Nárok na daňový bonus pri dohode o vykonaní práce

Článok sa zaoberá nárokom na daňový bonus pri dohode o vykonaní práce na Slovensku, pričom zohľadňuje aktuálne legislatívne podmienky a zmeny. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach uplatnenia daňového bonusu pre zamestnancov pracujúcich na dohodu, s dôrazom na špecifické situácie a súbehy s inými právnymi vzťahmi.

Príjmy zo závislej činnosti a ich zdaňovanie

Za zamestnanca sa z daňového hľadiska považuje každý daňovník, ktorý má príjem zo závislej činnosti. Medzi tieto príjmy patria:

• príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu)
• príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu
• vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil základ dane.

Ak je cudzí štátny príslušník zamestnaný v slovenskej firme, poberá príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov na našom území, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na našom území. Považuje sa za zamestnanca a jeho príjmy sa zdaňujú ako príjem každého slovenského zamestnanca. Ak podpíše vyhlásenie k zdaneniu príjmov, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka priebežne mesačne resp. ak ho v priebehu kalendárneho roka nepodpíše (neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka), príjem sa zdaní preddavkom na daň. Príjem takéhoto zamestnanca zdaňuje zahraničný zamestnávateľ preddavkom na daň v súlade so zákonom o dani z príjmov z dôvodu, že závislá činnosť sa vykonáva na území SR.

Zamestnanec, ktorý si chce popri zamestnaní privyrobiť na dohodu, musí požiadať zamestnávateľa o súhlas, ak chce vykonávať činnosť konkurenčného charakteru k činnosti zamestnávateľa. Fyzická osoba môže mať okrem pracovného pomeru uzatvorené aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len “dohoda”). Zákonom nie je obmedzené, koľko dohôd môže mať fyzická osoba uzavretých popri zamestnaní. Fyzická osoba môže mať aj viac pracovných pomerov. Každý pracovný pomer, každá dohoda je samostatným právnym vzťahom. Znamená to napr. že ak má fyzická osoba uzavretú pracovnú zmluvu a aj dohodu u toho istého zamestnávateľa, odvádzajú sa preddavky na zdravotné poistenie a poistné do Sociálnej poisťovne samostatne z pracovného pomeru a samostatne z dohody. V súlade s § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákonník práce”) môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Zamestnanec, ktorý okrem pracovného pomeru, chce vykonávať na dohodu tú istú alebo obdobnú činnosť, musí požiadať zamestnávateľa o písomný súhlas. Ak však chce vykonávať na dohodu činnosť, ktorá nie je konkurenčného charakteru k činnosti zamestnávateľa, nemusí mať písomný súhlas zamestnávateľa. Napríklad účtovníčka pracujúca v účtovnej firme, môže pracovať na dohodu v inej účtovnej firme len so súhlasom svojho zamestnávateľa. Účtovníčka pracujúca vo firme, ktorej predmetom činnosti je výroba televízorov môže pracovať na dohodu v inej účtovnej firme bez súhlasu svojho zamestnávateľa v prípade, že výrobca televízorov nemá v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti - vedenie účtovníctva.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb. Zákonník práce umožňuje uzavrieť tri druhy dohôd:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• dohodu o brigádnickej práci študentov
• dohodu o vykonaní práce
• dohodu o pracovnej činnosti

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je študentom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku. Študent môže odpracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov maximálne 20 hodín týždenne v priemere. Dohodu o vykonaní práce je možné uzatvoriť na výkon nejakej pracovnej úlohy. Fyzická osoba môže u jedného zamestnávateľa odpracovať na základe dohody o vykonaní práce (prípadne na základe niekoľko dohôd o vykonaní práce) maximálne 350 hodín v kalendárnom roku. Dohodu o pracovnej činnosti je možné uzatvoriť na výkon pracovnej činnosti (napr. upratovanie) v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Počet hodín odpracovaných na základe dohody o pracovnej činnosti nie je možné spriemerovať. Znamená to, že v jednom týždni môže odpracovať maximálne 10 hodín, aj keď napríklad v predchádzajúcom týždni neodpracoval nič.

