Právna úprava súdnych poplatkov na Slovensku je zakotvená v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento zákon prešiel od svojho prijatia viacerými novelizáciami, pričom posledná novela, zákon č. 341/2005 Z. z., nadobudla účinnosť 1. septembra 2005. Platenie súdnych poplatkov je neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho konania, v ktorom podnikatelia aj nepodnikateľské subjekty uplatňujú svoje nároky. Pri riešení otázok týkajúcich sa súdnych poplatkov je dôležité vychádzať aj zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý tiež obsahuje ustanovenia o súdnych poplatkoch.

Poplatková povinnosť a jej rozsah

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za úkony alebo konania súdov, ktoré sa vykonávajú na návrh účastníkov konania. Je dôležité rozlišovať medzi úkonmi, ktoré podliehajú poplatku, a samotnými konaniami súdov. Konanie na návrh sa týka predovšetkým konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne podľa zákona č. Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené a sú obsiahnuté v jednotlivých typoch konaní tak, ako ich upravujú procesnoprávne predpisy, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona.

Sadzobník súdnych poplatkov je rozdelený do štyroch častí:

• I. časť: Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní.
• II. časť: Poplatky za úkony súdov.
• III. časť: Poplatky orgánov štátnej správy súdov.
• IV. časť: (Posledná časť - informácia chýba v poskytnutom texte)

Poplatkovej povinnosti môžu podliehať aj konania a úkony bez návrhu, ale len ak sú výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a ak ide o úkon alebo konanie v prospech účastníka - poplatníka.

Kto je poplatníkom?

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. Konkrétne ide o:

Prečítajte si tiež: Výpočet minimálneho dôchodku

• Osobu, ktorá podala návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. Patria sem aj návrhy na vydanie platobného rozkazu a návrhy na konania vo veciach upravených v piatej hlave tretej časti ako osobitné druhy konania (napr. na umorenie listiny, prijatie do úschovy).
• Osobu, ktorá podáva návrh na obnovu konania. Ide o mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľa tohto úkonu však možno zahrnúť pod § 2 ods. 3. jednotlivých nárokov.

Základ poplatku a jeho určenie

Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Cena je najčastejšie charakterizovaná ako peňažná suma dojednaná pri predaji a nákupe tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely. Navrhovateľ poplatkového úkonu by mal z tohto vychádzať pri platení súdneho poplatku. Ak nie je možné základ poplatku zistiť takýmto spôsobom, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu.

V prípade, ak je predmetom konania nehnuteľnosť (určenie vlastníckeho práva k nej, jej vypratanie a pod.), súd zvyčajne požaduje od navrhovateľa poplatkového úkonu znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť a na základe posudku vypočíta výšku samotného poplatku.

Sadzobník súdnych poplatkov ustanovuje aj výnimky, keď v poznámke 1 určuje nevyvrátiteľnú domnienku, že pri návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemožno cenu predmetu konania určiť. Poplatok sa preto vyberá podľa písmena b) tejto položky vo výške 1 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 3 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Ak však ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo vypratanie, táto domnienka neplatí, lebo poplatok sa vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť alebo ktorý sa má vypratať.

Ak možno pri určovacích návrhoch zistiť cenu predmetu poplatkového úkonu, platí sa pevná sadzba, čo ale neplatí pre konanie o určenie, či tu je alebo nie je vlastnícke právo. Poplatok tu súd vyrubí z ceny toho, čo robí navrhovateľ poplatkového úkonu sporným, teda, ak určitý podiel odporca uznáva, o čom navrhovateľ podáva v návrhu na začatie konania popis, platí navrhovateľ súdny poplatok len zo sporného podielu. Ak by však navrhovateľ v konaní žiadal o určenie celej veci a odporca až v priebehu konania po začatí vo veci samej uzná sčasti nárok, poplatok sa nemôže sčasti vrátiť. V takomto prípade za predpokladu úspechu má však navrhovateľ právo na náhradu celého poplatku.

Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je sama predmetom poplatkového úkonu. S príslušenstvom sa v praxi možno najčastejšie stretnúť práve u bežných pohľadávok vzniknutých z nesplneného záväzku. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky je širší pojem než sú trovy súdneho konania, ktoré sú jedným z druhov týchto nákladov. V konaní možno uplatniť tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde. Tie ale musia byť však v priamej súvislosti s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde a taktiež zrejme primerané samotnej povahe pohľadávky. Odlíšenie istiny od príslušenstva neprináša v praxi problémy.

Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o vdovskom dôchodku

Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. Ak určuje cenu súd, tak nevykonáva dokazovanie, ale podľa okolnosti prípadu môže vykonať šetrenie, ktoré však nie je konaním vo veci samej. Týka sa to predovšetkým konaní, ktorých predmetom je nehnuteľnosť. V praxi sa vyskytujú aj také prípady, kde súd nepožaduje predloženie znaleckého posudku, ale cena nehnuteľnosti je určená podľa odhadu. Netýka sa to pravdaže konaní, kde je predmetom nehnuteľnosť (najmä určenie vlastníckeho práva k nej) s vysokou trhovou hodnotou. Stanovenie tohto medzníka však viac-menej ostáva na súde. Nie je vôbec vylúčené, že neskôr súd môže podľa dokazovania vykonaného v konaní korigovať výšku súdneho poplatku.

Ďalším v praxi sa pomerne často vyskytujúcim prípadom sú opakujúce sa plnenia. Opakujúce plnenia sa týkajú práv, ktoré sa plnia pravidelne v určitých intervaloch. Najčastejšie sa s nimi stretávame pri plnení zo zmlúv, ale môže byť ním aj poplatok z omeškania, prípadne úroky z omeškania, ak sú samé predmetom poplatkového úkonu. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok znamená to, že treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Ak výška opakujúceho sa plnenia je známa, súdny poplatok sa potom vyrubí zo súčtu jednotlivých plnení, pokiaľ nejde o čas presahujúci tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne. Ak teda ide o čas dlhší ako tri roky, na dobu života alebo na neurčitý čas, stanovuje sa základ poplatku tak, ako že je ním trojnásobok ceny ročného plnenia. Tento odsek obsahovo vzťahujúci sa k právu, ktoré možno vykonávať opätovne, sa používa predovšetkým pri rozhodovaní o právach, ktoré zodpovedajú nájomnému pomeru alebo vecnému bremenu k nehnuteľnosti.

Rozšírenie návrhu znamená zároveň aj rozšírenie predmetu poplatkového úkonu. Toto je relevantné vtedy, ak súd pripustí zmenu návrhu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Cena nároku bude v takomto prípade zistiteľná podľa toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu. Môže dôjsť aj k takej situácii, že v priebehu odvolacieho konania bude odvolateľ svoj návrh meniť. Vtedy bude súdny poplatok odvolateľovi vrátený alebo dokonca dovyrubený. Poplatok zaplatený za odvolanie alebo presnejšie povedané jeho časť možno vrátiť iba vtedy, ak k zmene odvolacieho návrhu v súvislosti s rozsahom prieskumnej povinnosti došlo ešte pred začatím odvolacieho konania vo veci samej. Inak sa už súdny poplatok odvolateľovi nevráti.

Základ súdneho poplatku sa zaokrúhľuje na celé stokoruny dolu a vyrubený poplatok zas na celé koruny nahor.

Sadzby súdnych poplatkov

Sadzby súdnych poplatkov sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou v eurách, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená zároveň najnižšia sadzba poplatku, ktorá je 500 Sk (ekvivalent v eurách), a to v občianskoprávnych aj obchodných veciach a aj najvyššia sadzba poplatku, ktorá je 200 000 Sk (ekvivalent v eurách) v občianskoprávnych veciach a 600 000 Sk (ekvivalent v eurách) v obchodnoprávnych veciach.

