
Vecná legitimácia je kľúčovým pojmom v občianskom súdnom konaní, ktorý má zásadný vplyv na úspešnosť žaloby. Definuje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a určuje, či je daná jeho spôsobilosť byť účastníkom sporu s ohľadom na uplatňovaný nárok.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Nedostatok pasívnej legitimácie nastáva, ak žalovaný nie je nositeľom povinnosti, ktorú mu žalobca ukladá. Príkladom môže byť situácia, keď žalobca žaluje nesprávny subjekt v spore o náhradu škody. V takom prípade súd žalobu zamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného.
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. januára 2009 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu rozvody ústredného kúrenia vedúce do nebytového priestoru a udržiavať toto pripojenie v stave, v akom sa nachádzalo pred 8. februárom 1999. Súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, keď podľa názoru prvostupňového súdu mala žalobkyňa žalovať subjekt vykonávajúci správu priestorov garáží.
Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Legitimáciu
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo 16. júna 2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, o správnosti ktorých nemal pochybnosti. Uviedol, že záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní je správny, aj keď sčasti z iných dôvodov.
Poukázal na mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným ako mandatárom a vlastníkmi domu ako mandantmi, predmetom ktorej bolo okrem iného aj zabezpečovanie služieb spojených s užívaním domu. Ak teda žalovaný na jej základe uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru navrhovateľky, tento úkon bol urobený v zmysle pokynov vlastníkov domu (oznámenie o prerušení dodávky tepla z 28. novembra 2011) podľa mandátnej zmluvy, a preto boli z tohto úkonu zaviazaní priamo vlastníci, ktorí boli teda v konaní pasívne legitimovaní.
Aktívna legitimácia znamená, že žalobca je subjektom práva, ktoré si uplatňuje. Ak žalobca nepreukáže, že je nositeľom tohto práva, súd žalobu zamietne pre nedostatok aktívnej legitimácie.
Žalobu o zaplatenie dlžnej istiny úveru poskytnutého žalovanej právnym predchodcom žalobcu I. K., L., okresný súd zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tohto nároku.
Premlčanie má vplyv na vecnú legitimáciu v tom zmysle, že ak je právo premlčané, nemožno ho úspešne uplatniť na súde. Námietku premlčania musí vzniesť žalovaný, súd na ňu neprihliada ex offo.
Prečítajte si tiež: Prehľad náhrady škôd pri vojnových útokoch
V časopise Právny obzor bol uverejnený príspevok poprednej predstaviteľky teórie obchodného práva prof. JUDr. Príspevok je systematicky rozdelený do dvoch častí. V prvej časti sa autorka venuje aktuálnej úprave inštitútu premlčania v súkromnom práve, s osobitným zameraním na pôvodné znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, následný nález ústavného SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 a nové ustanovenie § 54a OZ. Osobitne by sme však chceli reagovať na druhú časť príspevku Podstata a problémy inštitútu premlčania de lege ferenda (návrh veľkej novely Občianskeho zákonníka). Ide o vecnú kritiku niektorých koncepčných východísk a legislatívnych riešení, ktoré vyplývajú z predloženého návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka, v rámci pripravovanej reformy záväzkového práva (ďalej len ROZ).1 Úvodom považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že si vážime prístup profesorky Ovečkovej, rovnako ako aj sofistikovaný a korektný spôsob vyjadrenia jej pochybností o správnosti niektorých navrhovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. V súčasnom štádiu legislatívnych prác je konštruktívna kritika odbornej verejnosti conditio sine qua non.
Ide o zásadnú koncepčnú zmenu oproti súčasnej súkromnoprávnej úprave, ktorá vychádza z premisy, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou práva vlastníckeho (§ 100 ods. 2 OZ). Obchodný zákonník v § 387 ods. Ani jedno z týchto ustanovení nemožno považovať za vhodné. Široká koncepcia premlčania všetkých majetkových práv, okrem práva vlastníckeho, so sebou prináša značné množstvo nielen výkladových, ale najmä aplikačných problémov. Súčasné znenie § 100 ods. 2 OZ totiž nedáva spoľahlivú odpoveď na premlčateľnosť niektorých frekventovaných subjektívnych práv, ktoré nemajú povahu práv majetkových, avšak ich (z toho vyplývajúca) nepremlčateľnosť je neprijateľná. Naznačený deficit čiastočne kompenzuje judikatúra, čo však v takejto zásadnej otázke rozhodne nie je adekvátne východisko. Pozitívne právo nemôže rezignovať na svoje regulačné funkcie v principiálnych otázkach, s odvolaním sa na postupnú evolúciu racionálneho výkladu v rozhodovacej praxi. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že judikatúra medzičasom dospela k záveru o premlčateľnosti niektorých práv, ktoré nie sú typickými majetkovými právami. Ide najmä o právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (R 50/1985), právo odstúpiť od zmluvy (R 22/1995), právo nájmu bytu (R 31/2010), právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 58/2014) a pod. Nejednoznačnosť prvej vety § 100 ods.
Aktuálny stav v našom právnom prostredí je teda akýmsi konglomerátom pomerne vágnej generálnej klauzuly o premlčateľnosti majetkových práv, s výnimkou vlastníckeho, a individuálnych kazuistických riešení nespoľahlivo vyjadrených v judikatúre. Tento stav považujeme za neudržateľný. Zároveň je potrebné s osobitným dôrazom poukázať na fakt, že vo vzťahu k mnohoprvkovej množine subjektívnych práv naďalej nebola daná uspokojivá odpoveď, pokiaľ ide o ich (ne)premlčateľnosť. Znenie prvej vety § 100 ods. 2 OZ totiž vytvára priestor na polemiku napr. o premlčaní práva vypovedať zmluvu z konkrétneho dôvodu, práva odmietnuť vzájomné plnenie, práva započítať pohľadávku, práva zadržať hnuteľnú vec, práva uplatniť predkupné právo alebo práva vyplniť blankozmenku4. Každodenná prax so sebou dokonca prináša aj absurdnejšie otázky, napr. Samostatnú kategóriu problémov súčasnej právnej úpravy predstavuje výkon práva vzniesť námietku premlčania.
Súd je povinný skúmať vecnú legitimáciu z úradnej moci, a to v každom štádiu konania. Ak zistí nedostatok vecnej legitimácie, žalobu zamietne.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. júna 2007, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 127.310,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 10. septembra 2004 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti istiny 200,- Sk žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď žalobcovi v rozsudku z 1. októbra 2002, nepriznal náhrada trov tohto konania, v ktorom vystupoval ako skorší z dvoch právnych zástupcov úspešného účastníka konania, hoci o nich súd mal rozhodnúť i bez návrhu a boli riadne a včas vyčíslené. V príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009, na odvolanie žalovaného rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.
V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že žalobca bol právnym zástupcom úspešného účastníka konania, ktorému bola priznaná náhrada v konaní vzniknutých trov. Nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. advokáta a klienta), ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku, ktorý pre klienta vyplynul z výroku súdneho rozhodnutia.
Ak súd zistí, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu alebo žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu, žalobu zamietne. Rozhodnutie súdu v takom prípade nezakladá prekážku res iudicata a žalobca môže podať novú žalobu, ak preukáže, že je nositeľom uplatňovaného práva alebo žaluje správny subjekt.
tags: #premlcanie #nedostatok #hmotnopravnej #legitimacie #judikatura