
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch na dávky v materstve v Rakúsku, s dôrazom na rodičovský príspevok a materské. Cieľom je poskytnúť aktuálne informácie pre slobodné matky, občanov EÚ a všetky budúce mamičky pracujúce v Rakúsku, aby sa vedeli orientovať v tejto zložitej oblasti. Vzhľadom na časté zmeny v daňových a sociálnych zákonoch v Rakúsku je dôležité mať aktuálne informácie, ktoré vám pomôžu orientovať sa v tejto oblasti.
Rakúsko ponúka rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia pre rodiny s deťmi, ktorý zahŕňa materské dávky a rodičovský príspevok. Medzi hlavné dávky patrí:
Materské je dávka, ktorá sa poskytuje tehotným ženám počas ochrannej lehoty, ktorá začína 8 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu a trvá 8 týždňov po pôrode. Cieľom tejto dávky je zabezpečiť príjem pre matku počas obdobia, keď nemôže pracovať.
Nárok na materské majú ženy, ktoré sú zamestnané v Rakúsku, či už na trvalý pracovný pomer, čiastočný úväzok alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníčky), a platia si potrebné odvody.
Výška materského sa vypočítava z príjmov za posledné tri mesiace pred nástupom na materskú dovolenku. V prípade zamestnankýň sa vypočíta priemer z ich čistého príjmu a vypláca sa v plnej sume počas poberania materskej dovolenky. Ak zamestnankyňa dostala v tomto období prémie alebo 13. plat, započítava sa to do výslednej sumy.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníčky) majú nárok na materské v závislosti od výšky ich príjmu. V roku 2015 bola stanovená fixná suma 52,07 eur na deň. Pre rok 2024 je táto suma 67,19 eur denne. Podmienkou je, že si zadovážia počas celej doby nároku na túto dávku pomocnú silu, ktorá jej pomáha pri vykonávaní jej podnikateľskej činnosti minimálne 20 hodín počas 4 dní v jednom týždni. Táto podmienka odpadá v prípade niektorých povolaní, pri ktorých nie je možnosť nasadenia výpomocnej sily vzhľadom na potrebnú odbornosť v danej činnosti, alebo kvôli vzdialenosti prevádzky (kam možno zaradiť aj opatrovateľskú činnosť).
Rodičovský príspevok je finančná dávka, ktorá pomáha rodičom zabezpečiť starostlivosť o dieťa po skončení materskej dovolenky. V Rakúsku existujú dva hlavné systémy rodičovského príspevku: paušálny rodičovský príspevok (Konto) a rodičovský príspevok závislý od príjmu.
Paušálny rodičovský príspevok je určený pre rodičov, ktorí spĺňajú základné podmienky nároku.
Dĺžka poberania rodičovského príspevku je voliteľná:
Čím dlhšia je dĺžka poberania, tým nižšia je denná suma dávky. Najvyššia denná výška dávky je 33 eur a najnižšia suma dávky je 14,53 eur.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Tento typ príspevku sa považuje za náhradu príjmu a jeho poberanie je podmienené splnením prísnejších kritérií.
Okrem všetkých podmienok pre paušálny rodičovský príspevok (Konto) musí byť splnená aj táto podmienka:
Výška príspevku predstavuje 80 % posledného príjmu (80 % dávky v materstve - materské), maximálne 66 eur na deň. Doba poberania je 365 dní od narodenia dieťaťa, pre oboch rodičov je doba poberania dávky 426 dní od narodenia dieťaťa.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Mnohí slovenskí rodičia odchádzajú pracovať do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.
Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Ak sa však jedná o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale ktorých rodičia sa zdržiavajú v Rakúsku za účelom zamestnania, alebo ktorý vykonávajú iný druh zárobkovej činnosti napr. na základe živnosti prihlásenej v Rakúsku, nárok na priznanie rodinných dávok sa posudzuje podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Toto nariadenie vstúpilo do platnosti 1. mája 2010 a nahradilo staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972. Prípady posúdené ešte podľa starého nariadenia ostávajú v platnosti (max. však po dobu 10 rokov), pričom ak dôjde k prehodnocovaniu uplatnenia si nároku poberania dávok v rámci týchto nariadení, bude sa brať do úvahy nové nariadenie. Osoba má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v príslušnom členskom štáte.