Prečítajte si tiež: Systémové aspekty nemeckého dôchodkového systému

Základ percentného poplatku tvorí cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne v odvolacom konaní cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ako zákon uvádza, rozsah poplatkovej povinnosti sa určuje relatívne zo základu (pri percentnej sadzbe) alebo absolútnym číslom (pri pevnej sadzbe). Jednotlivé prípady už ďalej podrobnejšie upravuje samotný sadzobník. Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach 5 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 500 Sk (ekvivalent v eurách). Ako už bolo uvedené, rozdielne sú horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom. Logika sadzieb v sadzobníku je taká, že celkovo pre konanie v občianskoprávnych veciach platí, že vo všeobecnosti platí sadzba uvedená v časti I. položke 1, v obchodnoprávnych veciach zas sadzba uvedená v časti I. položke 2, pokiaľ nie je ustanovená osobitná sadzba. Teda, inými slovami, ak je ďalej ustanovená odchylná sadzba, platí táto zásada len pre konanie v prvom stupni, ak sama položka, kde je odchylná sadzba, nemá inú poznámku. Dvojnásobná výška poplatku pri dovolaní by nemala spôsobovať v praxi ťažkosti. Poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v obchodných veciach sa platí v rovnakej výške ako poplatok za samotný návrh na žalobu .

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku len dopĺňa oslobodenia, ktoré uvádza zákon o súdnych poplatkoch. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku predpokladá návrh účastníka konania, teda inými slovami - o oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné požiadať. Oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže súd priznať účastníkovi z úradnej moci bez návrhu (ex offo), a to ani v prípade, ak by na oslobodenie od súdnych poplatkov boli splnené podmienky a splnenie týchto podmienok by bolo možné vysloviť z údajov z dokladov predložených žiadateľom (napr. daňového priznania). Súd voči účastníkovi v tomto smere má poučovaciu povinnosť.

Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov môže účastník podať spolu s návrhom na začatie konania, ale aj v priebehu konania a to ako prvostupňového, tak aj odvolacieho, dovolacieho a aj vo výkone rozhodnutia. Keďže v konaní platí zásada rovnosti účastníkov, je isté, že návrh na oslobodenie môže úspešne podať aj právnická osoba. Do roku 1990 a do rozvoja trhovej ekonomiky sa táto možnosť nepripúšťala a vlastne ani nejudikovala. V nových podmienkach je len samozrejmé, že oslobodenie môže žiadať napríklad obchodná spoločnosť, ktorá je sekundárne zadlžená a nemá na vysoké súdne poplatky. V praxi sa ale priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov obchodnej spoločnosti vyskytuje len veľmi zriedka.

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti upravuje zákon v § 5 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť vzniká v tom okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. V praxi sa často stávajú prípady, kedy súd vyrubuje súdny poplatok (prípadne ho následne aj vymáha) až po vzniku poplatkovej povinnosti. Tu však zákon limituje súd lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť. Ak by sa rozhodovalo po uplynutí tejto zákonnej trojročnej lehoty, neostávalo by totiž nič iné, ako rezignovať na vyrubenie alebo vymáhanie súdneho poplatku.

Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru. Ide o:

• Vzájomný návrh (tzv.
• Procesné podania, ktorými sa rozširuje návrh. Žiadosti o vykonanie procesného úkonu majú rozmanitý charakter, najčastejšie ide o žiadosti adresované orgánom štátnej správy súdov a obchodnému registru.

Vznik povinnosti zaplatiť poplatok je podmienený tým, že poplatníkom je navrhovateľ, t. j. žalobca, odvolateľ a dovolateľ. Presné zistenie, či došlo k vzniku poplatkovej povinnosti, determinuje celý rad ďalších postupov súdu. Ak vznikla poplatková povinnosť, súd spravidla vydáva výzvu na jeho zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia poplatku (vzor 4a Občianskeho súdneho poriadku), eventuálne vydáva rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na zaplatenie a to uznesením (vzor 4 Občianskeho súdneho poriadku). V prípade nezaplatenia súdneho poplatku za súčasnej podmienky, že navrhovateľ poplatkového úkonu nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu, je súd oprávnený konanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaviť, presnejšie povedané tak je tomu vtedy, ak súd márne vyzval navrhovateľa poplatkového úkonu výzvou (vzorom 4a) na zaplatenie súdneho poplatku.

V prípade, ak účastník konania podá odpor proti platobnému rozkazu, na zaplatenie súdneho poplatku za predmetný odpor bude už zaviazaný uznesením (vzorom 4). Kým v prvom prípade dochádza k zastaveniu konania, v druhom prípade ide o uznesenie, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, teda máme tu už exekučný titul a nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať teda za následok zastavenie konania, ale výkon rozhodnutia.

Zmierovacie konanie taktiež podlieha poplatkovej povinnosti. Zmier sa uzatvára podľa procesných zásad, ktoré upravuje § 99 Občianskeho súdneho poriadku. Ide tu o uzavretie tzv. prétorskeho zmieru, ktorý predchádza začatiu konania o veci samej. Preto je opodstatnené s ohľadom na potrebu predchádzania súdnym sporom posunúť vznik poplatkovej povinnosti až k okamihu schválenia zmieru súdnym uznesením. Poplatníkom sú v takomto zmierovacom konaní účastníci zmieru, a to aj napriek tomu, že § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa zmieňuje len o účastníkovi. Nedávna novela zákona o súdnych poplatkoch priniesla v poplatkovej oblasti zmieru výraznú zmenu, a to v tom, že ak konanie bude ukončené súdnym zmierom, súdny poplatok bude v časti vrátený, pričom výška tejto pomernej časti je závislá od okamihu uzavretia zmieru.

Novela Zákona o súdnych poplatkoch a jej dopad

Novela Zákona o súdnych poplatkoch nadobudla účinnosť 1. apríla. Do tohto momentu, ak vznikla poplatková povinnosť, bolo potrebné platiť poplatok ešte v starej, pôvodnej platnej cene. To znamená, že poplatky vyrubené za konania začaté pred účinnosťou novely zákona o súdnych poplatkoch nebudú navyšované. Avšak ak poplatok nebol zaplatený v momente, kedy vznikla poplatková povinnosť alebo nebol zaplatený v lehote podľa výzvy na zaplatenie, sadzba podlieha novej právnej úprave.

Zmeny v sadzbách od 1. apríla

V prílohe Zákona o súdnych poplatkoch je upravená sadzba za jednotlivé úkony v Sadzobníku súdnych poplatkov. Pri podávaní žaloby alebo návrhu na začatie konania je žalobca vždy povinný súdny poplatok, ktorý bol do 1. apríla vo výške 6% z hodnoty konania alebo predmetu sporu, najmenej však vo výške 16,50 eur, t. j. najnižšia možná suma pokiaľ 6% z hodnoty konania alebo predmetu sporu nedosahovalo 16,50 eur. V prípade, ak predmet konania nebolo možné oceniť peniazmi, napr. konanie o určenie neplatnosti zmluvy, platilo sa poplatok vo výške 99,50 eur, avšak po novom od 1. apríla sa táto suma zvýšila.

Konania vo veciach BSM

V prípade žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM”) bola výška poplatku 66 eur, avšak od 1.4. sa táto zvýšila na 100 eur. V prípade žaloby na zrušenie BSM sa z 165,50 eur stalo 250 eur. Obdobne sumu 100 eur bolo potrebné od 1.4. zaplatiť aj v prípade návrhu na rozvod.

Konania vo veciach rodičovstva

Dôležitá zmena nastala aj v konaniach, ktoré začali návrhom na určenie rodičovstva, ktoré podliehali poplatkovej povinnosti vo výške 66 eur.