Daňové a odvodové povinnosti pri dohodách

Pri každom druhu dohody sú iné odvodové povinnosti. Napríklad študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov neplatí preddavky do zdravotnej poisťovne. Dohodár pracujúci na základe dohody o vykonaní práce odvedie do Sociálnej poisťovne 9,4 % z príjmu zo závislej činnosti, v prípade, že je odmena vyplácaná pravidelne. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť s osobou, s ktorou uzatvorí dohodu o vykonaní práce, že jej odmenu nebude vyplácať pravidelne, ale napr. že ju vyplatí po odovzdaní pracovnej úlohy, teda nepravidelne. Z nepravidelne vyplácanej odmeny z dohody o vykonaní práce, neplatí dohodár nemocenské poistenie (1,4 %) ani poistenie v nezamestnanosti (1 %).

Fyzická osoba, ktorá pracuje popri zamestnaní na dohodu, platí z pracovného pomeru a takisto aj z dohody poistné do Sociálnej poisťovne, preddavky na zdravotné poistenie a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak by napríklad zamestnanec pracoval u toho istého zamestnávateľa aj na hlavný pracovný pomer a takisto aj na dohodu o vykonaní práce, zamestnávateľ musí odviesť poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie a daň z príjmov zo závislej činnosti zvlášť z hlavného pracovného pomeru a zvlášť z dohody o vykonaní práce.

Uplatnenie daňových a odvodových úľav pri súbehu dohody a zamestnania

Daňové a odvodové úľavy možno rozdeliť do dvoch skupín:

• úľavy, pri ktorých je možné si vybrať, či ich fyzická osoba uplatní pri pracovnom pomere alebo pri dohode
• úľavy, ktoré je možné uplatniť len pri pracovnom pomere.

V súlade so zákonmi SR je možné uplatniť niekoľko daňových a odvodových úľav pri príjmoch zo závislej činnosti:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných
• odpočítateľná položka na zdravotné poistenie
• daňový bonus
• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Fyzická osoba sa môže rozhodnúť, či si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane uplatní pri pracovnom pomere alebo pri dohode. Môže však iba v jednom. Odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných alebo odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie je možné uplatniť len pri pracovnom pomere za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je možné uplatniť odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných ani odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie.

Odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných pri súbehu dohody a zamestnania

Po splnení zákonom stanovených podmienok má zamestnanec z pracovného pomeru nárok na odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných. Jednou z podmienok je, že suma mesačného príjmu z pracovného pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého fyzická osoba bola vyradená z evidencie dlhodobo nezamestnaných. Zamestnanec uplatňujúci odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných nestratí nárok na odvodovú úľavu, ak začne popri pracovnom pomere pracovať na dohodu. Dôležité pri splnení obratovej podmienky je, aby mesačný príjem z pracovného pomeru, pri ktorom sa uplatňuje odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných, nebol vyšší ako 67 % z priemernej mesačnej mzdy. Príjem z dohody sa do obratovej podmienky nezapočítava.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie pri súbehu dohody a zamestnania

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) má nízkopríjmový zamestnanec nárok na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie za splnenia zákonom stanovených podmienok (napr. neuplatňuje si zároveň odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných). V súlade s § 16 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení platí, že ak mal zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov alebo bol súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. V prípade súbehu dohody so zamestnaním u rôznych zamestnávateľov v jednom kalendárnom mesiaci si fyzická osoba nemôže uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie za daný kalendárny mesiac.

Daňový bonus

Daňový bonus je daňové zvýhodnenie rodičov alebo iných osôb, ktorí vyživujú vlastné či iné dieťa (osvojené, dieťa druhého z manželov, prevzaté do starostlivosti) do 25 rokov, ktoré študuje. Na rozdiel od nezdaniteľných častí neznižuje základ dane z príjmov, ale až samotnú vypočítanú daň. Daňový bonus na dieťa si môže uplatniť len fyzická osoba. alebo z podnikania ako fyzická osoba - konkrétne príjmy zo živnosti alebo inej samostatnej činnosti, ktoré spadajú pod § 6 ods.