Podľa nového NARIADENIA RADY (ES) č. 1. V prípade vzniku nároku na rodinné dávky v dvoch a viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti t.z. v akom rozsahu bude ten ktorý štát rodinné dávky vyplácať. V prípade, že sa nedá na základe bydliska dieťaťa určiť poradie prednosti (dieťa nemá bydlisko v ani jednom z príslušných štátov), každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V tomto prípade príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu. Ak nie je bydlisko dieťaťa v ani jednom z členských štátov, kde vznikol nárok na dôchodok, určuje sa poradie prednosti podľa dĺžky poistnej doby poberateľa dôchodku. 2. V prípade súbehu nárokov na rodinné dávky v dvoch členských štátoch sa určí podľa odseku 1. prednostné právo štátu, ktorý bude rodinné dávky vyplácať a to až do výšky, podľa zákonov platných v danom členskom štáte. 3. Ak sa žiadosť predloží členskému štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, ale nie na základe prednostného práva, táto inštitúcia podstúpi žiadosť inštitúcií v členskom štáte s prednostným právom a informuje osobu o tejto skutočnosti. V prípade určenia predností poberania rodinných dávok podľa ods. 1 písm. a. a b., pozastaví členský štát, v ktorom boli predtým poberané rodinné dávky, ich vyplácanie a to ku koncu mesiaca, počas ktorého vznikol nárok na dávky v inom členskom štáte.
Podľa príslušnosti žiadateľa k právnym predpisom sa určí, či má žiadateľ nárok na plné rodinné prídavky v Rakúsku, alebo má nárok príp.
U plnoletých detí, ktoré navštevujú niektorú z druhov škôl uvedených v §3 zákona na podporu vzdelania - Studienförderungsgesetz 305/1992, sa jedna o štúdium na prípravu povolania len v tom prípade, ak určená doba štúdia nebude prekročená za jeden rok štúdia o nie viac ako jeden semester a celková doba štúdia o nie viac ako jeden rok. Predlženie štúdia je možné v prípade choroby príp. za účelom štúdia v zahraničí. Zmena štúdia je možná max. V prvom roku štúdia je automatický splnená podmienka nároku na priznanie rodinných prídavkov. Pre schvaľovanie nároku na rod. prídavky v 2 roku štúdia musia byť úspešné zložené skúšky za prvý rok štúdia a potvrdené pokračovanie štúdia v druhom ročníku v rozsahu 8 hodín za týždeň a to z povinných a voliteľných študijných predmetov dohromady príp. musia byť splnené iné kritéria. Plnoleté detí, ktoré študujú na Slovensku, a ktorých rodičia pracujú v Rakúsku, sú posudzované podľa rovnakých študijných kritérií ako deti občanov Rakúskej Rep.
c) plnoleté deti do 25 roka života, ktoré na nie sú základe telesného, alebo duševného postihnutia v stave, aby si sami zaobstarali živobytie (platí pri postihnutí vzniknutom pred 21.
d) plnoleté deti do 24 roka života a to v období medzi ukončením jedného štúdia na výkon povolania a začiatkom ďalšieho štúdia.
e) plnoleté deti do 24. roka života, na čas medzi ukončením vojenskej, alebo civilnej služby a začiatkom , alebo pokračovaním štúdia, alebo štúdia zameraným na výkon povolania.
f) (plnoleté deti do 21 roka života, evidované na úrade práce, ktoré nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti príp. Ak tieto neprevyšujú hranicu minimálnych príjmov v mesiaci vo výške 366,33eur.
g) plnoleté deti do 25. roka života, ak vykonávali v čase do 24.
h) plnoleté deti do 25.
i) plnoleté detí do 25. roka života, ak sa v mesiaci, v ktorom dovŕšili 24.
j) plnoleté deti, ktoré dovŕšili 25. - štúdium začalo ešte v roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 19. - zákonná dľžka štúdia je min. 10.
k) plnoleté deti do 25.
