kratšie rozvrhnutie, napríklad 20 hodín týždenne, sa považuje za kratší pracovný čas. Môže byť vyjadrený aj zlomkom, napríklad 1/2 alebo 3/4 ustanoveného týždenného pracovného času zamestnávateľa.
Dôležité je, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. Rozvrhnutie pracovného času je závislé od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve.
Existujúci pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas sa dá zmeniť. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene ustanoveného týždenného pracovného času na kratší alebo naopak. Táto zmena sa realizuje zmenou pracovnej zmluvy, ktorá si vyžaduje súhlas oboch strán.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Mzda zamestnanca pracujúceho na kratší pracovný čas je úmerná odpracovanému času. Ak zamestnanec pracuje na polovičný úväzok, má nárok na polovičnú mzdu v porovnaní so zamestnancom na plný úväzok na rovnakej pozícii s rovnakou pracovnou náplňou.
Odvody do sociálneho a zdravotného poistenia sa počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín, jeho odvody budú proporcionálne nižšie.
Ak je príjem zamestnanca na skrátený úväzok nižší ako minimálna mzda (v roku 2024 je to 700 EUR), je potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok sú účastníkmi dôchodkového systému, ale výška ich dôchodku závisí od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov. Nižšie odvody do sociálneho poistenia znamenajú nižší dôchodok.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na dovolenku rovnako ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom, teda na 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne. Tento nárok sa prepočítava podľa počtu odpracovaných dní v týždni.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Rovnako majú nárok na nemocenské dávky, ale ich výška bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy.
Skrátený pracovný úväzok má svoje výhody aj nevýhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas tak, že jeho pracovná zmena je šesť hodín alebo kratšia ako šesť hodín, nárok na prestávku na odpočinok a jedenie mu nevznikne.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti