Dedenie nájomného práva: Podmienky a aspekty

Občiansky zákonník Slovenskej republiky upravuje dedenie zo zásady univerzálnej sukcesie. To znamená, že dedič vstupuje do všetkých majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa, vrátane práv a povinností, ktoré nezanikli smrťou. Dedičstvo teda zahŕňa veci, práva, majetkové hodnoty a dlhy poručiteľa existujúce v čase jeho smrti.

Zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa

Pre správne určenie dedičstva je kľúčový skutkový stav v čase smrti poručiteľa. Dôležité je zistiť nielen majetok, ale aj všetky dlhy, ktoré poručiteľ mal. Medzi dlhy zaťažujúce dedičstvo nepatria nedoplatky nájomného a úhrady spojené s užívaním bytu, ktoré vznikli až po smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Taktiež, pohľadávky vzniknuté po smrti poručiteľa, aj keď súvisia s bytom, nie sú súčasťou pasív dedičstva. Dohoda o vyporiadaní dedičstva, ktorá by zahŕňala takéto dlhy, by odporovala zákonu a nemohla by byť schválená.

Príkladom môže byť prípad, kedy Okresný súd Nové Mesto nad Váhom určil všeobecnú hodnotu dedičstva, pasíva a čistú hodnotu dedičstva. Následne schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dcéra poručiteľa nadobudla sporožírový účet a členský podiel k družstevnému bytu, pričom sa zaviazala uhradiť aj pohľadávky Okresného stavebného bytového družstva Senica (OSBD), ktoré pozostávali z nedoplatku na nájomnom, faktúry, nákladov na renováciu a opravu bytu. Dedička sa zároveň zaviazala vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich zákonný dedičský podiel po odpredaji bytu, znížený o pasíva dedičstva a ďalšie náklady s tým spojené. Súd rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho komisára a o zaplatení súdneho poplatku, pričom konštatoval, že dohoda dedičov neodporuje zákonu ani dobrým mravom.

Dedenie nájomných zmlúv poľnohospodárskej pôdy

V prípade dedenia poľnohospodárskej pôdy prechádzajú na dediča práva a povinnosti z nájomných zmlúv, ktoré mal poručiteľ uzavreté s družstvom, roľníkmi alebo agrofirmami. Dedič by mal zistiť, kto je nájomcom zdedených pozemkov a oznámiť zmenu vlastníka, aby nájomné bolo vyplácané správnemu subjektu. Ak poľnohospodársky podnik nevie zistiť vlastníka, môže tak urobiť podľa čísla parcely na správe katastra alebo na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Ak sa peniaze za nájom vrátili po smrti poručiteľa, treba ich uložiť na zvláštny účet a viesť evidenciu. Nový vlastník má nárok na spätné vyplatenie nájmu za tri roky.

V prípade, že pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, je potrebné mu poslať návrh zmluvy. Ak nie je známe, kto pôdu prenajíma, je možné osloviť obec, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond alebo poľnohospodárske podniky v danej lokalite. Zmenu vlastníka je potrebné oznámiť aj na obecnom úrade a do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Nájomné byty s podporou ŠFRB

Ak chce dedič uzavrieť nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom, je potrebné rozlišovať medzi zmluvou na dobu určitú a neurčitú. Pri zmluve na dobu určitú je potrebné rok pred zmluvným termínom vyzvať nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemku, inak sa zmluva obnovuje. Pri zmluve na dobu neurčitú je minimálna doba trvania 5 rokov a nájom sa ukončuje výpoveďou danou k 1. novembru s ročnou výpovednou lehotou.

Na vznik novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Ak nájomca neplatí nájomné, je možné ho vymáhať, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde. Neplatenie nájmu je dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného.

Nájomca pôdy je oprávnený využívať ju riadnym spôsobom podľa dohody v nájomnej zmluve, nemôže meniť druh pozemku ani robiť iné zmeny bez súhlasu vlastníka. Nájomné platí ročne pozadu vždy k 1. októbru, ak sa s vlastníkom nedohodne inak. V prípade mimoriadnych okolností, ako sú záplavy, nie je povinný platiť nájomné.