Výška rodinných prídavkov je odstupňovaná podľa veku dieťaťa. Príplatok pre značne postihnuté dieťa (stupeň postihnutia musí byť min. Rodinné prídavky sa vyplácajú každé dva mesiace, v priebehu prvého mesiaca a to buď na účet v Rakúsku, alebo na zahraničný účet. O rodinné prídavky je potrebné požiadať. Spolu s rodinnými prídavkami je vyplácaný aj daňový bonus. O tento nie je potrebné zvlášť požiadať. Vypláca sa ako negatívna daň automaticky každému poberateľovi rodinných prídavkov.
Nárok na priznanie tohto príplatku závisí od nároku na rodinné prídavky a od výšky príjmu dosiahnutého v roku, ktorý predchádza roku, za ktorý je podaná žiadosť o tento príplatok. Spoločný príjem rodičov, alebo partnerov nesmie presiahnuť sumu 55 000 eur. O príplatok je potrebné požiadať každý rok v rámci daňového priznania. V prípade, že žiadateľ nemá žiadne zdaniteľné príjmy, má možnosť podania daňového priznania aj za účelom uplatnenia si nároku na tento príspevok. Ak o tento príplatok daňovník nepožiadal pri podaní daňového priznania, má možnosť požiadať oň aj spätne príslušným formulárom a to až 5 rokov dozadu. O príplatok sa musí požiadať každý rok.
Príslušným úradom na vyplácanie rodinných prídavkov v Rakúsku je Finančný úrad. Od 1. januára 2019 sa všetky žiadosti podávajú resp. Po otvorení živnosti v Rakúsku im automaticky zaniká nárok na poberanie rodinných prídavkov na Slovensku a o rodinné prídavky si musia požiadať v Rakúsku. Na príslušnej pobočke Úradu práce, soc. vecí a rodiny v mieste bydliska je potrebné čo najskôr nahlásiť otvorenie živnosti v Rakúsku. Úrad práce, soc. vecí a rodiny pozastaví vyplácanie rodinných prídavkov na Slovensku a o rodinné prídavky musí žiadateľ požiadať v Rakúsku.
V prípade rodičov, občanov Slovenskej republiky, ktorí zmenia adresu trvalého pobytu mimo územia SR (napr. Rakúsko, Maďarsko), avšak naďalej budú vykonávať zárobkovú činnosť na území SR, aj takíto rodičia majú nárok buď na rodičovský príspevok alebo na príspevok na starostlivosť o dieťa. V prípade, ak rodič žiada o príspevok na starostlivosť o dieťa, táto starostlivosť musí byť dieťaťu poskytovaná na Slovensku. Nárok na dávky sa však už posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ, nakoľko práve legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Je potrebné upozorniť však na to, že pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa. A to aj v prípade, ak nie sú manželia, spolu nežijú, príp.
Opatrovateľky, ktoré si nechali v Rakúsku aktívnu živosť počas tehotenstva a aj po pôrode, zdržiavajú sa spolu s dieťaťom v mieste bydliska (na Slovensku) a odhlásili sa v Rakúsku z pobytu, si musia uplatniť rodičovský príspevok na Slovensku a v Rakúsku požiadať o doplatenie rozdielu v dávkach (Differenzzahlung). Počas celej doby poberania rodičovského príspevku musí ostať aktívna živnosť a musia byť platené odvody do sociálnej poisťovne.
V prípade uplatnenia si nároku poberania materskej na Slovensku je potrebné splniť základnú podmienku a tou je, aby bola žiadateľka o materskú platcom poistného min. 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (§48 ods.2 zák.č.401/2003). Opatrovateľky, ktoré pracovali posledné 2 roky v Rakúsku, si musia vyžiadať vo svojej poisťovni v Rakúsku potvrdenie o dĺžke poistnej doby a to na formulári E104. Požiadať o toto potvrdenie sa dá neformálnou písomnou žiadosťou. Túto poistnú dobu berie sociálna poisťovňa na Slovensku do úvahy ako keby išlo o poistenie podľa slovenských právnych predpisov.
