Nárok dedičov na nemajetkovú ujmu pri dopravnej nehode

Ochrana osobnosti je komplexná oblasť práva, ktorá sa dotýka každého jednotlivca. V prípade tragických udalostí, ako sú dopravné nehody s následkom smrti, sa otvára otázka, aké práva majú pozostalí, a či môžu dediči uplatniť nárok na nemajetkovú ujmu. Tento článok sa venuje právnej úprave ochrany osobnosti v Slovenskej republike, s dôrazom na nároky, ktoré vznikajú v súvislosti so smrteľnými dopravnými nehodami.

Právna úprava ochrany osobnosti

Ochrana osobnosti je garantovaná viacerými právnymi predpismi. Základ tvorí zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov, konkrétne ustanovenia § 11 a nasledujúce. Okrem Občianskeho zákonníka poskytujú ochranu osobnosti aj ďalšie právne predpisy, ako napríklad Ústava Slovenskej republiky, ako aj rôzne medzinárodné dokumenty. Právo na ochranu osobnosti patrí každej fyzickej osobe bez ohľadu na akékoľvek osobné charakteristiky. Ide o právo nescudziteľné a neodňateľné.

Výpočet chránených práv v § 11 Občianskeho zákonníka je demonštratívny, čo znamená, že nie je vyčerpávajúci. Rozširuje ho aj ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje použitie písomností osobnej povahy, podobizní, obrazových snímok a zvukových záznamov. Tie sa smú použiť len s privolením dotknutej osoby.

Prostriedky ochrany osobnosti

Ochranu subjektívnych práv je možné domáhať sa na súde. Rozhodovanie o sporoch z ochrany osobnosti prináleží všeobecnému súdnictvu, napriek skutočnosti, že ide o práva, ktoré sú chránené aj Ústavou SR. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka zakotvuje prostriedky ochrany, ktoré môže fyzická osoba, ktorej osobnostné práva boli ohrozené alebo porušené, uplatniť na súde. Výpočet spôsobov, ktoré uvádza Občiansky zákonník, je len exemplifikatívny. Tieto prostriedky možno využiť len v prípade, ak neoprávnený zásah smeruje do niektorej zo zložiek osobnosti človeka, ktoré uvádza ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka.

Medzi tieto prostriedky patria:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Negatórna žaloba: Fyzická osoba sa bude domáhať upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov. Je nevyhnutné presne naformulovať, akých činov sa má žalovaný zdržať. Hmotnoprávnou podmienkou pre podanie žaloby tohto typu je, že neoprávnený zásah trvá, alebo hrozí jeho opakovanie v budúcnosti.
• Reštitučná žaloba: Fyzická osoba sa môže domáhať odstránenia následkov neoprávneného zásahu, a to najmä môže požadovať obnovenie stavu, ktorý tu bol pred neoprávneným zásahom. Žalobný návrh (petit) musí obsahovať konkrétny spôsob odstránenia následkov.
• Satisfakcia: Fyzická osoba sa môže pri vzniku nemajetkovej ujmy domáhať poskytnutia aj primeraného zadosťučinenia. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti.

Fyzická osoba môže uplatňovať niektoré z nárokov v § 13 Občianskeho zákonníka, ak existuje subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba alebo aj štát. Nie je vylúčené, že za neoprávneným zásahom bude stáť aj viacero subjektov súčasne.

Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje žiadna forma zavinenia, čiže občianskoprávna úprava je založená na objektívnom princípe. Zodpovedný subjekt bude za zásah do osobnostných práv zodpovedať aj v prípade, ak by o tomto zásahu nevedel. Nie každý zásah do práv fyzickej osoby možno označiť ako neoprávnený, napr. ak dotknutá osoba dala na zásah svoje privolenie, ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného práva napr. práva na informácie, ten, kto sa zásahu dopúšťa vykonáva svoje právo a prípady tzv. zákonných licencií.

Nemajetková ujma a jej náhrada

Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je daná bezprostredná väzba medzi oprávnenou a povinnou osobou. Právo, ktoré vzniklo v dôsledku neoprávneného zásahu je právom osobným a zaniká smrťou oprávneného. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie je však vždy spätá len s konkrétnou osobou, a preto ak povinná osoba zomrie, povinnosť poskytnúť zadosťučinenie zaniká.