Žaloby o nároku z práv

Sadzobník súdnych poplatkov vo svojej položke č. Sadzba všetkých vyššie uvedených poplatkov bola do 1.4. vo výške 331, 50 eur, avšak po účinnosti novely sa zvýšili.

Konkurzné konania

Konkurzné konanie o riešení úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnom uspokojení jeho veriteľov podľa osobitného predpisu podliehalo poplatkovej povinnosti. Za konkurzné konania sa platil poplatok vo výške 1% z výťažku zo speňaženého majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej podstate alebo 0,5% výťažku v oddelenej podstate.

Exekučné konania

V momente podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo potrebné platiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur, podobne ako pri podaní žaloby. Od apríla sa taktiež zvýšil aj tento poplatok.

Zmeny v obchodnom registri

Návrhy na prvozápis alebo zmenu vo veciach obchodného registra sa taktiež menili v súvislosti s touto novelou. V prípade návrhov na prvozápis akciovej spoločnosti sa poplatok menil od apríla z pôvodných 375 eur na 550 eur. Pokiaľ išlo o iné právnické osoby, ako je napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným, poplatok bol nižší ako aj doteraz ale zmenil sa z 150 eur na 220 eur. Ak ste požiadali návrhom obchodný register o zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva, poplatková povinnosť bola vo výške 165 eur, ale zmenila sa na 220 eur. Poplatok za návrh akcionára na poverenie a zvolanie valného zhromaždenia sa taktiež zvýšil z 99 eur na 140 eur.

Sadzobník súdnych poplatkov upravoval aj poplatky za úkony z obchodného registra a registra trestov. Išlo predovšetkým o vydanie výpisu, odpisu alebo kópie listín.

Elektronické podania

V niektorých prípadoch zákon vyslovene ustanovuje povinnosť doručovania písomností na súd výlučne elektronicky. Notári, advokáti a exekútori v konaniach pred súdom mali práve takúto povinnosť, avšak pri nesplnení tejto povinnosti bol vyrubený poplatok 20 eur za spracovanie listinného podania do elektronického prostredia a podanie vrátane príloh. Ak nebolo podanie doručované elektronicky od 1. apríla sa tento poplatok zvýšil o 10 eur, t. j.

Dedičské konania

V dedičskom konaní po zomrelom poručiteľovi sú taktiež ustanovené súdny poplatky za toto konanie. Ak bola v konaní o dedičstve čistá hodnota dedičstva do 3 319 eur, bol ustanovený poplatok v sume 6,50 eura, avšak po novom sa zvýšil na 10 eur. Pri podaní návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom išlo o poplatok vo výške 1% z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa malo prejednať.

Všetky vyššie uvedené poplatky sú obsiahnuté v prílohe Zákona o súdnych poplatkoch s názvom Sadzobník súdnych poplatkov. Podanie podania elektronickými prostriedkami je upravené v § 6 tohto zákona. Toto ustanovenie upravuje aj sadzbu za takéto podanie. Vo všeobecnosti platilo pravidlo, že pokiaľ nie je určitý poplatok pri takejto forme podania upravený osobitne, jeho výška je 50% zo sadzby poplatku stanovenej v sadzobníku toho - ktorého zákona. Zníženie poplatku je limitované a platná právna úprava umožňuje zníženie výšky poplatku maximálne o 70 eur.

Zmeny správnych poplatkov od 1. apríla

Zmena nastala ako v súdnych tak aj v správnych poplatkoch. S účinnosťou od 1. apríla sa novelizoval Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, kde sa upravovali sadzby poplatkov v sadzobníku súdnych poplatkov, ktoré sú ustanovené pevnou sumou. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa menila iba minimálna a/alebo maximálna suma výsledného poplatku. Upravovalo sa zvýhodnenie podania návrhu elektronickými prostriedkami pri zachovaní 50 % zníženia sadzby poplatku, avšak so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70,- EUR na 50,- EUR. Upravovala sa aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,50 EUR.

#

tags: #najnizsi #sudny #poplatok