Nárok na dovolenku pre učiteľky v materskej škole: Podmienky a špecifiká

Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života každého zamestnanca, vrátane učiteľov v materských školách. Slúži na regeneráciu, oddych a načerpanie nových síl. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na dovolenku pre učiteľky v materských školách, s prihliadnutím na špecifiká pedagogických zamestnancov a platnú legislatívu.

Všeobecné podmienky nároku na dovolenku

Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, či už na plný alebo čiastočný úväzok. Podmienkou je trvanie pracovného pomeru aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer trvá nepretržite celý rok, zamestnanec má nárok na plnú výmeru dovolenky. V prípade kratšieho trvania pracovného pomeru, ale dlhšieho ako 60 dní, sa vypočíta pomerná časť dovolenky. Táto pomerná časť sa ráta aj pri zmene zamestnania počas roka.

Dovolenka za odpracované dni

Ak pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní, zamestnanec má nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní vzniká nárok na jednu dvanástinu ročného nároku na dovolenku.

Špecifiká dovolenky pre pedagogických zamestnancov

Učitelia, odborní zamestnanci a teda aj učitelia v materských školách, majú nárok na špeciálnu dĺžku dovolenky. Pedagogickí a odborní zamestnanci majú nárok na najmenej 8 týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Pri štandardnom 5-dňovom pracovnom týždni to predstavuje minimálne 40 dní dovolenky ročne.

Určovanie dovolenky pre pedagogických zamestnancov

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, pričom sa prihliada na jeho záujmy a potreby školy. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi deň nástupu na dovolenku aspoň 14 dní pred jej začiatkom. Plán čerpania dovoleniek by mal zabezpečiť, aby pedagogickí zamestnanci čerpali prevažnú časť dovolenky počas letných prázdnin.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Ďalšie faktory ovplyvňujúce nárok na dovolenku

Vek a starostlivosť o dieťa

Na dĺžku dovolenky vplýva aj vek zamestnanca. Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, má nárok na najmenej 5 týždňov dovolenky. Rovnako aj zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, má nárok na 5 týždňov dovolenky.

Práceneschopnosť (PN)

Nárok na dovolenku závisí aj od dôvodu práceneschopnosti. Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa mu nekrati. Ak je však PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže mu dovolenku krátiť.

Materská a rodičovská dovolenka

Obdobie poberania materskej a otcovskej dovolenky sa považuje za výkon práce, takže riadna dovolenka sa v tomto období nekrati. Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu. Iné pravidlá platia pre rodičovskú dovolenku, ktorá nasleduje po materskej dovolenke.

Čerpanie a prenos dovolenky

Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy a potreby spoločnosti. Ak zamestnávateľ určuje dovolenku po častiach, jedna časť by mala byť aspoň 2 týždne, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.

Zrušenie alebo odvolanie z dovolenky

Zamestnávateľ môže zamestnancovi dovolenku zrušiť alebo ho z nej odvolať, ale v takom prípade mu musí preplatiť náklady, ktoré mu tým vznikli.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Prenos dovolenky

Dovolenku by zamestnanec mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ mu ju musí určiť na čerpanie najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Dovolenka a skončenie pracovného pomeru

Ak zamestnanec plánuje dať v práci výpoveď, ovplyvní to aj počet dní dovolenky. Má nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru. Ak si dovolenku nemôže vyčerpať, má nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Ďalšie benefity súvisiace s dovolenkou

Príspevok na stravovanie

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.

Príspevok na rekreáciu

Zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami musí poskytnúť príspevok na rekreáciu. Zamestnanec musí oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Jeho výška je 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok.

Dovolenka vo verejnej správe

Vo sfére verejnej správy vykonávajú zamestnanci prácu v subjektoch verejnej správy, územnej samosprávy a štátnej správy. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu v týchto subjektoch sa vzťahuje v rôznej miere zákon č. 311/2001 Z. z. štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podliehajúcich režimu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“).

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Na štátnu službu štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa uplatňuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce, t. j. ustanovenia Zákonníka práce sa použijú vtedy, keď to určuje samotný zákon o štátnej službe. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z. z., pričom sa subsidiárne uplatňuje aj Zákonník práce, t. j. vo veciach, ktoré osobitne neupravuje zákon č. 552/2003 Z. z.

