Nárok na čerpanie pracovného voľna a jeho podmienky

Zákonník práce, konkrétne zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, v piatej časti s názvom „Prekážky v práci“ definuje dôvody a podmienky, za ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Podľa toho, aký je dôvod vzniku a trvania prekážok v práci na strane zamestnanca, môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Pracovné voľno s náhradou mzdy

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi takzvané pracovné voľno s náhradou mzdy, čo znamená, že zamestnanec čerpá voľno a pritom poberá odmenu. Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však náhradu mzdy. Táto suma predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú - v zmysle zákona - obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi tak ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom (ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné, aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti, t. j. V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa), nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie náhrady mzdy už preberá Sociálna poisťovňa. Podľa § 141 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca (7 dní) a sprevádzanie rodinného príslušníka (7 dní) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. Napríklad zamestnancovi, ktorému pracovný pomer vznikol 1.7.2023, môže zamestnávateľ poskytnúť v roku 2023 krátený počet dní nároku na návštevu lekára 5 dní. Ak sa zamestnanci nevedia dostať do práce z dôvodu zlého počasia, majú nárok na pracovné voľno. Zamestnávateľ im musí - podľa okolností - poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez nej, prípadne sa s nimi môže dohodnúť na čerpaní dovolenky, odpracovaní zmeškaného pracovného času v iné dni alebo na práci z domu.

Dôležité osobné prekážky v práci

Medzi dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, patria vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára, alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti, ale len v prípade, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie, alebo sprevádzanie rodinného príslušníka nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Podľa § 141 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ (nie je to však jeho povinnosť) poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady okrem iného aj na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca a ďalšie pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka alebo zdravotne postihnutého dieťaťa s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa podľa § 143 ods. 1 ZP ako výkon práce s nárokom na náhradu mzdy posudzujú prekážky v práci na strane zamestnanca len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci bez náhrady mzdy. Napríklad, ak je základný pracovný čas u zamestnávateľa určený od 8:00 do 14:00 (6 hodín), pričom priemerný pracovný deň trvá 8 hodín, ak má zamestnanec celodenné ošetrenie, náhrada mzdy mu patrí len za 6 hodín, a zvyšné 2 neodpracované hodiny spadajúce do voliteľného pracovného času si musí zamestnanec nadpracovať, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Dĺžku prekážky ako čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času je podľa § 143 ods. 2 ZP možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Po vyčerpaní 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení je zamestnávateľ podľa § 141 ods.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať (§ 141 ods. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 ZP). Napríklad ak zamestnanec pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h.

V prípade ošetrenia u lekára, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času, je zamestnávateľ povinný prisúdiť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Takéto ošetrenie však môže trvať najviac sedem dní v jednom roku. Zamestnávateľ môže pracovníkovi poskytnúť aj ďalšie voľno na ošetrenie, to však už bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Platené voľno, respektíve náhradu mzdy, je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov, a to maximálne v trvaní sedem dní. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ošetrovné za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní. Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ v nej dostáva má k dispozícii priestoru, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Svadba a úmrtie v rodine

V prípade svadby možno v zmysle zákona poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy za účasť na svadbe dieťaťa a rodiča. Podmienkou poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy je, že vlastná svadba sa koná v deň, kedy zamestnanec mal v zmysle rozvrhnutia pracovného času vykonávať prácu. V prípade úmrtia rodinného príslušníka je nárok na voľný deň podľa príbuzenského vzťahu. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytuje pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu.

Iné prípady

V zmysle § 142 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé počasie, tak mu zamestnávateľ musí poskytnúť náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno)

Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. V ustanoveniach Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca sú definované prípady, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy a v zmysle § 141 ods. Keďže Zákonník práce priznáva zamestnancovi možnosť požiadať o neplatené voľno, môže ho zamestnávateľ na základe tejto žiadosti zamestnancovi poskytnúť. Zároveň v § 141 ods. 3 Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení, z čoho vyplýva, že pracovné voľno bez náhrady mzdy nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa, ako sú napr.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

V súvislosti s čerpaním neplateného voľna (pracovného voľna bez náhrady mzdy) sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je stanovené, že zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy. Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia, ak sa čerpá neplatené voľno (pracovné voľno bez náhrady mzdy), keďže verejné zdravotné poistenie, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje a zamestnávateľ je povinný zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Následne po skončení čerpania neplateného voľna je povinný ho opäť prihlásiť do zdravotnej poisťovne.

Zamestnanec môže čerpať aj neplatené voľno. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna sa v praxi jedná o také situácie, ktoré sú presne definované v zákone. Ide o takú absenciu v práci, ktorá je spoločensky tolerovaná, niekedy aj nevyhnutná. V zákone existuje aj možnosť umožniť zamestnancovi ostať doma mimo všetkých uvedených prípadov, čo znamená, že sa môžete s pracovníkom dohodnúť na neplatenom voľne. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám.

Nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas má zamestnanec, ktorý sa nemôže dostať do práce z dôvodu prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej dopravy. V tomto prípade ide o znemožnenie včasného príchodu zamestnanca na pracovisko z dôvodu prekážok na ceste na pracovisko. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca, ak ten nemohol dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom. Napríklad, ak zamestnanec mešká do práce z dôvodu meškania vlaku, zamestnávateľ meškanie zamestnanca ospravedlní, ak nemal možnosť dostaviť sa do práce autobusom.

Povinnosti zamestnanca

Podľa § 144 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia. V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #čerpanie #pracovného #voľna #podmienky