
Tento článok sa zaoberá situáciou, keď nájomca vykoná úpravy prenajatého priestoru a následne žiada vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Analyzuje právne aspekty, podmienky a možné scenáre, ktoré s takouto situáciou súvisia. Článok sa opiera o platnú legislatívu a judikatúru, pričom zohľadňuje aj novely zákona o DPH.
V praxi sa často stretávame s prípadmi, kedy nájomca investuje do úprav prenajatého priestoru s cieľom prispôsobiť ho svojim podnikateľským potrebám. Tieto úpravy môžu zahŕňať rekonštrukcie, modernizácie alebo iné stavebné práce. Následne nájomca môže mať záujem na vrátení DPH zaplatenej za tieto úpravy. Avšak, možnosť vrátenia DPH je podmienená splnením určitých zákonných podmienok a závisí od konkrétnych okolností prípadu.
Nájomný vzťah je upravený Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nájomná zmluva definuje práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu. Dôležité je, aby zmluva jasne upravovala otázku úprav nebytových priestorov, vrátane podmienok, za ktorých môže nájomca vykonávať úpravy, a rozsahu prípadnej kompenzácie nákladov na tieto úpravy.
Prenajímateľ je povinný prenechať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie a udržiavať ho v tomto stave na svoje náklady. Nájomca je povinný užívať nebytový priestor v súlade s dohodnutým účelom a udržiavať ho v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Úpravy nebytového priestoru môže nájomca vykonávať len so súhlasom prenajímateľa, ak zákon alebo zmluva neustanovujú inak.
Ak nájomca vykoná úpravy nebytového priestoru bez súhlasu prenajímateľa, môže to mať za následok porušenie nájomnej zmluvy a vznik zodpovednosti za škodu. Prenajímateľ môže požadovať od nájomcu, aby uviedol nebytový priestor do pôvodného stavu, alebo môže požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku neoprávnených úprav.
Prečítajte si tiež: Prenájom a zvieratá: Vaše práva
Ak nájomca vykoná úpravy so súhlasom prenajímateľa, je potrebné dohodnúť sa na spôsobe zohľadnenia týchto úprav pri skončení nájmu. Možnosti sú rôzne:
Možnosť vrátenia DPH pri úpravách nebytových priestorov závisí od statusu nájomcu ako platiteľa DPH a od charakteru vykonaných úprav.
Ak je nájomca platiteľom DPH, má v zásade nárok na odpočítanie DPH z prijatých faktúr za tovary a služby, ktoré použil na úpravy nebytového priestoru, ak tieto úpravy súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Podmienkou je, že nájomca musí mať platné faktúry s vyčíslenou DPH a musí spĺňať ďalšie zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.
Problém môže nastať v prípade, ak úpravy nebytového priestoru sa stanú súčasťou majetku prenajímateľa. V takomto prípade môže byť nárok na odpočítanie DPH spochybnený, pretože nájomca fakticky investoval do majetku inej osoby.
V tejto súvislosti je relevantná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), ktorá sa zaoberala otázkou odpočítania DPH pri investíciách do prenajatého majetku. SDEÚ v niektorých prípadoch pripustil nárok na odpočítanie DPH, ak investície do prenajatého majetku prinášajú nájomcovi priamy a bezprostredný úžitok v rámci jeho podnikateľskej činnosti.
Prečítajte si tiež: Problémy s vrátením DPH pre nájomcov
Na základe platnej legislatívy a judikatúry možno zhrnúť nasledovné podmienky pre vrátenie DPH pri úpravách nebytových priestorov:
Zákonom č. 471/2009 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Táto novela priniesla zmeny v oblasti registrácie pre DPH, miesta dodania služieb a ďalších aspektoch.
Novelizáciou smernice Rady 2006/112/ES bol novelizovaný článok 214 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia na identifikovanie osôb. Zdaniteľná osoba, ktorá je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 (novelizovaný od 1. 1. 2010) zákona o DPH, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Rovnako aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 (novelizovaný od 1. 1. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu zaregistrovať najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu.
Po novelizácii smernicou 2008/8/ES sa všeobecné pravidlo zmenilo a miestom zdaňovania služieb by malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Po novom sa všeobecné pravidlo nebude pozerať na to, kde došlo k dodaniu služby fyzicky, ale kde je usadený príjemca tejto služby, ktorý je zdaniteľnou osobou. Pri určení miesta dodania služby by poskytovateľ služby mal v prvom rade zistiť, či pre danú službu neplatí niektoré zo špecifických pravidiel podľa § 16 zákona o DPH. Od 1. 1. Všeobecné pravidlá sú naviazané na skutočnosť, či príjemcom dodanej služby je zdaniteľná osoba alebo iná ako zdaniteľná osoba.
Uvedené zmeny v zákone o DPH majú vplyv na posudzovanie nároku na odpočítanie DPH pri úpravách nebytových priestorov. Je preto dôležité, aby nájomcovia a prenajímatelia poznali platnú legislatívu a judikatúru a aby sa v prípade nejasností obrátili na odborníkov v oblasti daňového práva.
Prečítajte si tiež: Kto je zodpovedný za zimnú údržbu?
V súdnom spore, ktorý bol predmetom analýzy, prenajímateľ žaloval nájomcu o zaplatenie dlžného nájomného a úhrad za energie. Nájomca sa bránil tým, že nemohol prenajatý priestor riadne užívať z dôvodu pandémie COVID-19 a že do priestoru investoval značné finančné prostriedky na úpravy.
Súd prvej inštancie žalobe prenajímateľa vyhovel. Súd dospel k záveru, že nájomca nepreukázal, že by prenajímateľ porušil nájomnú zmluvu a že by mu vznikla škoda v dôsledku nemožnosti riadne užívať prenajatý priestor. Súd tiež konštatoval, že nájomca si neuplatnil nárok na kompenzáciu nákladov na úpravy riadnym spôsobom.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Tento súdny spor poukazuje na dôležitosť jasného a presného zmluvného dojednania medzi prenajímateľom a nájomcom, najmä pokiaľ ide o úpravy nebytových priestorov a ich zohľadnenie pri skončení nájmu. Je tiež dôležité, aby si nájomca riadne uplatňoval svoje nároky voči prenajímateľovi v súlade s platnou legislatívou a zmluvnými dojednaniami.