Náhradná rodinná starostlivosť: Formy a možnosti

Nie všetky deti majú šťastie vyrastať vo svojej biologickej rodine. Ak rodičia nemôžu, nevedia alebo nechcú zabezpečiť zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa, vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (SPODaSK). Tá sa v zmysle Zákona č. 36/2005 Z. z. § 54 a § 55 zaoberá možnosťami náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Náhradná starostlivosť je komplexná oblasť, ktorá sa snaží zabezpečiť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, vhodné a stabilné prostredie pre ich vývoj.

Čo je náhradná rodinná starostlivosť?

Náhradná rodinná starostlivosť je definovaná Zákonom o rodine č. 36/2005 Z.z. ako starostlivosť, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť vzniká len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Základným cieľom náhradnej starostlivosti je zabezpečiť pre dieťa rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý vývoj a uspokojovanie jeho potrieb. Preferuje sa, aby dieťa vyrastalo v rodinnom prostredí, a preto sa náhradná rodinná starostlivosť uprednostňuje pred ústavnou starostlivosťou.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Existuje niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré sa líšia svojou povahou, rozsahom práv a povinností a cieľom. Medzi najčastejšie formy patria:

  • Náhradná osobná starostlivosť (NOS): Je to starostlivosť o dieťa mimo biologickej rodiny. Prakticky sa často využíva na prechodné preklenutie starostlivosti o dieťa členom širšieho príbuzenstva. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého.

    Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

  • Pestúnska starostlivosť: Upravuje ju Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)č. 265/1998.Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.

  • Poručníctvo: Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

  • Osvojenie (Adopcia): Je najvýznamnejšia forma náhradnej starostlivosti. Podľa zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojiteľom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie je teda trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005). Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Medzištátne osvojenia

Aký je postup pri medzištátnych osvojeniach? Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.

Ústavná starostlivosť

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Centrum pre deti a rodiny poskytuje starostlivosť maloletým deťom v samostatne usporiadaných skupinách alebo v profesionálnych náhradných rodinách.

Prečítajte si tiež: Nová legislatíva v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti

Centrum pre deti a rodiny a jeho úloha

Centrum pre deti a rodiny poskytuje rôzne odborné metódy a pomoc:

  • odborné metódy na prispôsobenie sa novej situácii - § 11 ods. 3) písm. b) bod 1
  • odborné metódy práce na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa - § 11 ods. 3 písm. b) bod 2
  • odborné metódy práce na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch - § 11 ods. 3 písm. a), písm. b) bod 3
  • odborné metódy na podporu obnovy alebo rozvoja rodičovských zručností - § 11 ods. 3 písm. b) bod 4
  • poradensko - psychologická pomoc rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách - § 11 ods. 3 písm. d) § 73 ods. 6 písm. d) - opatrenia podľa § 44a ods. 1 písm.

Profesionálna náhradná rodina

Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Podrobnejšie informácie z právneho pohľadu nájdete aj v týchto zákonoch: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Vyhláška č. 390/2005 Z.Z.; Zákon č. 279/1993 o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.

Prečítajte si tiež: Všetko o náhradnej osobnej starostlivosti

tags: #náhradná #rodinná #starostlivosť #formy