V prípade, že sa pri posudzovaní nároku berie do úvahy manželský pár, pričom jeden z manželov je na Slovensku na materskej a druhý pracuje v Rakúsku na živnosť (príp. v závislom pomere ako zamestnanec), dochádza k doplateniu rozdielu medzi materskou na Slovensku a rodičovským príspevkom v Rakúsku. Žiadosť o vyrovnanie -Differenzzahlung- sa podáva na príslušnej sociálnej poisťovni.
Nárok na rodinné prídavky nemajú osoby, ktoré nepodliehajú rakúskym právnym predpisom t.z. ak pracujú v Rakúsku, ale súbežne aj na S…
V prípade rizikového tehotenstva sa dávka v materstve priznáva od času, kedy je lekárom vydaná správa, že pri ďalšom vykonávaní pracovnej činnosti, by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia a života matky a dieťaťa. Dávka v materstve sa vypočítava podľa predpokladaného dátumu pôrodu, ktorý stanový ošetrujúci lekár. V prípade skoršieho príp. neskoršieho pôrodu sa 8 týždňová lehota pred pôrodom skracuje príp.
Ženy vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť (živnostníčky) majú nárok na výpomoc pri podnikaní vo forme výpomocnej sily v rámci podnikania - Betriebshilfe a túto výpomoc zabezpečuje zmluvný partner sociálnej poisťovne (SVA). SVA má uzatvorenú zmluvu z rôznymi združeniami v každej spolkovej krajine. Ak má živnostníčka záujem o túto výpomoc, musí sa obrátiť zo žiadosťou priamo na zmluvného partnera sociálnej poisťovne. Zvyčajne je to príslušná pobočka WKO. Jedná sa buď o finančnú alebo vecnú výpomoc. Výška finančnej dávky závisí od mnohých faktorov. Max. dávka môže byť však vo výške 80,00 Eur denne (na hodinu max. 10,00 eur) a poskytuje sa po dobu max. Vzhľadom na celý proces vybavovania tejto dávky a podmienok, za ktorých sa dávka priznáva, pre opatrovateľky neprichádza do úvahy.
V prípade, že živnostníčka nevyužila možnosť výpomocnej sily - Betriebshilfe, ma nárok na dávky v materstve - Wochengeld a to vo výške 67,19 (platí pre rok 2024) denne za predpokladu, že si zadovážila počas celej doby nároku na túto dávku pomocnú silu, ktorá jej pomáha pri vykonávaní jej podnikateľskej činnosti. Môže to byť aj rodinný príslušník, známy, alebo iná osoba a musí byť k dispozícií minimálne 20 hodín počas 4 dní v jednom týždni. V prípade niektorých povolaní, pri ktorých nie je možnosť nasadenia výpomocnej sily vzhľadom na potrebnú odbornosť v danej činnosti, alebo kvôli vzdialenosti prevádzky (kam možno zaradiť aj opatrovateľskú činnosť), odpadá táto podmienka.
V prvom rade si treba uvedomiť, že je veľký rozdiel medzi ženou pracujúcou v závislom pomere ako zamestnankyňa a ženou, ktorá vykonáva živnostenskú činnosť. Žena pracujúca v závislom pomere a bývajúca v Rakúsku ma zvyčajne nárok na všetky dávky, vyplývajúce z jej tehotenstva a rodičovstva a vzťahuje sa na ňu zákon na ochranu matky a dieťaťa t.z. odo dňa zistenia, že je tehotná, nemôže byť prepustená, zamestnávateľ musí brať do úvahy jej stav a podľa toho ju zaťažovať pracovnou činnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravia budúcej matky a jej dieťaťa. Počas poberania dávky v materstve (Wochengeld) nesmie vykonávať žiadnu pracovnú činnosť.
Opatrovateľka pracujúca na živnosť v Rakúsku po zistení, že je tehotná, musí aj naďalej vykonávať tú istú opatrovateľskú činnosť aj napriek jej stavu. Môže samozrejme svoju prácu opatrovateľky ukončiť, ale pokiaľ si chce zachovať nárok na priznanie dávky v materstve a potom aj nárok na priznanie rodičovského príspevku, musí si po celú dobu nechať aktívnu živnosť a platiť odvody do soc. poisťovne.