
Pri plánovaní odchodu do dôchodku je dôležité mať jasno v právach a nárokoch, ktoré vám ako zamestnancovi prináležia. Jednou z kľúčových oblastí je nárok na odstupné a odchodné. Hoci sa tieto dva pojmy často zamieňajú, majú odlišný význam a podmienky pre ich vyplatenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku na Slovensku, pričom vychádza zo Zákonníka práce a relevantných právnych predpisov.
Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností. Ide o ochranu zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania, ak za ňu nemôžu subjektívne.
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, alebo ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov. Medzi tieto dôvody patria:
Dôležité: Ak zamestnanec podá výpoveď sám, alebo ak sa so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, nárok na odstupné mu nevzniká.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce ustanovuje minimálnu výšku odstupného, ktorá sa odvíja od priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie odstupné, ak to upravuje kolektívna zmluva, interné predpisy alebo individuálna dohoda so zamestnancom.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov, patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške:
Ak sa pracovný pomer skončí dohodou z rovnakých dôvodov ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa, patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške:
V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu, patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Ak zamestnanec nastúpi opäť do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas. Premlčacia doba je spravidla trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy nárok vznikol.
Odchodné predstavuje jednorazovú peňažnú odmenu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Ide o akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok za jeho celoživotnú prácu.
Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Podľa § 76a ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Dôležité: Nárok na odchodné vzniká len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. To znamená, že ak zamestnanec už raz odchodné dostal, pri ďalšom skončení pracovného pomeru mu už nárok na odchodné nevznikne. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom).
Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie odchodné, ak to upravuje kolektívna zmluva, interné predpisy alebo individuálna dohoda so zamestnancom.
Odchodné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Súbeh nároku na odstupné a odchodné je možný, ak zamestnanec spĺňa podmienky pre priznanie oboch nárokov. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, a zároveň má nárok na odchodné, ak mu vznikol nárok na starobný, invalidný alebo predčasný starobný dôchodok a požiadal o jeho priznanie pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Dôchodkový vek nemôže byť dôvodom na výpoveď. Ak teda zamestnanec požiada o penziu a zároveň sa rozhodne ďalej pracovať, z dôvodu veku mu zamestnávateľ výpoveď dať nemôže.
Odstupné a odchodné podliehajú dani z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
Príklad 1: Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Zostal ale naďalej pracovať a zamestnanie ukončí dohodou so zamestnávateľom, pričom dôvodom je organizačná zmena na strane zamestnávateľa. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné (podľa dĺžky trvania pracovného pomeru) a zároveň na odchodné (vo výške aspoň priemerného mesačného zárobku).
Príklad 2: Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov. Zároveň si zamestnanec podal žiadosť o starobný dôchodok pred skončením pracovného pomeru. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku a na odchodné vo výške aspoň jedného priemerného mesačného zárobku.