
V súčasnosti sú manželstvá medzi občanmi rôznych štátov bežné, avšak kultúrne rozdiely a nezhody môžu viesť k rozvodom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nariadeniach a podmienkach medzinárodného rozvodu, so zameraním na slovenské právo a predpisy Európskej únie.
Medzinárodný rozvod nastáva, keď sa manželia rôznej štátnej príslušnosti rozhodnú ukončiť svoje manželstvo. V takýchto prípadoch sa aplikujú špecifické zákony a nariadenia, ktoré upravujú právomoc súdov a rozhodné právo.
V Slovenskej republike upravuje rozvod manželstva s medzinárodným prvkom zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP). Podľa § 38 tohto zákona je právomoc slovenských súdov v konaní o rozvod daná, ak je aspoň jeden z manželov slovenským občanom. Hraničným určovateľom je teda štátne občianstvo aspoň jedného z manželov.
Pred vnútroštátnymi právnymi predpismi majú prednosť medzinárodné zmluvy a právo Európskej únie. Slovenská republika ako členský štát EÚ je povinná prednostne uplatňovať legislatívu EÚ. To znamená, že slovenské súdy sú viazané právom EÚ a sú povinné ho prednostne aplikovať.
Právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (nariadenie Brusel IIb), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022.
Prečítajte si tiež: VZN Rača: Daň za psa a parkovanie ZŤP
Článok 3 tohto nariadenia upravuje všeobecnú právomoc pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva. Podľa tohto článku môže byť návrh na rozvod podaný na súdoch členského štátu:
Výlučná právomoc je upravená v článku 6 nariadenia Brusel IIb a upravuje situácie, kedy druhý manžel býva v niektorom z členských štátov. Nariadenie počíta aj so situáciami, kedy nie je splnená pobytová podmienka alebo obaja manželia nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. V takom prípade článok 7 umožňuje, aby súd členského štátu mal právomoc, ak sú splnené určité podmienky.
V oblasti určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom bolo prijaté nariadenie Rím III, ktoré sa z dôvodu nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi prijalo vo forme posilnenej spolupráce. Cieľom tohto nariadenia je identifikovať podmienky aplikácie nariadenia Rím III a spôsoby určovania rozhodného práva na základe kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení.
Je dôležité determinovať vzájomný vzťah prameňov predmetnej úpravy a vymedziť pôsobnosť dotknutého nariadenia Rím III. Následne je potrebné venovať sa otázkam aplikácie nariadenia Rím III a postupu určovania rozhodného práva na jeho základe, pričom teoretickú koncepciu je vhodné doplniť judikatúrou Súdneho dvora EÚ a slovenských súdov.
Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. To znamená, že miestne príslušným súdom bude okresný súd Vášho súčasného trvalého pobytu.
Prečítajte si tiež: VZN obce pre zariadenia pre seniorov
Nie je vylúčené, aby súdne konanie o rozvod manželstva prebehlo bez osobnej účasti jedného z manželov na pojednávaní. Ak je manželstvo bezdetné, druhá strana s rozvodom súhlasí a z účasti na pojednávaní sa riadne ospravedlní, nemal by byť problém pojednávať v neprítomnosti jedného z manželov.
Ak sa manžela nepodarí vypátrať alebo sa na pojednávanie nedostaví, súd môže konať aj v jeho neprítomnosti, ak mu bol návrh riadne doručený (alebo sa považuje za doručený). Rozvod je možné uskutočniť aj bez jeho účasti, ak sú splnené zákonné podmienky.
Ak súd nevie manželovi doručiť písomnosti na Vami uvedenú adresu, využije tzv. doručovanie do cudziny podľa medzinárodných dohovorov (napr. Haagsky dohovor o doručovaní písomností v civilných a obchodných veciach). Ak by sa zásielka vrátila ako nedoručená, súd môže pristúpiť k doručeniu tzv. verejnou vyhláškou, ak sú splnené podmienky podľa Civilného sporového poriadku (§ 112 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.). To znamená, že písomnosť sa zverejní na úradnej tabuli súdu a považuje sa za doručenú po uplynutí určitej lehoty.
K návrhu na rozvod je potrebné priložiť sobášny list. Ak spoločne vychovávate aj svoje maloleté deti, potom konanie o rozvod manželstva bude spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom.
Pokiaľ ide o rozvod s cudzincom mimo EÚ (Európskej únie), uplatňuje sa zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého je rozhodujúce občianstvo. Súd na Slovensku by mohol prebehnúť aj bez jeho účasti, ak by sa nechcel pojednávania zúčastniť.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre osobnú asistenciu v SR
V prípade, ak má manžel udelený trvalý pobyt na 5 rokov na účel zlúčenia rodiny, nakoľko sa oženil za vás ako Slovenku, rozvodom dôjde k strate účelu, na ktorý mu bol trvalý pobyt udelený. Uvedené ustanovuje § 50 ods .1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa ktorého „Policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. Akonáhle sa teda cudzinecká polícia dozvie skutočnosť, že došlo k rozvodu, začne konanie o zrušenie pobytu. Dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode nedochádza teda automaticky k zrušeniu trvalého pobytu, ale je potrebné, aby prebehlo konanie o zrušenie pobytu na cudzineckej polícii.