Dedenie majetku v zahraničí (Rakúsko a Maďarsko)

V súvislosti s dedením majetku v zahraničí, najmä v Rakúsku a Maďarsku, je relevantné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Určenie obvyklého pobytu zosnulého je kľúčové pre určenie právneho predpisu, ktorý sa použije. Pri určovaní obvyklého pobytu sa posudzujú okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti.

Ak má zosnulý majetok v zahraničí aj na Slovensku, slovenský notár vydá dedičom osvedčenie o dedičstve a na ich žiadosť aj Európske osvedčenie o dedičstve. Toto osvedčenie má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania a predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku do príslušného registra členského štátu. Dediči si musia nechať preložiť Európske osvedčenie o dedičstve úradným prekladateľom do úradného jazyka krajiny, v ktorej sa majetok nachádza. V Maďarsku niektoré úrady a banky akceptujú aj úradný preklad vyhotovený slovenským prekladateľom, ale niektoré vyžadujú preklad vyhotovený konkrétnou prekladateľskou agentúrou.

Prečítajte si tiež: Výška príspevku na nájomné

V prípade majetku v Rakúsku sa môže vyskytnúť problém so získavaním informácií o účtoch poručiteľa v rakúskych bankách z dôvodu ochrany osobných údajov. V takom prípade je možné vykonať priamy výkon dôkazu dožadujúcim súdom, ale tu je nutný predchádzajúci súhlas rakúskeho ministerstva spravodlivosti.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po právoplatnosti uznesenia o skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Návrh sa podáva na okresný súd, na ktorom sa skončilo pôvodné dedičské konanie.

Nový Občiansky zákonník a zmeny v dedení

Návrh nového Občianskeho zákonníka prináša zásadné zmeny v spôsobe dedenia na Slovensku. Kladie dôraz na vôľu poručiteľa, zavádza nové nástroje a sprísňuje niektoré pravidlá. Medzi hlavné zmeny patrí možnosť uzavrieť dedičskú zmluvu, určiť správcu dedičstva a autoritatívne rozdelenie dedičstva súdom v prípade nedohody dedičov. Zákon rozširuje okruh zákonných dedičov a lepšie chráni veriteľov.

Vydedenie

Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť, teda vydediť ho. Na to však nestačí len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Zákon presne stanovuje dôvody, kedy je vydedenie možné. Medzi tieto dôvody patrí napríklad, ak potomok neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ak porušil voči nemu zákon, alebo ak vedie trvalo neusporiadaný život. Každý prípad je individuálny a odporúča sa vyhľadať odbornú radu.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie sa začína automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia z matriky. Súd poverí notára, ktorý koná ako súdny komisár a vedie celý proces. Dedičské konanie má tri hlavné fázy: prípravu, prejednanie a skončenie.

Prečítajte si tiež: Možnosti bývania pre seniorov na Slovensku

Prípravná fáza

Notár zisťuje existenciu závetu alebo listiny o vydedení a vyhľadáva všetok majetok a dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra a od osoby, ktorá zabezpečila pohreb.

Prejednanie dedičstva

Notár informuje všetkých potenciálnych dedičov o začatí dedičského konania. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Po odmietnutí dedičstva zaujmú miesto v poradí potomkovia dediča.

Rozhodnutie súdu

Po overení majetku a stanovení, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Ak sa dedičia dohodnú, súd ich dohodu schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona.

Zákonné skupiny dedičov

Zákon rozlišuje štyri skupiny dedičov:

1. Prvá skupina: Deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
2. Druhá skupina: Manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu.
3. Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa a ich deti (strýkovia a tety poručiteľa).

Ak nikto z týchto skupín nededí, majetok pripadne štátu.

Dedenie členského podielu v družstve

Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa družstevného bytu len na jedného dediča, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov, ak sú manželmi. V konaní o dedičstve sa rieši, kto z dedičov nadobúda členský podiel a ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu.

tags: #najomne #pravo #dedenie #podmienky