Podmienky nároku na daňový bonus pri dohode o vykonaní práce

Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. Daňovník, ktorý začal vykonávať závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 5, alebo ktorý začal vykonávať podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov od 1.7.2022, môže uplatniť daňový bonus najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu. Pri uplatňovaní daňového bonusu od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 postupuje daňovník, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom platným do 30.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Nárok na daňový bonus má daňovník na každé dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti. Daňovník musí mať v roku 2017 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (z pracovného pomeru, z dohody) minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy pre rok 2017, teda v roku 2017 musí mať zdaniteľné príjmy minimálne v sume 2 610 eur (217,50 eur mesačne). Pri súbehu zamestnania na pracovný pomer a dohody si počas roka musí fyzická osoba vybrať, či si v danom kalendárnom mesiaci uplatní daňový bonus na deti pri pracovnom pomere alebo pri dohode. Platí pravidlo: “Delia sa mesiace, nie deti.” Daňovník si môže zvoliť, že niekoľko mesiacov si bude uplatňovať daňový bonus z pracovného pomeru a niekoľko mesiacov z dohody. Keď si chce daňovník uplatniť daňový bonus z dohody, musí mať z dohody v danom kalendárnom mesiaci príjem minimálne 217,50 eur. V prípade, že si chce daňovník uplatniť daňový bonus z pracovného pomeru, v danom kalendárnom mesiaci musí mať príjem z pracovného pomeru minimálne 217,50 eur. Daňovníkovi pracujúcemu aj na pracovný pomer, aj na dohodu sa počas roka nespočítava príjem na účely posúdenia podmienky, či mal v danom mesiaci príjem minimálne 217,50 eur. Táto hranica platí pre každý právny vzťah zvlášť. Každú zmenu uplatňovania daňového bonusu je nutné oznámiť zamestnávateľom. Ak si daňovník v mesiacoch január - august 2017 uplatňoval daňový bonus pri pracovnom pomere a chce od septembra 2017 uplatňovať daňový bonus z dohody, musí oznámiť zamestnávateľovi (u ktorého pracuje na pracovný pomer) ukončenie uplatňovania daňového bonusu z pracovného pomeru. Zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na dohodu oznámi začatie uplatňovania daňového bonusu na deti. Rovnakým spôsobom oznámi ukončenie uplatňovania daňového bonusu pri práci na dohodu a začatie uplatňovania daňového bonusu pri práci na pracovný pomer. V prípade, že si daňovník uplatní nárok na daňový bonus po skončení zdaňovacieho obdobia (v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní), posudzuje sa hranica 6-násobku minimálnej mzdy, teda suma 2 610 eur na uplatnenie ročného daňového bonusu spolu za všetky príjmy zo závislej činnosti (spočíta sa príjem z pracovného pomeru a príjem z dohody).

Nezdaniteľná časť základu dane

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej len “nezdaniteľná časť”) je možné uplatniť len pri jednom právnom vzťahu v danom kalendárnom mesiaci. V kalendárnom roku môže daňovník uplatňovať nezdaniteľnú časť niekoľko mesiacov z pracovného pomeru a niekoľko mesiacov z dohody. Nesmie však uplatňovať nezdaniteľnú časť v jednom mesiaci aj z dohody, aj z pracovného pomeru. V prípade, že chce daňovník skončiť uplatňovanie nezdaniteľnej časti z pracovného pomeru a začať uplatňovanie nezdaniteľnej časti z dohody, musí zamestnávateľovi (u ktorého pracuje na pracovný pomer) oznámiť, že od nového mesiaca si už nebude u neho uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na dohodu, oznámi, že od nového mesiaca si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť u neho. Rovnakým spôsobom oznámi ukončenie uplatňovania nezdaniteľnej časti pri práci na dohodu a začatie uplatňovania nezdaniteľnej časti pri práci na pracovný pomer. Uplatňovanie daňového bonusu aj nezdaniteľnej časti základu dane sa oznamuje na jednom tlačive Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. V prípade, keď chce daňovník uplatniť daňový bonus pri jednom právnom vzťahu (napr. dohoda) a nezdaniteľnú časť pri druhom právnom vzťahu (napr. pracovný pomer), vypisuje tlačivo dvakrát. Jedno tlačivo s uplatnením daňového bonusu odovzdá zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na dohodu (prípadne naopak) a druhé tlačivo s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane odovzdá druhému zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na pracovný pomer (prípadne naopak).