Dovolenku je v zmysle Zákonníka práce potrebné považovať za dobu odpočinku. Nárok na dovolenku (pri splnení podmienok) určený Zákonníkom práce je potrebné považovať za minimálny zákonný nárok. V zmysle § 1 ods. 6 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. V ustanoveniach upravujúcich výmeru dovolenky, Zákonník práce uvádza, že ide o výmeru „najmenej“ v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná. A to ani v prípade, ak by zamestnanec s takým postupom súhlasil. V zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Údaj o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia môže byť predmetom pracovnej zmluvy. Ak pracovná zmluva neobsahuje tento údaj, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o tomto údaji do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže tento údaj poskytnúť aj vo forme odkazu na príslušné ustanovenie Zákonníka práce alebo osobitného predpisu alebo na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy.

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 - 31.8.2024 je základná výmera dovolenky pre štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. päť týždňov. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie 1.1.2023 - 31.8.2024, je základná výmera dovolenky päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Vyššie uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa však vzťahuje len na zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Zákon č. 553/2003 Z. z. vo svojom § 1 upravuje aj výnimky, ktorí zamestnávatelia a v akých prípadoch nepostupujú pri odmeňovaní podľa tohto zákona.

V prípadoch zamestnávateľov, ktorí síce spadajú do sféry verejnej správy, ale pri splnení zákonom predvídaných podmienok sa na nich nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., sa pre zamestnancov uplatní výmera dovolenky v zmysle Zákonníka práce, t. j. základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne a dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, najmenej päť týždňov. Dovolenka najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o zamestnancov podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Pri pomernej časti dovolenky za kalendárny rok alebo dovolenke za odpracované dni môže v praxi vzniknúť problém s „necelými časťami“ dní dovolenky. Zákonník práce pravidlá zaokrúhľovania dovolenky neupravuje. V týchto prípadoch, ak zamestnávateľ pristúpi k zaokrúhľovaniu, mal by sa vyhýbať zaokrúhľovaniu smerom nadol.

Legislatíva zamestnávateľom prikazuje, aby ľuďom dopriali aspoň štyri týždne voľna. Ešte viac dovolenky zákon garantuje pedagogickým, vedeckým, výskumným alebo odborným zamestnancom. Patria medzi nich učitelia, ktorí môžu dovolenkovať až osem týždňov v roku. Zákon pri dovolenke hovorí len o minimálnych limitoch. Platí to aj pri učiteľoch. Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek pre Finsider hovorí, že v kolektívnej zmluve, ktorá zastrešuje všetkých učiteľov, je na tento rok dohodnutých minimálne deväť týždňov dovolenky pre učiteľov. Maximálny limit na počet týždňov voľna pritom neexistuje. „Sú aj také školy, ktoré mali v minulosti len osem týždňov dovolenky, ale s riaditeľom sa dohodli a teraz majú možno aj desať týždňov. Zväz to neskúma. Každá škola má právnu subjektivitu, základná organizácia má právnu subjektivitu a je to v kompetencii riaditeľa školy a odborovej organizácie. Maximálna hranica pritom neexistuje, platí len minimálna hranica v zákone,“ vysvetľuje P. Viac ako štyri či päť týždňov dovolenky v roku môžu mať aj bežní zamestnanci. Aj tu platí, že si podmienky musia dohodnúť v rámci kolektívnych a pracovných zmlúv. Riešia to najmä odborové organizácie, ktoré vo firmách fungujú. Počet dní dovolenky sa potom ešte odlišuje pri zamestnancoch s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a s pružným pracovným časom. Pracovníkovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého roka patrí toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

Ak chce niekto dovolenku, nedostane ju napríklad po týždni od nástupu do práce. Zamestnanec musí u daného zamestnávateľa odpracovať aspoň 60 dní. Počíta sa tak, za každý odpracovaný mesiac mu patrí jedna dvanástina dovolenky na celý rok. Keď zamestnanec nestihne odpracovať ani 60 dní v roku, bude sa jeho dovolenka počítať podľa odpracovaných dní. Legislatíva ešte pozná takzvané dodatkové voľno. Dovolenka je právom poskytnutá a garantovaná možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas. Dovolenka učiteľov, riaditeľov a zástupcov riaditeľov materských škôl je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

Výmeru dovolenky stanovenú § 103 ods. 1 až 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ upraviť v kolektívnej zmluve zamestnávateľa v súlade s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kolektívnu zmluvu môže uzavrieť len zamestnávateľ, u ktorého pôsobí odborová organizácia. • dodatkovú dovolenku.

