Nárok na Dávky pri Polovičnom Invalidnom Dôchodku: Komplexný Prehľad

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyváženie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch na dávky pri polovičnom invalidnom dôchodku, ako aj o ďalších súvisiacich aspektoch.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať medzi touto definíciou a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú, aj keď môže byť oboje súčasne.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Ich invalidný dôchodok im nebude odobratý ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im môžu pomáhať špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Výhody pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so zdravotným postihnutím

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné, najmä z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• Sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Príspevky na prevádzkové náklady a dopravu

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Pracovnoprávne aspekty a práva zamestnancov s invalidným dôchodkom

Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Práca cez víkendy

V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Odporúčania

• Predložiť zamestnávateľovi doklad o Vašom zdravotnom stave resp. lekársky posudok.
• Požiadať o individuálne posúdenie Vašej pracovnej schopnosti a prípadných obmedzení.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Počas PN ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, t.j. v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz.

Výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Možnosti skončenia pracovného pomeru

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. 1 Zákonníka práce.

Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Vplyv mzdy na invalidný dôchodok

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Zmena pracovných podmienok

Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)

V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. V zmysle § 52zzi ods. 17 ZDP sa ustanovenie § 11 ods. 12 ZDP [upravujúce túto nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej aj „NČZD“)] v znení účinnom do 31. 12. 2020 poslednýkrát použije na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020 (za rok 2021 sa už nepoužije).

Uplatnenie NČZD

NČZD možno uplatniť len v prípade uvedených aktívnych príjmov. Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj podľa § 5 ZDP, aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zo závislej činnosti (ďalej aj „ZČ“). Toto prednostné uplatňovanie NČZD pri príjmoch zo ZČ (čo je pre daňovníka zároveň aj výhodné) bolo zakomponované do ZDP (§ 11 ods. 1. Zákona č. 595/2003 Z. z.).

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si však môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo ZČ už počas ZO na základe podaného vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 ZDP; v súlade s § 35 ods. 1 a 4 ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP. Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).

Nárok na NČZD na daňovníka

Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru ZO poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení n. p. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Táto NČZD sa uplatňuje za ZO v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu ZO daňovník stane poberateľom (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. V prípade úmrtia dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) v DP podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočíta od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci ZO daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Zákonom č. 301/2019 Z. z. došlo k zmene o. i. aj v § 36 ods. 7 ZDP; zo zmeneného znenia vyplýva, že daňovník je povinný oznámiť aj zmeny podmienok nároku na NČZD na daňovníka (nielen daňového bonusu podľa § 33), čo súvisí so zrušením povinnosti každoročne v januári podpisovať vyhlásenie podľa § 36 ods.

NČZD na manželku (manžela)

V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je nižší ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 ZDP. manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:

• starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.). V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z.
• poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p.

Čo sa týka podmienky poberania peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p., vzhľadom na postupné zvyšovanie tohto príspevku (výraznejšie než zvyšovanie NČZD na manželku) nárok na NČZD na manželku v podstate vzniká už len vo výnimočných prípadoch, napr. ak manželka len časť roka poberala tento príspevok a časť roka bola bez akéhokoľvek príjmu, napr. dobrovoľne nezamestnaná. Pri celoročnom opatrovaní a poberaní tohto príspevku nárok na NČZD na manželku nevzniká. Iste, je oveľa dôležitejšie snažiť sa primerane oceniť toto významné poslanie, než sledovať možnosť uplatniť si nejaké daňové zvýhodnenie. Vzhľadom na mimoriadnu fyzickú i psychickú náročnosť opatrovania zdravotne ťažko postihnutých (ďalej aj „ZŤP“) ľudí si už predchádzajúca vláda určila cieľ zvyšovať príspevky na úroveň aktuálnej čistej minimálnej mzdy. Na pripomenutie: ak ide o opatrovateľa v produktívnom veku (resp. od 1. od 1. od 1. od 1. júla 2021 došlo opäť k zvýšeniu príspevkov opatrovateľom, ktorí zároveň poberajú nejaký druh dôchodku (a ich príspevky sú z tohto dôvodu nižšie), a to na sumu 254,22 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP.

Vlastný príjem manželky (manžela)

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 8 ZDP. Do vlastného príjmu sa o. i. zahŕňa:

• rodičovský príspevok - zákon č. 571/2009 Z. z.
• prídavok na dieťa - zákon č. 600/2003 Z. z. v znení n.
• príplatok k prídavku - zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z., jednou z noviel zákona č. 600/2003 Z. z. v znení n.
• príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí - zákon č. 383/2013 Z. z.
• kompenzačný príspevok baníkom - zákon č. 385/2019 Z. z. v znení n.
• príspevok na pohreb - zákon č. 238/1998 Z. z. v znení n.
• 13. dôchodok - zákon č. 296/2020 Z. z.
• príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku - politickým väzňom, veteránom protikomunistického odboja a ďalším vymenovaným (a po nich po­zostalým) osobám za určených podmienok - zákon č. 274/2007 Z. z. v znení n.
• príspevok športovému reprezentantovi - zákon č. 112/2015 Z. z. v znení n.

Všetky ostatné príjmy manželky(-la) (okrem príjmov v § 11 ods. 8 ZDP) sa zahrňujú do vlastných príjmov. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Výška NČZD na manželku

Výška týchto dvoch NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima: k 1. 1. 2021 predstavovalo sumu 214,83 €, k 1. 7. 2021 sumu 218,06 €.

Doklady preukazujúce nárok na NČZD

V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP je zamestnanec povinný preukázať nárok na NČZD na manželku (manžela) predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, takže zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. rodný list dieťaťa.

Nie je povinnosťou zamestnanca predložiť zamestnávateľovi doklady o výške vlastného príjmu manželky (manžela). Súčasťou žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania tvorí aj vyhlásenie (na str. 4 tlačiva).

Príklady z praxe

Príklad 1: Pán Milan Milý

Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské (zavedené k 1. 4. 2021), na ktoré jej od uvedeného dňa vznikol nárok; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. 2021 jej vznikol nárok na materské (3 586 €). V úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Dodajme, že pani Jarmile zamestnávateľ vykonal na základe jej žiadosti ročné zúčtovanie - na manžela si NČZD uplatniť nemohla (jednak nebola splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP, a jednak jej príjmy v úhrne presiahli sumu 4 124,74 €).

Príklad 2: Pán Karol Dobrý

Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, a to čiastkového základu dane (ďalej aj „ČZD“) z § 6 ods. 1 a 2, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €. Je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. 1. 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Po skončení materskej dovolenky (celkovo trvajúcej 34 týždňov) nastúpila na rodičovskú dovolenku. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. V roku 2021 začala pani Dobrá prenajímať garáž, ktorú nadobudla už pred manželstvom (takže garáž nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosiahla do konca roka príjem 450 €; v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) ZDP je od dane oslobodený príjem z prenájmu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne 500 €. Jej vlastný príjem v súlade s § 11 ods. 4 ZDP predstavuje 4 036 € (materské vo výške 3 586 € + príjem z prenájmu 450 €). Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca). Daňovník v daňovom priznaní na r. 92 uvedie sumu 3 779,30 € (4 124,74 € : 12 x 11). V tejto súvislosti možno uviesť, že vzhľadom na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov použije na ich zdanenie sadzbu dane 19 %, takže na r. 96 tlačiva uvedie daň 3 220,14 €.

tags: #nárok #na #dávky #pri #polovičnom #invalidnom