Ako zdaniť príjem zo závislej činnosti pri súbehu dohody a zamestnania (pracovného pomeru)

Daňovník, ktorý nemal okrem príjmu z dohody a príjmu zo zamestnania (z pracovného pomeru) žiaden iný príjem (ako napr. príjem z podnikania, z prenájmu alebo príjem z kapitálového majetku), môže požiadať jedného zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnávateľovi, u ktorého požiada o vykonanie ročného účtovania preddavkov na daň, musí doniesť potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od ostatných zamestnávateľov.

Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, ak:

• má príjmy presahujúce 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, teda za rok 2017 príjmy presahujúce 1 901,67 eur
• zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň (napr. ak mal aj príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo daňovník nechce, aby mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň.

V prípade, že daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, vyžiada si od zamestnávateľov (u ktorých pracoval na dohodu aj u tých, u ktorých pracoval na pracovný pomer) potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. Všetky zdaniteľné príjmy, ktoré dosiahol za zdaňovacie obdobie z pracovného pomeru aj z dohody, uvedie v daňovom priznaní.

Špecifické situácie a príklady

Daňový bonus a výška príjmu

Ešte donedávna získal daňový bonus len ten, kto v predmetnom roku dosiahol buď prvú skupinu alebo druhú skupinu príjmov a to v určitej výške. Na získanie daňového bonusu v prvom rade stačí mať uvedené príjmy v akejkoľvek výške. Čím vyšší príjem (resp. No pozor na už spomenuté limity - v podstate nie každý dostane plnú sumu tohto daňového bonusu. v prípade SZČO podnikateľské príjmy mínus daňové výdavky. Ak si SZČO uplatňuje paušálne výdavky, tak podnikateľské príjmy mínus 60 % z týchto príjmov mínus odvody zaplatené do Sociálnej či zdravotnej poisťovne za SZČO - v tomto prípade sú paušálne výdavky SZČO síce na jednej strane výrazne výhodné (znižujú základ dane a teda aj daň), no na druhej strane nevýhodné (čím je nižší základ dane, tým skôr môže obmedziť sumu prípadného daňového bonusu).

Uplatnenie daňového bonusu

Bonus sa v prvom rade ani nie vypláca, ale znižuje sa oň daň z príjmov. Až potom, čo sa daň znížená o bonus dostane na nulu, sa ide „k mínusu“. T. j. buď sa o sumu mesačného daňového bonusu znižuje jeho preddavok na daň zo sumy mesačnej mzdy. A ak je bonus vyšší ako tento preddavok, „prečnievajúca“ suma daňového bonusu zamestnancovi pristane na výplatnej pásky ako plusová suma, t. j. alebo si ho zamestnanec neuplatňuje na mesačnej báze a daňový bonus mu znižuje jeho celkovú daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní k dani z príjmov až po skončení roka (resp. v ročnom zúčtovaní dane, ak o tento zjednodušený spôsob požiadal svojho aktuálneho zamestnávateľa). Samozrejme, aj tu platí, že ak je celkový ročný daňový bonus vyšší ako celková daň, štát sumu bonusu vyplatí. Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov príde daňový bonus priamo na účet (preto je potrebné vo formulári priznania vyplniť aj žiadosť o jeho vyplatenie vrátane čísla bankového účtu). Živnostník a iné SZČO si ho uplatňujú len na ročnej báze - t. j. až v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré podávajú v marci resp. apríli, máji či júni po skončení predmetného roka. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania - ak si ho podnikateľ podáva do 31.3, bonus príde do 10.5.