Riešením by bolo, ak by si váš manžel do rozvodu vybavil pobyt na iný účel, napríklad na účel zamestnania, samozrejme za predpokladu, že chce aj po rozvode zostať pracovať na Slovensku.
Ak ste uzavreli manželstvo v zahraničí, je dôležité mať sobášny list zaregistrovaný na Slovensku v osobitnej matrike. Avšak, aj bez toho by mal byť sobášny list akceptovaný v zmysle § 52 zákona č. 97/1963 Zb.
V prípade medzinárodného rozvodu s maloletým dieťaťom je potrebné riešiť nielen rozvod, ale najmä otázku výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, vrátane určenia miesta jeho obvyklého pobytu. Rozhoduje sa podľa nariadenia Brusel IIb (Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111).
Kľúčovým pojmom je „obvyklý pobyt dieťaťa“ - teda kde dieťa reálne žije a má centrum svojich životných záujmov. Ak dieťa žije striedavo v oboch štátoch, súd bude skúmať, kde má silnejšie väzby (napr. kde trávi viac času, kde má rodinu, lekára, prípadne neskôr škôlku).
O tom, kde bude dieťa po rozvode žiť, rozhoduje súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak by ste podali návrh na rozvod na Slovensku a dieťa má obvyklý pobyt na Slovensku, slovenský súd bude príslušný rozhodovať. Ak by však dieťa malo obvyklý pobyt v Nemecku, rozhodoval by nemecký súd.
Striedavá starostlivosť na veľkú vzdialenosť je v praxi veľmi problematická a súdy ju zvyčajne nariaďujú len výnimočne, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a rodičia dokážu spolu komunikovať.
Ak by ste dieťa bez súhlasu otca presťahovali natrvalo do inej krajiny, mohol by podať návrh na návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Preto sa odporúča všetky kroky konzultovať s advokátom a konať legálne.
Po vydaní rozhodnutia o rozvode v jednom členskom štáte Európskej únie vyvstáva otázka uznania takéhoto rozhodnutia v inom členskom štáte. V Slovenskej republike, ako aj v iných členských štátoch, platí, že sa podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 uznávajú právoplatné rozhodnutia v manželských veciach vydané v členskom štáte Európskej únie automaticky, teda nie je potrebné iniciovať žiadne ďalšie konanie.
Pri uznaní rozhodnutia o rozvode zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, sa podľa Nariadenia nepostupuje. V prvom rade je potrebné zistiť, či má Slovenská republika s dotknutým štátom uzavretú bilaterálnu zmluvu o úprave uznávania rozhodnutí o rozvode manželstva, prípadne či Slovenská republika a dotknutá krajina nie sú zmluvnými stranami multilaterálnej zmluvy týkajúcej sa tejto problematiky.
Na to, aby bolo rozhodnutie o rozvode uznané aj na Slovensku, bude potrebné prejsť osobitným konaním o uznaní rozhodnutia. Podľa ZMPSP totiž platí, že rozhodnutia orgánov cudzieho štátu sú v Slovenskej republike účinné len v prípade, že boli uznané slovenskými orgánmi. Na konanie o uznaní takéhoto rozhodnutia bude príslušný Krajský súd v Bratislave.
Pri podávaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia je potrebné dodržať náležitosti a zahrnúť povinné prílohy, uvedené v § 68c ZMPSP. Z návrhu musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, pričom musí byť označené dátumom a podpísané. Ďalej sa musí v návrhu nachádzať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú.
K návrhu sa pripája cudzie rozhodnutie v origináli alebo jeho úradne osvedčená kópia, potvrdenie cudzieho orgánu ktorý rozhodnutie vydal o právoplatnosti alebo vykonateľnosti či o nemožnosti napadnúť rozhodnutie opravnými prostriedkami a úradne osvedčené preklady listín do slovenského jazyka. Nakoniec je potrebné priložiť aj listinné dôkazy o neexistencii prekážky v § 64 písm.
Pojednávanie v konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia súd nemusí nariaďovať, pokiaľ do 15 dní od doručenia návrhu nepodá žiaden z účastníkov námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia. Súd je oprávnený rozhodnúť iba o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia, no nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie vo veci samej.
Otázky majetku nie sú predmetom nariadení EÚ, preto sa právomoc slovenského súdu určuje podľa § 37 ZMPS. Právomoc existuje, ak má odporca bydlisko v SR alebo sa majetok, ktorý je predmetom konania, nachádza na území SR. Nestačí, aby odporca vlastnil akýkoľvek majetok na Slovensku - musí ísť o majetok, o ktorom sa v konaní rozhoduje.
Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom.
Ak ste počas manželstva podpísali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na byt, ale kúpna zmluva ešte nebola podpísaná, vaša bývalá manželka nemá nárok na podiel na tomto byte, pretože ešte nebol právoplatne nadobudnutý. Ak nebola podpísaná riadna kúpna zmluva, nie je čo deliť v rámci vyporiadania BSM po rozvode.
Počas trvania manželstva finančné prostriedky patria do BSM a nie je možné ani dohodou manželov nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Iné by to bolo v prípade, že by ste kúpu bytu financovali v celosti z prostriedkov nadobudnutých napr. darom alebo dedičstvom.
tags: #nariadenie #o #medzinárodnom #rozvode #podmienky