Nárok na odstupné pri odchode do dôchodku: Komplexný prehľad

Pri plánovaní odchodu do dôchodku je dôležité mať jasno v právach a nárokoch, ktoré vám ako zamestnancovi prináležia. Jednou z kľúčových oblastí je nárok na odstupné a odchodné. Hoci sa tieto dva pojmy často zamieňajú, majú odlišný význam a podmienky pre ich vyplatenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku na Slovensku, pričom vychádza zo Zákonníka práce a relevantných právnych predpisov.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností. Ide o ochranu zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania, ak za ňu nemôžu subjektívne.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, alebo ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov. Medzi tieto dôvody patria:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách.
• Dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať prácu: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu.
• Nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca.

Dôležité: Ak zamestnanec podá výpoveď sám, alebo ak sa so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, nárok na odstupné mu nevzniká.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce ustanovuje minimálnu výšku odstupného, ktorá sa odvíja od priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie odstupné, ak to upravuje kolektívna zmluva, interné predpisy alebo individuálna dohoda so zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov, patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške:

• Jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky.
• Dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Ak sa pracovný pomer skončí dohodou z rovnakých dôvodov ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa, patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške:

• Jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky.
• Dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu, patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Výplata odstupného

Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Vrátenie odstupného

Ak zamestnanec nastúpi opäť do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Premlčanie nároku na odstupné

Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas. Premlčacia doba je spravidla trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy nárok vznikol.

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné predstavuje jednorazovú peňažnú odmenu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Ide o akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok za jeho celoživotnú prácu.

Kedy vzniká nárok na odchodné?

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:

• Starobný dôchodok
• Invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %

odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Podľa § 76a ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dôležité: Nárok na odchodné vzniká len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. To znamená, že ak zamestnanec už raz odchodné dostal, pri ďalšom skončení pracovného pomeru mu už nárok na odchodné nevznikne. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom).

Výška odchodného

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie odchodné, ak to upravuje kolektívna zmluva, interné predpisy alebo individuálna dohoda so zamestnancom.

Výplata odchodného

Odchodné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Súbeh nároku na odstupné a odchodné

Súbeh nároku na odstupné a odchodné je možný, ak zamestnanec spĺňa podmienky pre priznanie oboch nárokov. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, a zároveň má nárok na odchodné, ak mu vznikol nárok na starobný, invalidný alebo predčasný starobný dôchodok a požiadal o jeho priznanie pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Dôchodkový vek a výpoveď

Dôchodkový vek nemôže byť dôvodom na výpoveď. Ak teda zamestnanec požiada o penziu a zároveň sa rozhodne ďalej pracovať, z dôvodu veku mu zamestnávateľ výpoveď dať nemôže.

Zdaňovanie odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné podliehajú dani z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.

Príklady z praxe

Príklad 1: Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Zostal ale naďalej pracovať a zamestnanie ukončí dohodou so zamestnávateľom, pričom dôvodom je organizačná zmena na strane zamestnávateľa. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné (podľa dĺžky trvania pracovného pomeru) a zároveň na odchodné (vo výške aspoň priemerného mesačného zárobku).

Príklad 2: Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov. Zároveň si zamestnanec podal žiadosť o starobný dôchodok pred skončením pracovného pomeru. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku a na odchodné vo výške aspoň jedného priemerného mesačného zárobku.

tags: #nárok #na #odstupné #pri #odchode #do