Príklad uplatnenia daňového bonusu

Pani Anna vyživuje 10-ročnú dcéru Júliu. Daňový bonus na dcéru je v absolútnej sume 140 EUR mesačne. Musí však zároveň byť nižší ako percentuálny limit čiastkového základu dane - pri jednom dieťati musí byť teda nižší ako 20 % zo sumy 1 299 EUR. A keďže 140 EUR je menej ako 259,80 EUR, t. j. Preddavok na daň z príjmov bude teda 168,86 EUR mínus 140 EUR, t. j. Čistá mzda resp. Skúsme teraz prípad, kedy je rovnaká pani Anna tentoraz pre zmenu živnostníčkou (SZČO) a jej mesačný príjem z podnikania je rovnakých 1 500 EUR. Maximálna možná suma daňového bonusu je 140 EUR x 12, t. j. 1 680 EUR. Túto sumu je však potrebné otestovať na 20 % z čiastkového základu dane, t. j. 20 % z 3 774,12 EUR - horným limitom je teda suma 754,82 EUR. Pani Anne patrí daňový bonus len 754,82 EUR (vzhľadom na to, že daň je nulová, túto sumu štát Anne pošle). V tomto prípade vidno, že SZČO -najmä vzhľadom na paušálne výdavky - môžu byť pri daňovom bonus znevýhodnené.

Postup pre uplatnenie daňového bonusu u zamestnanca

Ak si uplatňuje zamestnanec (rezident SR) daňový bonus u svojho zamestnávateľa, môže sa rozhodnúť, či si tento nárok uplatní už v priebehu zdaňovacieho obdobia alebo po jeho skončení. Pre uplatnenie daňového bonusu na dieťa v priebehu zdaňovacieho obdobia podpíše zamestnanec u zamestnávateľa tlačivo "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu" a preukáže nárok príslušnými dokladmi (rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, resp. Zamestnávateľ prihliadne na predložené doklady počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom daňovník doklady zamestnávateľovi preukáže. Zamestnanec je povinný oznámiť svojmu zamestnávateľovi v listinnej podobe (ak sa nedohodnú na elektronickom doručovaní) všetky zmeny ovplyvňujúce nárok na daňový bonus (napr.

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo dieťa osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak dieťa splnilo povinnú školskú dochádzku a sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou (povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16.

Doklady potrebné pre uplatnenie daňového bonusu

Musíte doložiť doklad, či ide o dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do náhradnej starostlivosti alebo dieťa druhého z manželov. Stačí kópia jeho rodného listu, výpis z rodného listu alebo kópia rozhodnutia o osvojení. U dieťaťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku, treba dodať aj potvrdenie ďalšej školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie. Doklad od školy môžete nahradiť potvrdením príslušného úradu o prídavku na vyživované dieťa alebo potvrdením úradu, že sa staráte o dieťa, ktoré nemôže sústavne navštevovať školu či pracovať pre chorobu alebo úraz. Dohodár však môže tieto doklady predložiť aj zamestnávateľovi a ten mu prizná daňový bonus v plnej výške.

Daňový bonus a zmeny v priebehu roka

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyššie uvedenom vyhlásení zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. U vysokoškolákov sústavná príprava na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu, napr. úspešné vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Okrem riadneho skončenia sa vysokoškolské štúdium skončí aj zanechaním štúdia.

Ročné zúčtovanie a daňový bonus

Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval daňový bonus, zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie, naň prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie daňového bonusu mal nárok a o jeho dodatočné uplatnenie požiada. Doklady preukazujúce tento nárok je povinný predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka.

Zákon o dani z príjmov neumožňuje zamestnancovi uplatňovanie daňového bonusu v priebehu roka v prípade uvedenom v § 33 ods. 3. Podľa tohto ustanovenia daňový bonus si môže uplatniť aj rodič dieťaťa (alebo ten, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu), ak dieťa s ním žije v domácnosti a ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy platného životného minima.

Zvýšenie daňového bonusu

Podľa § 52 ods. 48 zákona o dani z príjmov sa daňový bonus zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2012 Z. z. o úprave súm životného minima sa s účinnosťou od 1. júla 2012 suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu zvýšila zo sumy 189,83 eura na sumu 194,58 eura, t. j. o 2,5 %. Na základe uvedeného sa so zmenou výšky životného minima od 1. júla mení mesačná a nadväzne aj ročná výška daňového bonusu. Mesačná suma daňového bonusu sa od 1. júla 2012 zvýšila zo sumy 20,51 eura na sumu 21,03 eura. Nová výška daňového bonusu sa uplatnila u zamestnancov prvýkrát za mesiac júl 2012 pri vyplatení mzdy v auguste.

#

tags: #nárok #na #daňový #bonus #dohoda #o