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby zamestnanec mohol dovolenku čerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Deň nástupu na dovolenku je riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinný oznámiť zamestnancom po určení plánu dovoleniek aspoň 14 dní pred nástupom na dovolenky. Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky na predpísanom tlačive o čerpaní dovolenky a na dovolenku nastúpiť až po jej schválení príslušným vedúcim zamestnancom. Pri určovaní dovolenky treba prihliadať na úlohy zamestnávateľa - školy alebo školského zariadenia a na oprávnené záujmy zamestnanca. V pláne čerpania dovoleniek treba zabezpečiť, aby pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení, ktoré nemajú prevádzku v čase letných prázdnin, čerpali prevažnú časť dovolenky cez letné prázdniny. Obdobne sa postupuje aj u riaditeľov a zástupcov riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorých prítomnosť na pracovisku v čase letných prázdnin sa vyžaduje len vo výnimočných prípadoch. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia môže zamestnancovi v zmysle § 113 ods. z 18. pomeru, je čakacia doba 5 mesiacov. v ňom prácu aspoň 75 dní, pomerná časť dovolenky. toho istého zamestnávateľa po 18. pokiaľ spadajú do doby po 18. Zamestnancovi, ktorý pracuje celý kalendárny rok pod zemou, sa dovolenka podľa § 2 ods. 1 až 3 predlžuje o jeden kalendárny týždeň. týždňa, a to i vtedy, ak mu nevznikol nárok na riadnu dovolenku (§ 2 ods. dovolenka, na ktorú majú nárok podľa § 2 ods. 1 až 3 a § 5 ods. zamestnávateľa, i keď u nich nesplňuje podmienky pre vznik nároku na dovolenku (§ 1). kalendárneho roku do dovolenky, ktorá mu náleží u nového zamestnávateľa. v práci, kráti sa mu dovolenka o jeden alebo dva pracovné dni. dni. Podľa odsekov 1 a 2 nemožno krátiť dodatkovú dovolenku (§ 5 ods. konca bežného kalendárneho roku. týždne. kalendárneho roku tak, aby sa skončila najneskoršie do 31. inak si ju zamestnanec nemôže už vyčerpať. peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku, určuje § 13 ods. (§ 7) alebo o prípady uvedené v § 12 ods. úraz, prerušuje sa mu dovolenka. keby pracoval, okrem náhrady hotových výdavkov. výplatných dňoch. pri nastúpení dovolenky. časť dovolenky; ak ale nejde o zvýhodnenú zmenu zamestnania (§ 7), musí splniť podmienky pre vznik nároku na dovolenku. starostlivosti o dieťa. nárok nevznikol, pokiaľ nejde o zvýhodnenú zmenu zamestnania (§ 7). (§ 8 ods. kalendárny rok. nemohol dovolenku alebo jej časť vyčerpať ani do 31. Za dodatkovú dovolenku (§ 5 ods. U zamestnanca, ktorý bol 31. vo výrobnom družstve, pokiaľ spadajú do doby po 18. Zamestnancovi, ktorý k 31. sa započíta do doby nepretržitého zamestnania u zamestnávateľa, ku ktorému po 1. pokiaľ spadajú do doby po 18. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. Novotný v. r.Fierlinger v. r.Široký v. r.Dolanský v. r.Kopecký v. r.Barák v. r.Inž. Šimůnek v. r.Inž. Jankovcová v. r.Dr. Kyselý v. r.Plojhar v. r.Dr. Šlechta v. r.David v. r.Ďuriš v. r.Krajčír v. r.Krosnář v. r.Generál armády Lomský v. r.Machačová v. r.Dr. Nejedlý v. r.Poláček v. r.Štrougal v. r.Uher v. r.Beran v. r.Jonáš v. r.Dr. Kahuda v. r.Reitmajer v. r.Dr. Škoda v. r.Dr. Vlasák v. r.Brabec v. r.Inž. Černý v. r.Dr. Neuman v. r.Ouzký v. r.Pospíšil v. r.Inž. Púčik v.

Výpočet dovolenky u pedagóga

Výmeru dovolenky niektorých skupín zamestnancov ovplyvňuje druh vykonávanej práce, na základe čoho má pedagogický zamestnanec nárok na najmenej osem týždňov dovolenky. Zákonník práce ustanovuje najnižšiu výmeru dovolenky, na ktorú majú zamestnanci nárok. čerpania materskej, resp.

Zmeny v Zákonníku práce ovplyvňujúce dovolenku

Zmeny v Zákonníku práce ovplyvňujúce dovolenku:

• zmena výmery dovolenky u zamestnancov, ktorí sa trvalo starajú o dieťa (a v príslušnom kalendárnom roku nedosiahli 33 rokov veku) - účinnosť od 1. 1.
• spresnenie a doplnenie pojmov a zmena výmery, pokiaľ ide o výmeru pre zamestnancov v školstve a vo výskume - účinnosť dňom vyhlásenia novely, t. j. od 19. 11.

Novelou Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. sa tiež určilo, kto je zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona.

#

tags: #nárok #na #dovolenku #pre #učiteľky #v