Občiansky zákonník v ustanovení § 13 ods. 2 umožňuje za určitých podmienok požadovať namiesto morálneho (nepeňažného zadosťučinenia) peňažnú náhradu. O peňažnej náhrade je oprávnený rozhodnúť len všeobecný súd. Pre vznik nároku na peňažné zadosťučinenie sa vyžaduje, aby morálne zadosťučinenie nebolo postačujúce a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere. Platná právna úprava neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo výšku peňažného zadosťučinenia. Výška by však mala byť primeraná a jej určenie je ponechané na úvahe súdu.

Postmortálna ochrana osobnosti

Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby, neprechádza na jej dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Iba za kumulatívneho splnenia predpokladov ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy možnosť tzv. postmortálnej ochrany, kedy po smrti fyzickej osoby môžu zákonom presne stanovené subjekty uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Zákon okrem toho, že určuje okruh týchto osôb, stanovuje tiež ich poradie, v akom majú právo uplatňovať ochranu. Ide o tzv. "právo na postmortálnu ochranu", ktoré sa nepremlčuje a zaniká smrťou osoby, ktorá je oprávnená ho uplatniť.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Nemajetková ujma pri smrteľnej dopravnej nehode

V prípade smrteľných dopravných nehôd je situácia zložitejšia. Väčšina príbuzných si neuvedomuje, že si môžu uplatniť nemajetkovú ujmu za stratu blízkej osoby pri smrteľnej dopravnej nehode. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinných život. Smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti. V prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka.

Najvyšší súd SR uplatňuje jednotný názor, podľa ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je neoprávneným zásahom do osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

Nárok na nemajetkovú ujmu budú mať principiálne rodinní príslušníci, ktorí mali k zosnulému citové, morálne a sociálne väzby. Pôjde najmä o starých rodičov, rodičov, súrodencov, manželov, deti, ktorí stratili pri dopravnej nehode svojho vnuka, dieťa, súrodenca, manžela, či otca. Oprávnenou osobou bude zrejme aj partner, ktorý zdieľal spoločnú domácnosť so zosnulým, ak to budú odôvodňovať citové, morálne a sociálne väzby medzi týmito osobami. Každá z týchto osôb si môže uplatniť nemajetkovú ujmu, ktorej výška bude závisieť od intenzity vzťahov k usmrtenej osobe. Pri posudzovaní, kto si môže uplatniť nemajetkovú ujmu, bude rozhodujúci faktický vzťah medzi oprávnenou osobou a zosnulou blízkou osobou.

Povinné zmluvné poistenie a nemajetková ujma

Dňa 11.10.2016 bolo prijaté prelomové uznesenie Ústavného súdu SR, spisová značka ÚS 666/2016 ohľadne nemajetkovej ujmy vo vzťahu k povinnému zmluvnému poisteniu. Podľa predmetného uznesenia pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

Dňa 31.7. 2017 bolo prijaté uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016, podľa ktorého škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Určovanie výšky nemajetkovej ujmy

Občiansky zákonník neurčuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať, je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu. Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške.

Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza predovšetkým zo závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zohľadňuje sa aj zavinenie škodcu. Pri hodnotení zavinenia je preto potrebné hrubú nedbanlivosť pôvodcu neoprávneného zásahu hodnotiť podstatne prísnejšie.

Nemajetková ujma v peniazoch nemá mať likvidačný charakter a nemá byť ocenením hodnoty ľudského života, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života.

Náhrada za bolesť (bolestné)

Každá bolesť, ktorú poškodený utrpel pri dopravnej nehode, je odškodniteľná. Pri odškodnení škody na zdraví sa uplatňuje výlučne peňažná náhrada. Rozsah náhrady škody na zdraví je daný nárokmi poškodeného. Základným právom poškodeného pri škode na zdraví je nárok na náhradu za bolesť. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

Posudzujúci lekár hodnotí bolesť tým, že prideľuje jednotlivým zraneniam poškodeného zodpovedajúci počet bodov. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti zákona. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne. Bodové hodnotenia sa potom sčítavajú.

Náhrada za bolesť sa určuje rovnako ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. To znamená, že počet bodov za bolesť v lekárskom posudku sa násobí hodnotou bodu platnou v roku, v ktorom došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného. Hodnotu bodu pre účely určenia náhrady za bolesť určuje Ministerstvo zdravotníctva SR.

Podľa ustanovenia § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu. Zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na toto právo treba nazerať ako na právo späté výlučne s osobou poškodeného, ktoré neprechádza na dedičov. Smrťou veriteľka nezaniká ale nárok na náhradu trov konania, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu.

tags: #narok #dedicov #na #nemajetkovu #ujmu #dopravna